„Doing a Leeds.“
Voľný preklad týchto slov je – napodobnite Leeds, semifinalistu futbalovej Ligy majstrov zo sezóny 2000/2001. Po zlatých časoch Marka Viduku, Harryho Kewella, Jonathana Woodgata či Lucasa Radebeho prišli obrovské problémy. Tie finančné sa premietli na ihrisku a Leeds sa musí medzi elitu opäť prebíjať z dna.
Podobný osud postihol aj Sunderland či Bolton. Zrejme obohranú frázu o Leedsi nepočuli…
„Momentálne už nestačí snaha verných zachovať slávne značky. Akadémie sú výborným nástrojom na výchovu hráčov, ale v dnešnej Premier League sú dôležité posily. Tie stoja pri dnešných cenách šialené peniaze, kluby sa však dostávajú do značného rizika. Pokiaľ sa prepočítajú, vyjde ich to draho,“ zamyslel sa bývalý anglický reprezentant Rio Ferdinand.
Čakajú 15 rokov
Aj on zažil skvelé ťaženie Leedsu v najvyššej anglickej súťaži i Lige šampiónov. V júli 2002 však opustil pomaly sa potápajúcu loď. Niekdajšiemu skvelému stopérovi to však nemožno vyčítať.
Ozval sa Manchester United. Klub, ktorý si získal jeho chlapčenské srdce. Keď pred jedenástimi rokmi vyhral v jeho drese Ligu majstrov, Leeds sa potácal v tretej lige.
„Teraz to nie je o peniazoch či trofejách. Ide o to, aby si sa stal profesionálom. A to sa ti, kamarát, v Leedsi podarí. Je to jediný klub v meste, budeš to tam milovať. To je najdôležitejšie. Staneš sa kapitánom, pomôžeš klubu do semifinále Ligy majstrov. Prestúpiť do Leedsu bude to najlepšie rozhodnutie v živote. Veď si vďaka nemu zahráš aj na majstrovstvách sveta,“ napísal svojmu mladšiemu ja Ferdinand v špeciálnej rubrike portálu The Players Tribune.
Leedsu nakoniec nepomohla ani na vtedajšie časy astronomická čiastka za Ferdinanda. Štyridsaťšesť miliónov eur „zmizlo“ a Leeds skončil v konkurze. Z jagavej Premier League postupne spadol až do tretej ligy.
V priebehu 15 rokov sa však vyškriabal až na popredné priečky v The Championship. Ak skončí v najlepšej dvojici, v budúcej sezóne sa po dlhých sezónach vráti najsledovanejšia liga sveta na Elland Road.
„Myslím si, že prišiel správny čas. Všetci v klube urobili veľa práce. Je na nás, aby sme ju na ihrisku zúročili,“ komentoval tréner Leedsu Marcelo Bielsa. Krátko na to dostal pokutu, že špehoval súperov na tréningu. Nekalé praktiky mu však priniesli úspech.
Z veľkého klubu je malý
V ligovej vitríne majú šesť anglických titulov, jeden anglický superpohár a dva ligové poháre. Poslednú z trofejí však zdvihli nad hlavu ešte v čase, keď farebné televízory boli skôr vítaným luxusom ako samozrejmosťou.
Tréner Sunderlandu Jack Ross vtedy ešte ani nebol na svete. Štyridsaťdvaročnému Škótovi je ľúto, že klub zo Štadióna svetla blúdi v tme. Robí však maximum pre to, aby ho vrátil medzi elitu. A darí sa mu. Momentálne to má v League One rozohraté na postup. Je to len druhýkrát v 130-ročnej bohatej histórii klubu, čo sa musí potácať v tretej najvyššej súťaži v Anglicku.
Foto: Reuters, ANDREW COULDRIDGE
„Futbal je nevyspytateľný. Aj z malého sa raz stane veľký a naopak. Hoci sme momentálne v horšej situácii, nezúfame. Máme chuť aj potenciál vrátiť sa k najlepším,“ burcoval kabínu Ross.
Nie je to tak dávno, čo sa v tréningovom kempe Sunderlandu pripravovali hviezdy na súboje v Premier League. Po sérii nepochopiteľných nákupov, zmenách majiteľov a ich pomocníkov na rôznych úrovniach prišiel pred dvomi rokmi zostup.
Odhodlanie vrátiť sa medzi najlepších však prekryli ďalšie zmeny na riadiacich miestach i prievan v kabíne. Z návratu medzi elitu bol nakoniec druhý zostup v rade. Vtedajší kouč Chris Coleman ťažko hľadal slová.
„Je to prvý zostup v mojej kariére. Som z toho hotový. Je to brutálna skúsenosť, v šatni je ticho ako v hrobe,“ priznal po definitíve Coleman. „Zažil som to. Pre futbalistu neexistuje nič horšie. Teraz je však cítiť akúsi apatiu priaznivcov voči klubu. Nečudujem sa tomu. Šéfovia sa napásli a nechali tu neporiadok. Ako muža, ktorý tu odohral skoro štyristo zápasov, ma z toho bolí srdce,“ pridal sa bývalý stredopoliar Sunderlandu Gordon Armstrong.
Neplatíte? Netrénujeme
Boli časy, keď Bolton naháňal najlepšiu štvoricu. Manchester United, Liverpool, Chelsea aj Arsenal sa zapotili, aby odolali náporu Wanderers. Ich štadión – v tom čase Reebok Stadium – poskytoval nedobytnú pevnosť. Hoci bol otvorený v roku 1997, podľa architektov predbehol dobu o poriadny kus. A hráči, ktorí boli na ňom ako doma, zasa prekonávali svojich predchodcov.
Strojcom úspechov bol Sam Allardyce. S typickou žuvačkou v ústach, ťažko zrozumiteľnou angličtinou a tvrdou rukou spravil z maličkého klubu ašpiranta na priečky zaručujúce pohárovú Európu. Posledný aprílový deň 2007 však prekvapivo skončil. Neskôr vysvetlil prečo.
„Videl som, že v klube niečo nie je v poriadku. Bojovali sme s najlepšími, stával sa z nás rešpektovaný klub doma i v zahraničí. Ideálne prostredie na posledný krok – vyrovnať sa najlepším. Lenže predstavy vedenia sa s mojimi rozchádzali. Zrejme tušili, že finančne sa žralokom nebudú môcť rovnať. A tak som radšej odišiel,“ vravel Allardyce.
Foto: SITA/AP, Scott Heppell
Jeho vtedajšia predtucha sa naplnila. Klub v nasledujúcej sezóne zašiel za hranicu futbalových (6. miesto – najlepšie umiestnenie v PL), ale aj ekonomických možností. Nasledoval postupný úpadok. Vyvrcholil pred dvomi rokmi – zostupom do tretej ligy.
Hoci sa z nej dostal vyššie hneď v nasledujúcej sezóne, opäť rieši finančnú krízu. V Boltone to vrie. Natoľko, že hráči prvého apríla tohto roka odmietli trénovať. Nebol to žiaden žartík, ale 48-hodinový štrajk futbalistov voči vedeniu. To už druhý mesiac po sebe meškalo s vyplácaním miezd.
„Momentálne je všetko pripravené na predaj klubu. Zostáva dotiahnuť pár detailov a všetko sa vyrieši,“ uistil priaznivcov odchádzajúci majiteľ Ken Anderson. „Verím, že to tak bude. Inak netuším, čo sa s klubom stane,“ reagoval kouč Phil Parkinson
TV Pravda: Čo chýba Jozefovi Barmošovi v najlepšej osmičke Ligy majstrov a ktorá krajina má istú semifinálovú miestenku? Pozrite si video: