„Nikdy sa tým nechválil. Bol skromný človek, ktorý mal rád svoju rodinu a futbal. Vyrastal v jednoduchých podmienkach a málokedy rozprával o sebe. Samozrejme, medaila alebo fotky nám pripomínali jeho najväčší športový úspech. To po ňom zostane a som rád, že si aj olympijský výbor a jemu blízki ľudia uctili jeho pamiatku a takýmto pekným symbolom si na neho spomenuli,“ povedal po odhalení Vladimír Weiss.
Kapitánom strieborného olympijského tímu z Tokia 1964 bol Anton Urban. „V Tokiu sme dosiahli krásny úspech aj pričinením Vladimíra Weissa. Bol nesmierne priateľský, pokorný, bol veľký futbalista. Prijímal to s pokorou, nie s pýchou. Preto dokázal v živote to, čo dokázal. Preto sa mu s úctou a pokorou klaniam a večný odpočinok nech mu dá Pán v nebi,“ zaspomínal si na spoluhráča Urban.
Na olympiáde v Tokiu bol podľa neho Weiss v špičkovej forme. "Obrazne povedané neurobil chybu. A že sme vo finále prehrali s Maďarskom zhodou okolností vlastným gólom, tečovaným… V športe sú aj zhody okolností, aj náhody, aj nádherné veci sa dejú.
On zastával jeden z najpodstatnejších postov v mužstve, pretože hral stopéra. Za stopérom už je len brankár a brankári sú tiež všelijakí. A keď sú vynikajúci stopéri, tak majú úspech aj mužstvá," podotkol kapitán strieborného olympijského tímu.
Podľa prezidenta SOV bola nemenej dôležitou aj spomienka na všetkých olympionikov.
Foto: TASR, Erika Ďurčová
"Práve túto časť roka chceme pravidelne využiť na to, aby sme si pripomenuli nielen športové úspechy, ale aj odkaz, ktorý nám všetkým zanechali. Celej slovenskej spoločnosti, športovému hnutiu a myslím si, že ich príklad a príbeh je inšpiráciou do dnešných dní.
Sľúbil som, že každý rok sa tu budeme stretávať. Som veľmi rád, že prišli ľudia, vážia si to a že to nie je povinnosť. Ale je to svojím spôsobom aj česť. Byť tu a zdieľať spolu s týmito úžasnými ľuďmi spoločné spomienky," dodal Siekel.