ČSSR zdolala Brazíliu na Tehelnom poli
Pred včerajším pohárovým derby Trnava – Slovan mu po polstoročí už trochu ošumelý dres, ktorý má však historickú hodnotu, vrátil dvanásťročný Tadeáš Procházka.
Talentovanému futbalistovi, ktorý vyrastá v bratislavskej Karlovej Vsi, ho venoval jeho dedo, bývalý novinár Rudo Procházka, ktorý ho dostal 23. júna 1968 v prestávke stretnutia priamo od legendárneho kanoniera.
Osud dresu je rovnako pozoruhodný ako história výnimočného stretnutia ČSSR – Brazília (3:2). Československí futbalisti v tomto zápase, ktorý sa hral na nabitom Tehelnom poli pred 60-tisíc divákmi, vyhrali len druhý a zároveň posledný raz nad Brazílčanmi, s ktorými sa do rozdelenia federácie stretávali pomerne často.
Bola to výnimočná udalosť aj preto, že brazílske selecao sa na slovenskom štadióne predstavilo vtedy prvý a zároveň posledný raz. Súper hral bez Pelého, ktorý do Európy s mužstvom nepriletel, ale s mnohými hviezdami – Felixom, Carlosom Albertom, Tostaom, Jarzinhom, Rivelinom, Gersonom, Eduom… O dva roky sa toto mužstvo stalo tretí raz majstrom sveta.
Futbalisti sa v prestávke prezliekali
Pozoruhodné je, že Adamec, ktorý mal najmä povestnú ľavačku, dal každý gól inak – pravou i ľavou nohou a napokon aj hlavou, čo bolo u neho úplne výnimočné.

Natal strelil vedúci gól šampiónov už v 4. minúte, ale trnavský bombardér hneď v nasledujúcej vyrovnal a tak sa skončil aj prvý polčas. Po prestávke hostia opäť viedli – gól dal ich kapitán Carlos Alberto v 52. minúte. Adamec však dvoma presnými zásahmi otočil zápas.
„Mal som vtedy nadštandardné vzťahy nielen s Adamcom, ale aj ďalšími reprezentantmi z Trnavy i Slovana. Dostal som sa v prestávke zápasu do slovenskej šatne. Práve oznamovali hráčom, že si musia prezliecť dresy. Zápas vysielala televízia, vtedy boli ešte obrazovky čiernobiele a hráči sa nedali dobre rozoznať. Keď si Jožo Adamec dával dole dres, požiadal som ho, či mi ho môže venovať. Bez problémov mi ho podal. Odvtedy sme ho päťdesiat rokov opatrovali ako rodinný poklad,“ popisoval Procházka.
V bielom drese s tradičnou desiatkou a československým štátnym znakom odohral Adamec prvý polčas. Keďže biela a žltá, v ktorej hrali kanárici, ako sa Brazílčanom vravelo, splývala, zverenci Jozefa Marka si na druhý polčas vzali červené dresy.
Dres skončí v Sieni slávy
Bola to milá situácia, keď futbalovej legende na trnavskom trávniku venoval dres možno budúci reprezentant.

Adamca potešilo, že opäť vidí svoj dres, v ktorom nastúpil proti Brazílii. Pred polstoročím mal 26 rokov a nepripisoval tejto situácii veľký význam. Ba dokonca ani hetriku Brazílii. Až história ukázala, že to bol úplne výnimočný zápas i výkon.
„Dať tri góly v národnom drese sa vždy cení. A keď ich dáte Brazílčanom a vďaka tomu vyhráte, je to o to krajšie. Dodnes mám z toho radosť a teší ma, že som takto dokázal potešiť fanúšikov. A možno vďaka tomuto kúsku mi vtedy nejakí aj pribudli,“ zaspomínal si Adamec. Dodal, že si pamätá nielen na zápas, ale aj na situáciu, ktorá sa odohrala v šatni.
„V tom okamihu mi na drese príliš nezáležalo. Teraz som rád, že ho mám späť,“ vravel bývalý reprezentant, ktorý v ankete o najlepšieho slovenského futbalistu storočia obsadil druhé miesto.
Potvrdil, že si ho nechce nechať pre seba. „Na novom trnavskom štadióne budujú Sieň slávy a myslím si, že tento dres do nej patrí, venujem ho tam,“ vyhlásil.
Na Štadióne Antona Malatinského ju v týchto dňoch budujú a otvoriť by ju mali 1. júna.