„Nie je to jednoduchá premena. Ak sa športovec nepripravuje na život po kariére, čaká ho náročná situácia,“ vraví bývalý stredopoliar. Momentálne sa venuje športovej psychológii.
Viac ako desať rokov ste sa živili futbalom. S akými okolnosťami ste sa museli počas kariéry vyrovnať?
Vo všeobecnosti je najväčším problémom tlak na výkon. Rast jeho krivky a následné udržanie si vysokej úrovne dlhodobejšie. Hráč to môže pociťovať od vedenia klubu, trénera, fanúšikov či verejnosti.
Pracujete ako športový psychológ. S akými problémami za vami chodia klienti?
Je ich mnoho. Jedným z nich je napríklad strach zo zranenia. Asi každý vrcholový športovec sa s nimi stretne a je dôležité, ako sa s nimi mentálne vyrovná. Ak sa zranenia opakujú, strach narastá. Dôvodom môže byť napríklad problematický návrat do zostavy či obava z dlhej rekonvalescencie.
Existujú aj iné ťažkosti, s ktorými športovci za vami chodia?
Samozrejme, do hry vstupuje množstvo faktorov – rodina, okolie, pomery, partnerské vzťahy, finančné problémy. Keby som ich mal vymenovať, trvalo by to dlho… Život futbalistu je komplexný, netočí sa iba okolo trávnika. Rizík a náročných oblastí je viac.
S ktorými sa stretávate najčastejšie?
Momentálne mám najviac športovcov – klientov, ktorí bojujú so stresom. Kvôli nemu nedokážu v zápasoch, súbojoch, pretekoch zo seba vydolovať maximum. Nevedia predviesť taký výkon, aký podávajú na tréningoch. Počas nich sú uvoľnení, spokojní a šťastní. Keď však príde daný duel, vstúpi do nich nervozita a nie sú schopní zo seba dostať sto percent.
Čo im v takomto prípade radíte?
Neexistuje univerzálne pravidlo. Každý človek je iný. Riešenie, ktoré platí na jedného, druhému vôbec nepomôže. Snažím sa ku každému pristupovať individuálne. Existuje množstvo ciest, ako stres odbúravať. Pracujeme s myslením aj emóciami. Ďalšie kroky závisia od konkrétnych okolností – osobnosti, situácie, potrieb klienta.
Pomáha, ak s klientom viac komunikujete? Keď sa vám otvorí?
Jednoznačne. To je jeden zo základných faktorov. Problémy silnejú, ak o nich človek nemá komu povedať. Keby sa mohol s niekým otvorene porozprávať, s veľkou pravdepodobnosťou by mu to pomohlo. Ľudia by sa nemali báť o tom hovoriť a naopak – ich blízki by si ich mali vypočuť. Ak sa to nedarí, môžu problémy prerásť do nebezpečných rozmerov.
Hovorieva sa, že hlava je minimálne 50 percent úspechu. Súhlasíte?
Ťažko to kvantifikovať na presné percentá, pretože každý je iný – vnútorne aj navonok. Z dlhodobého pohľadu však môžeme povedať, že mentálne nastavenie tvorí podstatnú časť úspechu. Psychika je dôležitejšia ako ostatné faktory.
Španielsky futbalový reprezentant Juan Mata vyhlásil, že hráči žijú v bubline. Súhlasíte?
Je pravda, že špičkoví hráči zarábajú milióny eur ročne, čo sú vysoko nadpriemerné príjmy, ktoré ich zaraďujú zo sociálneho hľadiska mimo bežnej populácie. Dalo by sa povedať, že hráč žije v akejsi bubline. Keď praskne, môže mať veľké, aj existenčné problémy.
Myslíte si, že komercializácia vzala futbalu jeho krásu?
Určite to má svoj vplyv. Na futbal aj tlak, ktorý je vyvíjaný na hráčov. Komerčná stránka klubov alebo napríklad politika predaja hráčov je iná ako kedysi. Hrá svoju rolu. Nepovedal by som však, že by peniaze pokazili futbal. Stále sa rozhoduje na ihrisku.
Existuje viacero prípadov, kedy sa hráči dostali vinou bankrotu, psychických problémov či závislostiach na drogách na okraj spoločnosti. Existujú z vášho pohľadu nejaké rady, ako sa takýmto situáciám vyhnúť?
Pomôže už len to, že hráč vie narábať s peniazmi. Závisí to aj od výchovy a hodnôt, k akým ho viedli odmala. Keď má v sebe schopnosť ekonomickej zodpovednosti, uľahčí mu to život a dokáže rapídnu zmenu vo vlastnej finančnej situácii ustáť.
V ostatných rokoch je bežné, že futbalisti nastupujú na ihrisko s tým, že stáli niekoľko desiatok miliónov eur. Zväzuje im pomyselná cenovka nohy?
Je to individuálne. Sú hráči, ktorým to nerobí žiadne problémy. Neriešia to, pridáva im to na sebadôvere. A existujú aj takí, ktorých veľká prestupová čiastka ťaží a vytvára na nich ďalšiu formu tlaku. Ak futbalista nevie s týmito tlakmi efektívne narábať, môže sa dostať do ťažkostí.
Napríklad?
Môžu sa dostaviť psychické problémy, stavy úzkosti či depresie. Žiaľ, existujú aj prípady, keď si hráči chcú siahnuť na život, pretože tlak neunesú. Vo vrcholovom športe sú očakávania vyššie ako v bežnom živote.
Vy ste prechod z profesionálnej kariéry do bežného života zvládli. Máte rady pre súčasných futbalistov, ktorých skôr či neskôr čaká život po kariére?
Určite treba myslieť na zadné vrátka. Je dôležité sa na fázu, ktorá príde po kariére, pripraviť už počas nej, nie až potom. Vtedy už býva neskoro. Nie je to jednoduchá premena. Ak sa na to športovec nepripravuje, čaká ho náročná situácia. Snažím sa pripomínať klientom, aby na to mysleli a nabádam ich k tomu, aby skúsili duálnu kariéru.
O čo presne ide?
Už u mladých, ale aj dospelých profesionálov podporujem rozvíjanie nielen športovej, ale aj životnej kariéry. Mať nejaké vzdelanie, absolvovať kurzy, pripravovať sa na podnikanie, rozvíjať jazykovú zručnosť alebo nejaký iný talent. Pomôže im to, lebo športová kariéra netrvá dlho a vinou zdravotných problémov sa môže skončiť veľmi skoro. Ak vtedy bude mať nejaké zadné vrátka a odpovie si na otázku, čo bude robiť po športovej kariére, nemusí sa obávať.