Foto: Pravda, Robert Hüttner
V jej 25. ročníku ju vyhral siedmy raz a piatykrát za sebou. Jedno ani druhé sa doteraz nikomu nepodarilo. Líder slovenskej reprezentácie a kapitán neapolského SSC si v pondelok v Senci prevzal aj druhú významnú trofej – stal sa najlepším futbalistom v ére samostatného Slovenska (1993 – 2017).
Pravidelne v tomto čase tvrdíte, že máte za sebou najlepší rok. Platí to aj teraz?
Nesťažujem sa, rok 2017 bol veľmi dobrý, ale nedosiahli sme nijaký výnimočný výsledok, nezískali sme nijakú cennejšiu trofej. Stále ma mrzí, že reprezentácia nepostúpila na svetový šampionát, zostali sme na zemiakovej pozícii, z ktorej sme nepostúpili ani do baráže.
V Taliansku ste zasa zaostali tesne za Juventusom…
Napriek tomu sme sa v Neapole posunuli zasa o kúsok ďalej. Celú sezónu sme sa držali na špici, bojovali o titul, až v závere bolo jasné, že ho bude mať opäť Juventus. Škoda, boli sme k nemu veľmi blízko, ale zahrali sme si aspoň Ligu majstrov.
Bol minulý rok v porovnaní s predchádzajúcimi v niečom výnimočný?
Vždy sa čosi nájde. Tešia ma ďalšie krásne individuálne méty, ktoré som dosiahol. Myslím najmä na 100. štart v reprezentačnom drese, čo bola pre mňa veľká vec. Alebo na prekonanie Maradonovho streleckého rekordu v Neapole. Chvíľu trvalo, kým sa mi to podarilo, ale oslavy boli potom o to krajšie. Futbalový Neapol bol na nohách a užil som si to. Ale platí, že futbal je kolektívny šport a vždy na prvom mieste stojí úspech tímu.
Anketu o futbalistu roka ste vyhrali sedemkrát. Cenili ste si niektorý triumf viac ako v iných rokoch?
Takto by som to nerád porovnával. Pre mňa bol každý úspech v ankete mimoriadne cenný. Ak by som mal predsa vybrať jedno víťazstvo, asi by som zvolil prvé. Ak niečo vyhráte prvý raz, má to vždy špeciálne čaro, je to nezabudnuteľné. Ale hneď aj dodám, že obhajovať takýto úspech je vždy ťažké.
Napriek tomu ste piaty raz za sebou na čele prestížnej ankety. Dokážete mať z takéhoto víťazstva ešte stále spontánnu radosť?
Je to stále krásne. Dokonca verím, že nekončím a ešte niekoľko ročníkov vyhrám. Veľmi by som si prial, aby som utvoril taký rekord v ankete, ktorý už nik neprekoná. Moje meno by sa dostalo navždy do histórie slovenského futbalu.
Svoj kredit ste teraz ešte zvýšili výhrou v ankete o futbalistu štvrťstoročia. Vaša dlhodobá vysoká výkonnosť si zaslúži uznanie…
To je vec, ktorú si aj ja veľmi cením. Desať rokov sa pohybujem v slovenskom futbale na jeho čele. Nie je ľahké si udržiavať dobrú formu také dlhé obdobie. Napriek tomu si myslím, že stále sa môžem zlepšovať a aj vyhrávať. Keď vybieham na ihrisko, nikdy nemyslím na to, že idem bojovať o osobné trofeje, že budem zbierať body v anketách. To príde dodatočne a je to príjemné.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
V poslednom období sa hovorilo o mladých a o prelomovom ročníku v ankete. Ako vnímate ich nástup?
Reprezentácia na niečo podobné čakala, je to dobré pre náš futbal. Potrebovali sme nové tváre. Vnímal som to celý rok na ihrisku a logicky sa to prejavilo aj teraz v ankete.
Ani vy nebudete donekonečna vyhrávať. Kto vás nahradí na čele? Komu odovzdáte žezlo?
Myslím si, že to bude Milan Škriniar. Podľa mňa príde už čoskoro aj éra Stana Lobotku. Vo Vigu si ho neudržia, je to len otázka času. Prestúpi do nejakého väčšieho klubu, kde bude ešte viac na očiach a bude atakovať aj prvé miesto v ankete.
Nedávno ste sa vyjadrili, že nie ste typ vodcu, ktorý sa postaví na čelo skupiny a udáva tón. Napriek tomu ste už veľa rokov kapitánom neapolského tímu. Ako to ide dokopy?
V Neapole som jedenásť rokov. V súčasnom futbale je mimoriadna vec, keď sa nejaký futbalista udrží tak dlho v jednom klube. Medzitým sa vystriedalo v tíme množstvo hráčov. Mám pocit, že moja kapitánska páska je aj vyjadrením vernosti ku klubu, jeho farbám, fanúšikom. A poctivosti v prístupe, v každom zápase, ku všetkým povinnostiam.
Foto: SITA/AP, Ciro Fusco
Ste skôr tichší človek. Viete v šatni aj zvýšiť hlas, poriadne zakričať, aby bolo jasné, kto v nej má z hráčov hlavné slovo?
Nie často, ale stane sa to. Futbal je o emóciách, patria k nemu. Najsilnejšie sú na ihrisku, takže skôr sa ozvem na trávniku ako v šatni.
V talianskej lige, v ktorej Neapol dlho viedol, mu Juventus trochu odskočil…
Samozrejme, veľmi túžime po titule, bola by to veľká sláva pre celý Neapol. Zatiaľ nie je dôvod na paniku, to by bolo to najhoršie. Našťastie, aj Juventus naposledy zakopol a máme ho opäť na dohľad. Do konca ligy zostáva deväť kôl, ešte sa mnohé môže zmeniť.
Nemáte pocit, že sa vám titul vzdialil?
Stratili sme síce nejaké body, čo nie je príjemné, ale musím jedným dychom dodať, že to nebolo so slabými súpermi. O body sme prišli v dvoch ťažkých stretnutiach. Zápas s Rímom bol špecifický, vyslali sme na bránku 26 striel, čo sme nedokázali ani proti jednému súperovi, a predsa sme prehrali 2:4. Na Interi sme podali solídny výkon, vybojovali sme bezgólovú remízu, ale mohli sme zápas aj vyhrať, hoci Škrinka (Škriniar – pozn. red.) trafil do žrde. Teraz je Juventus pred nami, ale titul ešte nemá.
Môže byť rozhodujúci váš vzájomný zápas o mesiac na jeho pôde?
Určite bude dôležitý, veľa napovie, ale ani po ňom nebude rozhodnuté. Je dobré, že máme túto možnosť a nastúpime proti Juventusu. Môžeme vyhrať a všetko bude zasa otvorené. Chcem pripomenúť, že po nás ešte nastúpi dva razy vonku v Ríme a s Interom Miláno. My máme v závere súťaže lepšie vyžrebovanie.
Minulý rok ste oslávili tridsiatku. V kariére vám beží druhý polčas. Už uvažujete, čo budete robiť po jeho skončení?
Ani nie, len občas mi to preblesne hlavou. Ak mi bude slúžiť zdravie, chcem hrať ešte aspoň päť-šesť rokov. To je dlhá doba, všeličo sa môže stať. Rád by som zostal pri futbale, pracoval ako tréner. Mám futbalovú akadémiu, jej by som chcel neskôr venovať moje sily.
S Neapolom ste úzko spätý. Vrátite sa ešte domov, do Banskej Bystrice?
Určite sa vrátim domov, o tom nepochybujem.
Je to aj želanie vašej rodiny, manželky, troch detí…
Manželkino určite. Deti sú ešte malé, najmä dcéra Melissa, tá nedávno oslavovala rok. Neviem, po akej ceste sa vyberú, keď budú staršie. Vyrastú a rozhodnú sa. Ako som povedal, ešte chcem hrať futbal niekoľko rokov a potom sa uvidí. Možno zostanú v Taliansku.
Narodili sa v Taliansku, majú aj talianske občianstvo?
Nie, majú slovenské občianstvo. Keď sa dieťa narodí v Taliansku, má občianstvo po matke. Mohli by oň požiadať, myslím si, že by s tým nemali problém.
Synovia Lucas a Christian hrajú za Neapol futbal. Budú pokračovať v otcových stopách?
To by som si, samozrejme, želal. Držím im palce, aby to vyšlo, podporím ich v tom. Sú šikovní, chvália ich, ale ešte je skoro na nejaké závery.
Reprezentáciu čaká tento týždeň program v Thajsku, ale vy s tímom necestujete. Aké vážne je vaše zranenie?
V nedeľňajšom zápase proti Janovu som pocítil bolesť v pravom stehennom svale. Vrátim sa do Neapolu a čakajú ma vyšetrenia. Chcem sa dať čo najskôr dokopy, aby som mohol mužstvu pomôcť v ťažkom finiši sezóny.