Dva razy sa stal kráľom ligových strelcov a v reprezentácii prekonal brankárov 22-krát. Komárňanský rodák Szilárd Németh sa v Slovane Bratislava, kde vyrastal, venuje práci trénera mladých futbalistov.
Vlani v lete ste vstúpili medzi štyridsiatnikov. Na čo si ešte fyzicky trúfate? Zvládli by ste ešte nejaký súťažný zápas?
Cítim sa výborne, keď nemusím behať… (smiech). Trénujem šestnásťročných chlapcov, občas si s nimi na tréningu zahrám, ale moja kondícia nie je nijaká sláva. Za starých pánov som nejaký zápas zvládol, ale potom som sa dával tri-štyri dni dokopy. Ale túto situáciu ovplyvňuje aj môj zdravotný stav.
Infoboxík v článku
Problémy ste mali už v čase vašej kariéry v Nemecku. Vtedy sa hovorilo, že to mohlo skončiť až tragicky. Dramatizovali sa vtedy vaše zdravotné ťažkosti?
Nie, zachránili ma lekári. Mal som embóliu pľúc, našťastie, prišlo sa na to. Sú prípady, keď sa takýto problém končí zle, za sekundu môže byť po všetkom. Cítil som odrazu problémy s dýchaním, poznal som svoje telo a vedel som, že sa niečo deje. Išiel som k lekárovi, stihol som to v hodine dvanástej.
Stále vás trápia zdravotné komplikácie?
Trombóza sa mi vrátila ešte dva razy, teraz to je v poriadku, ale beriem lieky, krv riedim. Tieto problémy sú dané geneticky, urobil som si špeciálne vyšetrenia, ktoré to potvrdili. Dávam si pozor, aj preto teraz nechodím hrávať ani za internacionálov, hoci som kedysi chodil.
Ste posledný, kto sa stal futbalistom roka ako hráč zo slovenskej ligy. Odvtedy už uplynulo 17 rokov. Po vás vyhrávali iba legionári. Myslíte si, že sa podobná situácia ešte niekedy zopakuje?
Všetko sa môže stať. Treba brať do úvahy, že ankety sú nielen o futbalovej kvalite, ale tiež o obľúbenosti, hlasujúci vyjadrujú aj svoje sympatie. Väčšina si napríklad všimne strelcov a obrancovia sú trochu v nevýhode. Podľa mňa by podobné ankety mohol vyhrať aj futbalista, ktorý v danom roku urobí výkonnostný skok dopredu, významný posun v kariére, prekoná osobné hranice. Napríklad za minulý rok by som dal na prvé miesto Škriniara, ktorý výrazne vyskočil, má za sebou skvelú sezónu v Sampdorii, Interi Miláno, v reprezentácii do 21 rokov i v áčku. Aj keď si Hamšík v Neapole udržiaval vysokú úroveň.
Aj Škriniar i ďalší šikovní mladíci už hrajú v zahraničí. Zo slovenskej ligy sa hráči medzi najlepších v ankete nedostávajú ako kedysi vy…
Slovenská liga je mladá, keď sa ukáže talentovaný chlapec, odchádza do zahraničia. Je to prirodzený vývoj, každý chce hrať v kvalitnejšej súťaži a v silnejšom tíme. Keď som hrával ja, nemali sme ešte toľko legionárov, aj preto sa mi podarilo vyhrať. Platí tiež, že v klubovom futbale sme trochu zaspali vývoj a chýba systematickejšia práca. Stačí sa porovnať s Čechmi. Na reprezentačnej úrovni sme pred nimi, ale keď porovnávame kluby, české sa dostávajú v európskych súťažiach aj do skupín, konkurujú aj lepším zahraničným súperom.
Stali ste sa futbalistom roka 2000. Bol to váš najlepší rok?
Úplne rovnaký som mal aj rok 2001. Takisto som sa stal majstrom, získali sme aj Slovenský pohár, bol som opäť kráľom strelcov a dokonca som dal viac gólov, prestúpil som do Anglicka…
Foto: SITA
Ale v tom roku ste skončili v ankete na štvrtom mieste…
Viem, že zvíťazil Ľubo Moravčík. Hráč, s takými kvalitami ju mal vyhrať už dávno predtým, nie až v roku 2001, keď končil vo futbale. Predtým hral tiež výborne v Celticu, veľa rokov úspešne pôsobil vo francúzskej lige. Čudujem sa, že tak dlho čakal na takú poctu.
Ktorý úspech v kariére si vážite najviac?
Jeden sa vyberá ťažko. Mohol by som spomenúť krásne víťazné ťaženie reprezentácie do 21 rokov, keď sme postúpili na ME i OH 2000, cením si všetky tituly a tiež fakt, že som hral päť rokov v Anglicku.
S vašou kariérou je spojená rarita – získali ste tituly v Slovane, Košiciach i Interi, v Sparte ste sa tiež podieľali na jeho zisku. Vždy ste vedeli, kam sa vybrať, aby ste boli najlepší?
(smiech) Bola to aj zhoda okolností… Vyrastal som v Slovane, predtým ako som z Tehelného poľa odišiel, som sa s vtedajším majiteľom, pán Svobodom, dohodol na predĺžení zmluvy. A o chvíľu som už odchádzal do Sparty… Na Letnej a v košickom 1. FC bol v tom čase rovnaký majiteľ, pán Rezeš, po chvíli vyhlásil, že je lepšie hrať v Košiciach, ako sa trápiť v Prahe a už som mieril na východ republiky.
Košice ste opúšťali, keď vás trápila choroba. Inter vás podržal, hoci ste vtedy nehrávali, dal vám šancu. Opäť ste sa dostali do formy a prispeli k ďalším dvom titulom…
Pred návratom do Bratislavy, hoci už na Pasienky, som absolvoval operáciu štítnej žlazy a v Košiciach sa mi končila zmluva. Vtedy sa písalo, že Inter zobral maróda. Mal som ponuku aj z Györu, ale dal som prednosť Interu.
Zahrali ste si v troch popredných ligách – anglickej, francúzskej, nemeckej. Ale všetko vám úplne nevyšlo…
Platí to o pôsobení v Štrasburgu. Mal som ešte zmluvu na pol roka v Anglicku, keď som dostal ponuku z Francúzska. Presvedčil ma tréner, tvrdil, že ma chce. Šaňo Vencel zažil v Štrasburgu pekné roky, ale ja nemám s Francúzmi dobré skúsenosti, nesadli sme si. Bolo to niečo úplne iné ako v Anglicku. Na Middlesbrough si spomínam len v tom najlepšom. Hoci začiatky tiež neboli ideálne.
V čom bol problém?
Vybral si ma tréner, ktorého odvolali skôr, ako som v klube nastúpil. Začínal som od nuly, plus ma najskôr čakala operácia. Mužstvo viedol kouč Steve McClaren, ktorý predtým pôsobil ako Fergusonov asistent v Manchestri United a neskôr bol aj trénerom Anglicka. Priniesol do klubu oživenie. V tíme som sa stretol s výbornými hráčmi, mohol by som vymenovať aspoň pätnástich, ktorých mená tým, čo sledujú futbal, veľa hovoria – mojím spoluhráčom bol súčasný tréner anglických reprezentantov Southgate, brazílsky majster sveta Juninho, skvelý Španiel Mendieta a ďalšie esá.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Po hráčskej kariére ste sa venovali skautingu pre Manchester United. Prečo sa skončila táto spolupráca?
Venoval som sa jej päť rokov, mal som pod palcom Slovensko, Česko, Maďarsko i Rakúsko. Celé sa to začalo meniť, keď skončil v klube Sir Alex Ferguson. A s ním aj šéf mládeže, s ktorým spolupracoval v klube 26 rokov. Jedného dňa mi zavolali, že mi ďakujú za spoluprácu… Rozhodli sa pre inú cestu. Čakal som to, mal som v Európe svojho šéfa a ten mi už pol roka dopredu naznačil, že budú zmeny.
Podarilo sa vám objaviť nejaký talent, ktorý sa presadil v Manchestri či inom špičkovom klube?
Objavil som viacero šikovných chlapcov, ale nikoho, kto by sa uplatnil v Manchestri. Požiadavka bola hľadať také talenty, ktoré by mohli hneď naskočiť do tímu do 17 rokov a mali reálnu šancu uplatniť sa v áčku mužov. To bolo takmer nemožné. O sedemnásťročnom chalanovi neviete, či sa uplatní v slovenskom klube, nieto v špičkovom anglickom.
Nie je veľa bývalých popredných hráčov, ktorí sa venujú talentom. Vedia vaši zverenci, kto ich trénuje, že ste boli úspešný futbalista?
Ja sa tým nechválim, čo bolo, bolo. Ale moji hráči v Slovane to, samozrejme, vedia. Vo všeobecnosti platí, že súčasní mladíci už nepoznajú popredných hráčov ani z našej generácie. Vedia, kto je Hamšík a Škrtel.