Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Slávny strelec Scherer: Slováci by potrebovali Adamca a Scherera

V poslednom čase sa vracia na Slovensko, keď hrá futbalová reprezentácia významný zápas. Bol v Žiline pred dvoma rokmi, keď otvárala kvalifikáciu ME 2016 na domácej pôde zápasom so Španielskom.

08.09.2016 08:00
Adolf Scherer Foto:
Adolf Scherer v súčasnosti.
debata

Nechýbal v hľadisku ani uplynulú nedeľu v Trnave, keď štartovala kvalifikáciu MS 2018 súbojom s Anglickom.

Teraz mal však ešte iný dôvod na návštevu rodnej krajiny. Bývalý československý reprezentant a vychýrený strelec Adolf Scherer (78) pricestoval z francúzskeho Saint Giles, ktorý leží neďaleko Nimes a kde žije už bezmála polstoročie, aby sa zúčastnil na slávnosti na počeť priateľa a bývalého skvelého futbalistu Jána Popluhára. Päť a pol roka po smrti slovenského futbalistu storočia sa zúčastnil na krste životopisnej knihy Pán šestnástky.

Vraj ste tipovali v zápase Slovensko – Anglicko remízu. Boli ste po ňom sklamaný?
Na krste knihy som sa krátko pred zápasom stretol s mnohými kamarátmi, známymi, bývalým spoluhráčmi aj z legendárneho mužstva, ktoré vybojovalo na MS v Čile striebro. Všetkým som vravel, že to bude remíza 0:0. Nakoniec to dopadlo inak, ale nebol som ďaleko od pravdy. Chýbalo niekoľko sekúnd a mohli sme mať bod. Samozrejme, po stretnutí som bol sklamaný, naši ho mohli získať a aj by si ho zaslúžili.

Prečo podľa vás napokon podľahli?
Mám pocit, že neboli slabší, len im chýbalo viac šťastia a prišli o bod aj vinou rozhodcu, jeho výkon sa mi nepáčil. Zápas viedol Srb a ja nemám ľudí z niekdajšej Juhoslávie príliš v láske…(smiech)

Prečo?
To je história s hlbokými koreňmi. Vládla medzi nami veľká rivalita. Na MS 1962 v Čile sme sa v semifinále stretli s Juhosláviou, mala výborné mužstvo a bol to tvrdý zápas. Na špici útoku som veľa schytal. Šekularac mi štupľami na kopačkách otvoril pravú nohu. Na to nemôžem dodnes zabudnúť. Ale v závere som im strelil dva góly, vyhrali sme 3:1 a postúpili do finále. To sa zasa nepáčilo súperom… (smiech).

Na Slovensko ste teraz pricestovali najmä preto, aby ste vzdali hold Jánovi Popluhárovi. Ako si na neho spomínate?
Mám k nemu absolútnu úctu. Bol to vynikajúci futbalista a človek. A stopercentný kamarát. Bol o niečo starší ako ja a pre mňa bol veľkým vzorom. Pritom je zaujímavé, že sme boli nezmieriteľní súperi. On hrával v drese Slovana, ja v ČH Bratislava a Košiciach. To boli veľké derby.

Vy ste boli obávaný strelec a Popluhár pilier obrany, ktorý vás bránil…
Áno, boli sme obaja tvrdí, nekompromisní hráči, a tak sa v našich súbojoch na ihrisku, pochopiteľne, neraz aj iskrilo. Ale mimo neho sme boli s Popluhárom priatelia. Futbalovo sme sa navzájom rešpektovali. Najradšej som bol, keď sme boli spolu v jednom mužstve, ale to bolo vždy len v českolovenskej reprezentácii. Súpermi sme boli ešte aj vtedy, keď na sklonku kariéry prišiel do Lyonu, ja som hrával v Nimes. Lyon vtedy u nás ani raz nevyhral a skoro vždy som mu dal gól či dva. Janko sa na mňa naoko zakaždým hneval. Keď sme hrali proti sebe na Slovensku, dával si nám góly a teraz vo Francúzsku je to rovnaké, vravel mi.

Váš spoločný úspech sa zrodil v Čile. Často sa k nemu vraciate?
Myslím naň skoro denne. Nemôžem na to zabudnúť. To bol futbalový sen. Odohral som v Čile všetky zápasy, plný počet minút. Tréner Vytlačil menil zostavu, ale mne dôveroval a aj po skupine ma nechal hrať. Odmenil som sa mu – vo štvrťfinále som dal Maďarom gól a v semifinále Juhoslovanom dva. V poslednom období som sa k šampionátu vracal aj preto, lebo niekto z nás odišiel. To je vždy veľmi smutné.

Adolf Scherer (vľavo) s Titusom Buberníkom (v... Foto: ARCHÍV TITUSA BUBERNÍKA
Adolf Scherer, Titus Buberník, Ján Popluhár Adolf Scherer (vľavo) s Titusom Buberníkom (v strede) a Jánom Popluhárom pred zápasom proti Írsku na Tehelnom poli.

Z finálovej zostavy ste zostali už len traja…
Áno, som jediný Slovák, okrem mňa ešte žije Kadraba i Jelínek. Veľmi ma zasiahla smrť Jirku Tichého pred pár dňami. Spolu sme hrávali aj v bratislavskej ČH, bol aj kapitánom mužstva, mali sme perfektný vzťah. Predtým sme sa lúčili s Josefom Masopustom, on a Svato Pluskal a Láďo Novák boli mojimi futbalovými učiteľmi. Čile mám pred očami stále aj preto, lebo na krku nosím už vyše päťdesiat rokov striebornú medailu.

Platí, že ju nikdy nezvesíte z krku?
Pred nejakým časom sa mi stalo, že som ju stratil. Žijem pri mori a keď som sa chodil kúpať, manželka mi ju raz odložila, bála sa, že ju stratím. Dva roky som moje striebro nevedel nájsť. Nakoniec som ho objavil v topánke, kam náhadou zapadlo. Odvtedy medailu už zasa nedávam dole. Prináša mi šťastie.

Sledujete na diaľku aj slovenský futbal?
Samozrejme, a nielen na diaľku. Videl som v poslednom období viacero zápasov. V júni bol šampionát vo Francúzsku a vybral som sa s rodinou na dva zápasy – do Bordeaux, kde sme hrali s Walesom a do St. Étienne na Anglicko.

To je od vás dlhá štreka…
Do Bordeaux tristo kilometrov tam a tristo naspäť, do St. Étienne ešte o sto kilometrov viac. Ale neľutujem, že som sa na tieto stretnutia vybral. Stálo to za to. Slováci sa mi páčili. S Walesom boli lepší, mali vyhrať. S Anglickom potrebovali na postup bod a aj ho získali. Škoda, že tréner Kozák musel teraz trochu zmeniť mužstvo. Ale viete, čo je najväčší problém? Nemáme strelcov. Slovenské mužstvo by potrebovalo Adamca a Scherera. Ak by sme v každom zápase dali gól-dva, boli by sme ešte úspešnejší. Ostatné posty máme celkom dobre pokryté.

Slovenský futbal mal v minulosti vždy skvelých útočníkov a kanonierov. Prečo ich teraz nemá?
To nie je len slovenský problém. V Európe je málo dobrých strelcov, ani Francúzi ich nemajú. Ja som v tréningu tvrdo pracoval, od rána do večera som strieľal ľavou i pravou nohou. V hlave som mal len góly. Ako chlapec som obdivoval Emila Pažického. A keď som prišiel do Bratislavy, odrazu stál v drese Slovana proti mne ako súper. Išiel som za ním a povedal som mu, že on bol vždy mojím streleckým vzorom, že som sa chcel stať takým strelcom ako on. Bol prekvapený a videl som, že ho to potešilo.

Na Slovensko nechodíte často. Ako ho vnímate ako hosť?
Po každej návšteve pozorujem, ako sa Slovensko mení. Chodím na staré známe miesta a už sú iné, nespoznávam ich. Menia sa mestá, veľa sa buduje.

Teraz ste pricestovali aj s manželkou Nadiou, ktorá je Francúzka. Ako sa cíti vo vašom rodisku?
Som rodák z Martina a jej sa tento kraj veľmi páči. Najmä Martinské hole, ale aj neďaleké Tatry, vôbec slovenská príroda. Rada sa sem vracia.

Koľko sa na Slovensku zdržíte?
Rozhodli sme sa, že strávime zopár dní v Rajeckých Tepliciach, na krátkom liečení. Mám problémy s kĺbami, možno mi v kúpeľoch trochu pomôžu. Potom sa určite zastavím u dcéry v Martine a do Francúzska sa vrátim až na budúci týždeň.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Adolf Scherer