Zatiaľ je otázne, či Košičanov povedie aj na jar doterajší tréner Jozef Vukušič (51). Do tímu nastúpil po 9. kole, keď patrilo VSS tretie miesto. V druhej polovici jesene už Košičania pod jeho vedením neprehrali ani raz (dve remízy) a so šesťbodovým náskokom vedú pred Tatranom Prešov.
Váš tím sa už určite predstaví v nadstavbovej časti, v ktorej sa bude bojovať o postup medzi elitu. Považujete to za výhodu v ďalšom priebehu súťaže?
Stále sa objavuje nepresná interpretácia systému súťaže. Keďže sa bude tentoraz počítať každý jeden doteraz získaný bod aj v nadstavbovej časti, utvorili sme si cenný náskok. Nemusíme sa už obávať v štyroch jarných kolách o účasť v najsilnejšej skupine. Na druhej strane sa pokúsime ešte vybojovať čo najviac bodov, aby sme si upevnili náskok aj v porovnaní s budúcimi súpermi zo západnej skupiny.
Naskočili ste do tímu v rozbehnutej súťaži. Ste spokojný, čo mužstvo odviedlo pod vaším vedením?
Odkedy som prišiel, hralo na hranici svojich možností. Mali sme aj šťastie, že sa nám vyhli zranenia a tresty za karty. V tíme je skupina hráčov, ktorá má ligové skúsenosti, dostávala priestor v základnej zostave. Jej prínos bolo cítiť, výsledkovo i herne sme stretnutia zvládali dobre, bilancia je vynikajúca.
Košice opustili najvyššiu súťaž z piateho miesta, dôvodom boli nevyplatené dlžoby. Museli ste riešiť ešte aj podobné mimofutbalové otázky?
Stále ich vnímame, ale nemali dopad na výkonnosť mužstva. Po mojom príchode sme si dohodli určité podmienky pre hráčov, tím. Klub ich utvoril. Pracovali sme bez problémov, mohli sme sa sústrediť na futbal.
Napriek tomu ste naznačili, že niektoré problémy pretrvávajú…
Už som naznačil, mužstvo teraz fungovalo dobre, zostali však resty z minulosti a klub ich stále rieši. Verím, že nebudú mať dopad na tím ani na jar a bude môcť bojovať o postup.
Košičania vypadli zo stredu tabuľky najvyššej súťaže. Aká je aktuálna výkonnosť tímu?
Myslím si, že toto mužstvo má na to, aby hralo vyššie. To sme napokon potvrdili aj v pohári, v ktorom sme vyradili Trnavu. Problémom košického tímu je úzky káder. Za základnou jedenástkou sú mladí hráči, ktorí nemajú potrebné skúsenosti a v dlhodobej časti kvalitnejšej ligy by to mohol byť problém. O to viac, že teraz by mohli nejakí hráči odísť.
O ktorých je najväčší záujem?
Tieto otázky sa teraz riešia, myslím si, že dvoch-troch neudržíme. V hre sú najmä mladí hráči Bukata a Huk. Ich odchodom sa asi nedá zabrániť, trochu sa to aj plánovalo. Verím, že káder aj vhodne doplníme.
Stíhali ste zároveň sledovať aj dianie v západnej skupine a budúcich súperov?
Nemal som možnosť vidieť naživo nejaké stretnutia. Výsledky i vývoj, samozrejme, poznám. Aj kádre špičkových tímov, viem odhadnúť ich silu.
Na prvý pohľad sa zdá, že vo východnej skupine sú zdatnejší súperi, za vaším chrbtom čaká napríklad Prešov, tradičná futbalová bašta…
Len podľa mien je to tak. Myslím si skôr opak – vyššia kvalita je možno na západe. Niektoré tímy sa vhodne posilnili.
Jedným z vašich súperov budú zrejme Borčice, tie síce majú len päťsto obyvateľov, ale netaja sa postupovými ambíciami…
Na ne narážam, myslím si, že sa posilnili zaujímavými hráčmi, bývalými ligistami, majú dobré mužstvo. Borčice berieme ako vážneho súpera. Je to malý, ale ambiciózny klub. Poznám dobre aj káder Nitry, má takisto solídny tím, zatiaľ mu chýbajú lepšie výsledky. Trochu otázny je pre mňa jesenný líder, mužstvo Pohronia, toho príliš nepoznám, ale jeho výsledky hovoria za mnohé. Košice čaká ťažká jar.
Vy ste pôsobili aj vo futbalovo exotických krajinách. Viedli ste FC Kapské Mesto v Juhoafrickej republike a vlani v lete, keď ste skončili v Ružomberku, zamierili ste do líbyjského Al Ahli Benghazi. Ako hodnotíte túto skúsenosť?
Z pohľadu trénera som získal vynikajúce skúsenosti, mentalita ľudí, ktorí pracujú vo futbale i hráčov, je úplne iná ako u nás. Samozrejme, aj organizácia futbalu. Veľa som sa učil. Bola škoda, že vzhľadom na politickú, spoločenskú, bezpečnostnú situáciu v Líbyi sa vôbec nezačala v krajine ligová súťaž, pôsobili sme len v zahraničí.
Vy ste trénovali špičkový líbyjský tím a za celý rok ste sa nedostali do Líbye?
V krajine som nikdy nebol. Situácia sa stále zhoršovala a s mužstvom sme pôsobili len v kempoch v Egypte, Tunisku, Jordánsku… Hrali sme v skupine africkú Ligu majstrov. Funkcionári stále verili, že liga sa u nich doma začne. Aspoň s nejakým časovým sklzom. Napokon nevideli bezpečnostné garancie, aby sme išli do krajiny. Zvolili cestu trénovania mimo nej. Celý realizačný tím bol slovenský, asistentov mi robili Jozef Pavlík a Ivan Lapšanský, trénera brankárov Ivo Pilip, kondičného Michal Lacena. Viacerí ďalší Slováci sa mali venovať mládeži, zastrešiť akadémiu. Po roku sme prehodnotili situáciu a ukončili naše pôsobenie.
Do Košíc ste nastúpili až v septembri po odchode trénera Fabuľu. Dokedy ste podpísali zmluvu?
Rád by som to uviedol na správnu mieru. V lete som sa rozhodoval, čo ďalej, mal som nejaké ponuky zo zahraničia i zo Slovenska. Košickú som prijal, lebo klub potreboval pomoc, mám dobrý vzťah s majiteľom i k mestu. Dohodli sme sa na spolupráci do decembra, to, čo sme chceli, nám vyšlo fantasticky. Čo bude ďalej, sa ukáže do konca tohto roka.
To znamená, že otázka vášho pôsobenia v Košiciach je otvorená?
Ak ste postavili takto otázku, tak potom áno, je to otvorená záležitosť.
Ako sa hrá druhá liga?
Po 18 kolách na jeseň čakajú mužstvá v oboch skupinách – západ i východ – ešte štyri kolá na jar. Po nich sa rozdelia na dve výkonnostné polovice. Prvých šesť mužstiev zo západnej i východnej skupiny utvorí dvanásťčlennú súťaž, do ktorej si prenesú všetky výsledky z predchádzajúcich 22 kôl. Mužstvá z jednej skupiny sa dvojkolovo stretnú už iba s tímami z druhej (každé po 12 stretnutí) a prvý tím postúpi do najvyššej súťaže. Mužstvá na 7. až 12. mieste sa nebudú spájať, ale pokračujú len medzi sebou aj v nadstavbovej časti dvojkolovo, systémom doma – vonku, to znamená ešte desať kôl. Do nadstavby si takisto prinášajú body a skóre zo všetkých stretnutí zo základnej časti.