Hľadať
Denný / nočný režim
Newsletter Notifikácie
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky Newsletter newsletter

Ako to bolo? Pozrite si podrobný priebeh korupčnej aféry FIFA

Časová os aktuálnej korupčnej aféry vo vnútri Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) k štvrtku 4. júna 2015.

04.06.2015 17:49
euro, dolár, kurz, peniaze, mena, ECB, money,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

90. roky minulého storočia:
Údajný začiatok prijímania či poskytovania úplatkov a provízií v miliónoch amerických dolárov funkcionármi riadiaceho orgánu svetového futbalu. Peniaze mali putovať cez americké banky. Zástupcovia mediálnych spoločností a iných firiem vraj zaplatili futbalovým činovníkom a ľudom z organizácií podliehajúcim FIFA viac ako sto miliónov USD. Pravdepodobne za to získali mediálne, marketingové a sponzorské práva na turnaje v USA a Latinskej Amerike.

8. júna 1998:
Švajčiar Sepp Blatter, dovtedy generálny sekretár Medzinárodnej futbalovej federácie, sa stal prezidentom FIFA.

29. mája 2002:
Blatter po prvý raz obhájil svoju pozíciu na čele strešnej organizácie.

15. mája 2004:
Líder FIFA v Zürichu oznámil, že majstrovstvá sveta v roku 2010 usporiada Juhoafrická republika.

31. mája 2007:
Blattera opätovne zvolili za prezidenta FIFA.

2. decembra 2010:
V spomenutom švajčiarskom meste sa rozhodlo, že svetový šampionát 2018 bude hostiť Rusko a o štyri roky neskôr sa uskutoční v Katare.

1. júna 2011:
Blatter získal ďalší mandát na čele riadiaceho orgánu svetového futbalu.

18. novembra 2014:
Podozrenie z korupcie pri voľbe organizátorov MS 2018 a 2022 vyšetrovala etická komisia FIFA, ale bez zásadných zistení či trestov. FIFA podala vo veci trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

27. mája 2015:
Švajčiarska polícia deň pred začiatkom 65. kongresu FIFA v Zürichu zadržala siedmich funkcionárov vrátane dvoch viceprezidentov Medzinárodnej futbalovej federácie Jeffreyho Webba z Kajmanských ostrovov a Eugenia Figuereda z Uruguaja. Medzi zatknutými boli tiež prezident Kostarickej futbalovej federácie Eduardo Li, ďalej Júlio Rocha z Nikaraguy, Costas Takkas z Kajmanských ostrovov, Rafael Esquivel z Venezuely a José María Marín z Brazílie.

Pôvodne sa vydaniu do USA bránilo sexteto zadržaných, neskôr sa k nim pridal aj siedmy, ktorý najprv súhlasil so zjednodušenou procedúrou extradície.

Švajčiarske ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že konalo na základe žiadosti Spojených štátov amerických o extradíciu, teda vydanie osôb jedným štátom druhému na trestné stíhanie. Zatýkaniu predchádzala prehliadka luxusného zürišského hotela Baur au Lac. Prípad začal vyšetrovať úrad federálneho žalobcu v newyorskom východnom obvode. Obvinených bolo prvotne 14 osôb – deväť z futbalovej sféry, štyri zo športového marketingu a jedna z oblasti vysielacích práv, všetky s napojením na Futbalovú konfederáciu Strednej a Severnej Ameriky a karibskej oblasti (CONCACAF). Podľa obžaloby sa dopustili nekalých dohôd, finančných podvodov, prania špinavých peňazí a bránenia vo výkone spravodlivosti.

Padli aj prvé priznania k vine. Charles „Chuck“ Blazer (takmer dve desaťročia reprezentoval USA vo výkonnom výbore FIFA a v rokoch 1990 až 2011 bol generálnym sekretárom CONCACAF) sa americkým úradom priznal, že do jeho vlastného vrecka išli z marketingových aktivít milióny USD a navyše sa vyhýbal plneniu daňových povinností. Od odchodu z futbalovej scény v roku 2013 však spolupracoval s FBI a z financií vrátil takmer dva milióny USD. Vinu nezapierali ani Daryan a Daryll Warnerovci, synovia Jacka Warnera z Trinidadu a Tobaga (niekdajší vysoký činovník FIFA a bývalý prezident CONCACAF), ani José Hawilla, zástupca športovo-marketingovej spoločnosti so sídlom v Brazílii Traffic Sports. Naopak, Jack Warner odmietol, že by sa dopustil akéhokoľvek deliktu.

Americkí vyšetrovatelia na tlačovej besede uviedli, že odhalili až tucet rôznych podvodných schém. Jedna z nich sa týkala dokonca aj výberu Juhoafrickej republiky za dejisko majstrovstiev sveta v roku 2010. V deviatich z dvanástich schém sa objavili športové marketingové spoločnosti. Tie podplatili funkcionárov FIFA, vďaka čomu sa dostali k finančným korytám spojeným s podujatiami podliehajúcimi FIFA. Týmto spôsobom mohli firmy napríklad počas MS prísť aj k desiatkam miliónov amerických dolárov.

V inej kauze začala Federálna švajčiarska prokuratúra trestné stíhanie proti neznámym páchateľom podozrivým z protiprávneho riadenia a prania špinavých peňazí v súvislosti s udelením práv organizátorov svetových šampionátov 2018 Rusku a 2022 Kataru. Úrady zároveň v rámci vyšetrovania vykonali raziu v centrále FIFA, zadržali elektronické údaje a dokumentáciu v sídle celosvetovej organizácie.

Večer požiadala exekutíva Európskej futbalovej únie (UEFA) z Varšavy o odklad volieb prezidenta FIFA naplánovaných na piatok 29. mája a pripustila, že bude bojkotovať zürišský kongres.

Medzinárodná futbalová federácia zareagovala suspendovaním jedenástich svojich funkcionárov: Jeffreyho Webba, Eugenia Figuereda, Eduarda Liho, Júlia Rochu, Costasa Takkasa, Rafaela Esquivela, Josého Maríu Marína, Charlesa Blatera, Nicolása Leoza, Jacka Warnera a Darylla Warnera. Paraguaj oznámil, že dostal požiadavku na extradíciu Leoza, Trinidad a Tobago vydal zatykač na Jacka Warnera.

28. mája 2015:
Ázijská, Africká aj Oceánska futbalová konfederácia sa postavili za Seppa Blattera a vyjadrili nesúhlas s odkladom volieb, proti ktorému bola aj CONCACAF.

Jack Warner sa sám prihlásil a strávil noc vo väzení, sudca mu prečítal osem obvinení a stanovil kauciu vo výške 2,5 milióna trinidadských dolárov a prepustenie na slobodu podmienil aj odovzdaním cestovného pasu a hlásením sa na polícii dvakrát týždenne.

Sepp Blatter zrušil svoje verejné vystúpenia, zvolal mimoriadne stretnutie lídrov šiestich konfederácií.

Vyšlo najavo, že švajčiarski a americkí vyšetrovatelia pripravovali spoločný postup štyri mesiace.

Európska futbalová únia dospela k rozhodnutiu, že nebude bojkotovať kongres FIFA.

Prezident UEFA Michel Platini vyzval Blattera na odstúpenie, ten to odmietol.

Sepp Blatter otvoril 65. kongres FIFA v Hallenstadione v Zürichu svojím prejavom, odmietol vlastnú zodpovednosť za škandál.

CONCACAF provizórne suspendovala doterajšieho prezidenta Jeffreyho Webba. Jeho miesto zaujal honduraský Alfredo Hawit. Ten doteraz pôsobil ako viceprezident výkonného výboru. Činnosť pozastavila aj Eduardovi Limu.

29. mája 2015:
Jacka Warnera z väzenia odviezla sanitka.

Katar vydal stanovisko obhajujúce čestnosť získania práva usporiadať MS 2022.

Sepp Blatter na začiatku druhého dňa zasadnutia požiadal o znovuzvolenie.

Prvé kolo tajného hlasovania nerozhodlo prezidentské voľby, Blatter v ňom uspel 133:73, no nedostal potrebnú dvojtretinovú väčšinu. Hlasovalo všetkých 209 členských asociácií FIFA. Ali bin Al-Husejn pred druhým kolom priznal volebnú prehru, tým pádom 79-ročný Švajčiar získal piaty mandát na čele riadiaceho orgánu svetového futbalu a varoval UEFA pred dôsledkami jej rebélie.

Väčšina krajín starého kontinentu (nie však Rusko alebo Francúzsko) sa priklonila k jordánskemu princovi Alimu bin Al-Husejnovi, rovnako ako Futbalová federácia USA či niektorí členovia Juhoamerickej futbalovej konfederácie (CONMEBOL).

30. mája 2015:
V Zürichu sa uskutočnila mimoriadna schôdza novovytvoreného výkonného výboru FIFA. Chýbali na nej traja jeho členovia: dočasný prezident CONCACAF Alfredo Hawit, ktorý musel podľa Blattera odcestovať z osobných dôvodov, ďalej Brazílčan Marco Del Nero a podpredseda anglickej Futbalovej asociácie (FA) a člen výkonného výboru UEFA David Gill. Ten sa mal posadiť do výkonného výboru FIFA v pozícii viceprezidenta riadiaceho orgánu svetového futbalu za britské národy, no odmietol to, čím naplnil svoju avizovanú nevôľu pracovať pod Blatterovým vedením. VV prišiel s myšlienkou zostavenia informačnej služby, aby sa zabránilo prekvapeniam, akým bolo zatýkanie 28. mája.

Americké vyšetrovanie korupčného škandálu zahrnulo aj vysokého predstaviteľa FIFA, ktorý údajne desiatimi miliónmi USD podplatil funkcionárov CONCACAF, aby pri výbere hostiteľa MS 2010 podporili JAR. Blatter na tlačovej besede odmietol, že tým predstaviteľom by mal byť on.

Americkí vyšetrovatelia medzitým predznamenali, že v kauze budú ďalší obvinení. Ako prvý sa pred súd v USA postavil Aaron Davidson, prezident firmy Traffic Sports z Miami na Floride. Prostredníctvom právnika poprel svoju vinu.

Argentínska federálna polícia a agenti Interpolu vykonali razie vo firmách troch tamojších občanov. Federálny sudca nariadil zásahy v spoločnostiach Tournaments and Competitions (prezident Alejandro Burzaco), resp. Full Play Group (majitelia Hugo a Mariano Jinkisovci). Všetkých troch vyhlásili za hľadaných, Spojené štáty americké požiadali o ich extradíciu. Právnik Jinkisovcov priznal, že obaja muži sa stále nachádzajú v Argentíne, Burzacova poloha bola neznáma.

2. júna 2015:
Medzinárodná futbalová federácia suspendovala generálneho sekretára CONCACAF Enriqueho Sanza.

Aféra ohrozila aj plánovaný turnaj Copa América 2016.

Podľa New York Times generálny sekretár FIFA Jérome Valcke v roku 2008 poslal desať miliónov USD na účet kontrolovaný vtedajším prezidentom CONCACAF Warnerom. Financie mali byť úplatkom za tri hlasy vrátane Warnerovho pri výbere JAR za organizátora MS 2010. Valcke sa bránil, že nemal oprávnenie na platbu. Tlačové oddelenie FIFA uviedlo, že v súlade so smernicami disponovala takou právomocou vtedajšia hlava finančnej komisie Julio Grondona. Argentínčan zomrel v júli 2014. Úplatok zatĺkal aj bývalý prezident predmetnej africkej krajiny Thabo Mbeki. Šéf organizačného výboru šampionátu Danny Jordaan pre juhoafrické médiá tvrdil, že peniaze mali slúžiť na rozvoj futbalu v Karibiku. Valcke zrušil svoju plánovanú cestu do Kanady.

Sepp Blatter šokujúco oznámil rezignáciu z funkcie prezidenta FIFA, ale na svojej doterajšej stoličke zotrvá, až kým nebude známy jeho nástupca. Predčasné voľby by sa mali konať niekedy v období od decembra 2015 do marca 2016.

3. júna 2015:
Medzinárodný policajný úrad Interpol zverejnil zoznam šiestich hľadaných osôb s väzbami na Medzinárodnú futbalovú federáciu, ktoré sú obvinené z vydierania a korupcie. Nechýbali na ňom ani Jack Warner či Nicolás Leoz. Interpol pátra tiež po Alejandrovi Burzacovi a Hugovi a Marianovi Jinkisovcoch. Tí vraj sprostredkovali úplatok sto miliónov amerických dolárov za mediálne a komerčné práva na futbalové turnaje. Menoslov doplnil brazílsky riadiaci pracovník vo sfére televízneho vysielania José Margulies.

Európska futbalová únia zrušila plánované berlínske „protiblatterovské“ zasadnutie.

Sedem väzňov sa dozvedelo, že zatiaľ zostáva za mrežami v Zürichu. Dosiahnuť ich vydanie do Spojených štátov amerických na ďalšie súdne stíhanie môže trvať mesiace. Podľa švajčiarskych zákonov najbližší termín extradície do USA je 3. júla, čiže 40 dní po ich zatknutí. Američania musia dovtedy predložiť formálnu žiadosť o vydanie. Hovorca Švajčiarskeho spolkového úradu spravodlivosti v Berne označil ich prepustenie na kauciu za nepravdepodobné.

Jérome Valcke povedal, že nevidí dôvod na svoje odstúpenie.

4. júna 2015:
Jack Warner vyhlásil, že je pripravený dokázať prepojenie medzi strešnou organizáciou svetového futbalu a parlamentnými voľbami v jeho rodnom Trinidade a Tobagu v roku 2010. Údajne disponuje dokumentmi a účtami potvrdzujúcimi, že niektorí funkcionári FIFA vrátane Blattera v roku 2010 ovplyvnili voľby v karibskom štáte.

Austrálska federálna polícia otvorila vyšetrovanie okolností neúspešnej kandidatúry krajiny na usporiadanie MS 2022. Podnet prišiel okrem iných aj od senátora Nicka Xenophona. Ten reagoval na vyjadrenia šéfa Austrálskej futbalovej federácie (FFA) Franka Lowyho obhajujúce platbu vo výške pol milióna austrálskych dolárov Futbalovej konfederácii Strednej a Severnej Ameriky a karibskej oblasti, tú údajne spreneveril vtedajší prezident CONCACAF Warner.

Juhoafrický úrad pre boj proti organizovanému zločinu začal predbežné vyšetrovanie vo veci údajných úplatkov pri kampani vo voľbe organizátora svetového šampionátu 2010. Podnietili ho k tomu písomnosti, ktoré poskytla opozičná politická strana Front slobody plus. Po ich preštudovaní úrad rozhodne, či začne riadne vyšetrovanie.

V Spojených štátoch amerických zverejnili prepis výpovede „Chucka“ Blazera. V roku 2013 na súde popísal úplatkárske pozadie výberu dejiska MS 2010. Juhoafričania vraj za tri hlasy v exekutíve FIFA zaplatili desať miliónov USD. Vláda JAR poprela, že išlo o úplatok, peniaze podľa nej boli určené na rozvoj futbalu v Karibiku.

debata chyba
Viac na túto tému: #korupčná aféra #Medzinárodná futbalová federácia FIFA