V deň zápasu sa mu nik nedovolá. Vypína mobil i počítač.
„Vtedy počúvam len hudbu, ktorú mám rád a koncentrujem sa na to, čo ma čaká. Nič iné ma nezaujíma,“ vraví.
Tri uzly a pravá noha
Vie, čo chce a robí všetko, aby to raz dosiahol. Preto je stále o kúsok ďalej ako jeho vrstovníci. Sedemnásťročný rodák zo Šale Nikolas Špalek má pred sebou podľa mnohých odborníkov pozoruhodnú futbalovú kariéru.
Drží sa aj iných tradičných postupov, ktoré môžu vyvolávať u niekoho úsmev. Nie je poverčivý, ak by mu prebehla cez cestu čierna mačka, tak ho to nerozhádže. Ale pred zápasom si uviaže šnúrky na oboch kopačkách vždy na tri uzly a na trávnik vykročí zásadne pravou nohou. „To vždy dodržím, inak by som nebol vo svojej koži.“
Kouč reprezentačného výberu do 19 rokov Milan Malatinský tvrdí, že podobné typy hráčov majú tréneri radi. „Je zdravo sebavedomý a veselá kopa, často sa práve on stará o zábavu a pre tím je ochotný urobiť maximum,“ charakterizuje ho.
Podľa neho je ofenzívny stredopoliar využiteľný na rôznych postoch, patrí medzi univerzálnych futbalistov. „Nešetrí krokmi, má nielen dobrú ofenzívu, ale aj defenzívu. Je technický i dostatočne rýchly. Dostáva sa do šancí a vie ich aj pripraviť spoluhráčom. Presadzuje sa aj v hre jeden na jedného, čo je v súčasnosti u nás dosť zriedkavé,“ pokračuje Malatinský.
Špalekove futbalové prednosti si už všimli aj v zahraničí. V decembri 2012 absolvoval stáž v Celticu Glasgow, cestu do slávneho škótskeho klubu mu otváral bývalý hráč tohto tímu Ľubomír Moravčík. „Strávil som tam niekoľko dní, trénoval s rovesníkmi, zahral si aj zápas. Potom som bol na skúške v Bastii aj s ďalšími Nitranmi Tomášom Vestenickým a Matejom Dovičovičom. Hovorilo sa aj o prestupe, ale kluby sa nedohodli.“
Viacerí jeho spoluhráči z reprezentácie už pôsobia ako legionári. „Ani ja by som nebol proti, rád by som si raz zahral v zahraničnom tíme, ale najskôr by som sa rád ukázal doma. Zhodol som sa s mojím manažérom Milanom Lednickým, že mi to dá viac. Myslím, že je to rozumné rozhodnutie, verím, že príde aj môj čas.“
V Trnave chcel hrávať viac
Nikolas vyrastal v dedinke Neded, kde robil aj prvé futbalové krôčky, ale už čoskoro rozvíjal svoj talent v žiackom výbere v neďalekej Šali. Mama všetko podriadila jeho začínajúcej kariére, vzdala sa dokonca práce, vozila ho pravidelne na tréningy. To sa nezmenilo ani potom, keď prestúpil do Nitry a dokonca ani teraz, keď od leta pôsobí v trnavskom Spartaku. Akurát na tachometri jej auta pribudlo po každej ceste viac kilometrov. Syn nemá ešte osemnásť a ani vodičský preukaz.
„Žijem stále v Nedede, ale nedochádzam na tréningy denne, mám dočasné bývanie aj v Trnave. Vždy, keď treba, mama ma dovezie i odvezie domov. Vo februári budem mať osemnásť, už som si začal robiť vodičák. Rád by som si kúpil auto, mám vybraté moje obľúbené Audi, ale najskôr musím ešte zarobiť nejaké peniaze,“ usmieva sa mladík.
Trochu útly ofenzívny talent bol v každom výbere najmladší, ale keď vybehol na ihrisko, v ničom za staršími spoluhráčmi nezaostával. Pred vyše rokom sa dostal do Peckovej nominácie výberu do 17 rokov, ktorý sa predstavil ako prvý tím v samostatnej ére na svetovom šampionáte v Spojených arabských emirátoch. Mal len šestnásť, ale nastúpil v každom stretnutí v základnej zostave. Po návrate si odkrútil v nitrianskom drese ligovú premiéru. Len zopár dní predtým oslavoval sedemnástku. Práve štart na MS považuje za doteraz najväčší zážitok. Cení si, že mu dal tréner Ladislav Pecko šancu, posunul ho o jednu vekovú kategóriu vyššie. Medzitým už bojuje aj so spoluhráčmi vo výbere do 19 rokov. „V ňom dostávam priestor aj od trénera Malatinského. Tento tím je už dlhšie spolu a myslím si, že má nielen kvalitu, ale aj budúcnosť. Je to silná generácia a dúfam, že viacerí z nás to dotiahnu do áčka,“ vraví Špalek.
Na doterajšej ceste mu pomáhali viacerí tréneri, ale podľa neho mu na jej začiatku dal najviac Slavomír Prúčny v Šali, viedol ho najdlhšie. Aj na tri nitrianske roky spomína rád, ale potešilo ho, že v lete o neho prejavila záujem Trnava. Lenže hlásili sa aj ďalšie kluby. Dlho uvažoval, komu dať prednosť.
„Trnava je futbalové mesto, má klub s veľkou tradíciou, stavia teraz nový krásny štadión, kde by som bol rád doma. Spartak má najlepších a najvernejších fanúšikov u nás. Jediné, čo ma mrzí, že nedostávam toľko príležitostí v zápasoch, ako by som si želal, tréner preferuje skúsenejších hráčov. Aj preto uvažujem, čo by bolo pre mňa lepšie: zostať alebo skúsiť šťastie tam, kde by som pravidelne hrával,“ uvažuje nahlas mladík.
Odmietol modeling i fotografovanie
Zvyčajne len strieda, na prvý ligový gól stále čaká, ale zahral si v trnavskom drese v predkolách Európskej ligy a v Zürichu sa zapísal medzi strelcov. Hoci už bolo rozhodnuté o postupujúcom, tento gól ho potešil. Bez trpezlivosti sa však ani v budúcnosti nezaobíde. Aj v Spartaku je tradične opäť najmladší, spolu s Erikom Jirkom. Už si na túto pozíciu zvykol. Na ňom vždy zostávajú viaceré povinnosti. Pozbiera po tréningu na ihrisku kužele, lopty, nosí debny.
Napriek tomu, že na mamu sa môže vždy spoľahnúť, od žiackych rokov ho spôsob života učil k samostatnosti. „Viem sa o seba postarať, v Trnave strávim vždy nejaký čas mimo domova. Od hladu nezomriem, viem si aj navariť skoro všetko. Ak mám s niečím problém, tak ma cez telefón usmerní mama,“ približuje svoj trnavský futbalový život.
S priateľkou Karin sa zoznámil cez internet. Sníva o tom, že si raz zahrá v anglickej lige, ale jeho vzorom je Portugalčan Ronaldo, preto drží palce Realu Madrid. Má svojho hrdinu aj na filmovom plátne, je ním Mark Wahlberg. Prehľad má dobrý, voľný čas najradšej trávi v kine, je veľkým filmovým fanúšikom.
„Nemám obľúbený žáner, rád si pozriem každý dobrý film, je jedno, či ide o horor, romantiku alebo komédiu. V kine si dobre oddýchnem, problémom je len fakt, že ho navštevujem často, takže niekedy už nie je v programe film, ktorý by som nevidel,“ tvrdí.
Nedávno dostal ponuku vyskúšať si modeling a lákali ho na fotografovanie. Jednoznačne odmietol. „Možno by som to skúsil,“ smeje sa, ale jedným dychom potvdzuje, že v hlave má všetko jasné. „Lenže ja mám futbal, ten je pre mňa absolútnou prioritou, nenechám sa ničím iným vyrušovať.“