Vo Francúzsku žije už 45 rokov, býva v Saint Giles neďaleko Nimes. Vždy, keď zavítal na Slovensko, ju hrdo ukazoval na svojej hrudi.
„Už ju tam mám opäť,“ rozopínal si včera gombíky na košeli, aby podal dôkaz. Populárny Dolfi sa včera po príchode do Bratislavy priznal, že takmer dva roky nemohol medailu nájsť.
„Päťdesiat rokov som ju nikdy nezvesil. Bývam neďaleko mora a často si chodím zaplávať. Manželka mi najmä vtedy vravela, aby som si ju dával dolu, lebo ju stratím. Raz som ju počúvol, niekde ju založila a dlho sme ju nevedeli nájsť. Až nedávno som ju objavil v topánke, kam zapadla,“ popisoval dnes už úsmevnú historku 76-ročný bývalý československý reprezentant.
Strata medaily ho mimoriadne trápila, pretože je veľmi vzácna. Pred 52 rokmi ju dostali iba jedenásti hráči, ktorí nastúpili vo finále MS. Scherer si so smútkom v hlase povzdychne, že už žijú len štyria, ktorí hrali v legendárnom stretnutí s Brazíliou, z nich je jediný Slovák. Bývalý vychýrený strelec mal dôveru trénera Rudolfa Vytlačila a patril medzi niekoľkých vyvolených hráčov, ktorí odohrali na MS 1962 plný počet minút (540).
„Bol som mladý, nebol som síce príliš technicky zdatný, ale rýchly a mal som nos na góly. Vedel som zakončiť pravou i ľavou nohou, ale aj hlavou,“ približuje. V Čile strelil tri góly.
Práve Španieli boli prvým súperom Slovákov vo Viňa del Mar a proti ním sa začala senzačná cesta na MS. Štibrányiho gólom ich šokujúco zdolali.
„Nik nám pred zápasom neveril, v prognózach sme boli na poslednom mieste. Proti nám stál Puskás, Gento a ďalší. Ale aj my sme mali výborné mužstvo a potvrdilo sa to. Myslím, že aj teraz by sa mohlo zrodiť nejaké prekvapenie. Verím, že odohráme so Španielmi veľmi dobrý zápas. Mohli by sme vybojovať remízu,“ prešiel na aktuálnu tému Scherer.
Včera sledoval s manželkou Nadijou i synom Rudolfom stretnutie na žilinskom štadióne. Na Slovensko pricestoval po dvoch rokoch na pozvanie fanklubu slovenskej reprezentácie. „Som jeho predstaviteľom povďačný, že si na mňa spomenuli a mohol som sa stretnúť s viacerými mojimi priateľmi a bývalými spoluhráčmi. To sú pre mňa mimoriadne vzácne chvíle,“ doplnil.
Opäť si podal ruku s Jozefom Adamcom, Jozefom Štibrányim, Jiřím Tichým, Kazimírom Gajdošom či Titusom Buberníkom, ktorému zablahoželal k jeho nedeľňajším 81. narodeninám i ku knihe Elegán v kopačkách, ktorú uvádza práve do života. Aj Buberník sa priklonil k Schererovmu tipu.
„Naše mužstvo nastúpi proti výnimočnému súperovi a bude mať obrovskú motiváciu. Ak zabojuje, nemusí prehrať, podľa mňa sa to skončí nerozhodne.“
Štibrányi opäť popisoval svoj pamätný gól do Sedrunovej siete v úvodnom zápase MS 1962, ktorý vyrazil sebavedomým Španielom dych. „Ešte ani na druhý deň ráno som neveril, že som ho dal a že sme vyhrali,“ smial sa. Všetky súboje v základnej skupine v Čile odohral vtedy najmladší muž Vytlačilovej partie, ďalší mimoriadny kanonier Jozef Adamec. Na svojich prvých MS si zahral ako dvadsaťročný.
„Myslím si, že nás Španieli pred vyše polstoročím trochu podcenili. Nik nám vtedy neveril a predsa sme ich zaskočili, po prehre s nami sa ich slávne mužstvo rozbilo a nepostúpilo zo skupiny. Nemyslím si, že vo štvrtok v Žiline nás favorizovaný súper podcení. Kvalifikácia sa iba rozbieha a my sme urobili vynikajúci výsledok na Ukrajine. To musia aj Španieli rešpektovať, možno ich aspoň trošku straší. Vyššia kvalita je na súperovej strane, musíme sa mu vyrovnávať veľkou bojovnosťou či dobrou taktikou,“ vravel v predzápasovej debate veľkých futbalových legiend Jozef Adamec.