Slováci v akcii
Po rozdelení federácie patril v drese 1. FC Košice a Spartaka Trnava k najlepším hráčom súťaže. Bývalý slovenský reprezentant Július Šimon vlani oslávil šesťdesiatku.
Jarnú časť futbalovej ligy otvorí v sobotu súboj prvých dvoch tímov. DAC privíta vedúci Slovan. Komu dávate väčšie šance?
Bude to dôležité stretnutie. Pre oboch. Patrí do kategórie takzvaných šesťbodových. Ak vyhrá DAC, bude mať dvojbodový náskok na čele, ak prehrá, Slovan sa mu vzdiali na štyri body. Bude to vyrovnaný zápas s otvoreným koncom.
Na jar sa očakáva dramatickejší boj o titul. Kto ho podľa vás získa?
Aj ôsmy raz za sebou Slovan. Všetci to budú mať proti nemu ťažké. Mužstvo vedie Vlado Weiss, ktorý je víťazný typ, a keď cíti šancu, nedá si ju ujsť. Dôležité budú úvodné jarné kolá. Dobrý rozbeh môže priniesť do tímu viac pokoja i pohody. Pravda, hovorí sa, že aj motyka vystrelí. Slovan má však najkvalitnejší káder a najviac skúseností z náročných zápasov aj na medzinárodnej scéne. Jeho hráči majú viac sebavedomia.
Ste fanúšik Slovana?
Nie. Len sa usilujem reálne hodnotiť situáciu. Prial by som si, aby bol boj o titul zaujímavý a napínavý až do konca. A titul by som asi najviac doprial DAC. Z popredných mužstiev, ktoré sú aj teraz v hre, je jediný, ktorý ho ešte nikdy nezískal, nech aj on konečne zažije ten krásny pocit.
Čítajte viac V Žiline vyrastá supertalent. Má veci, ktoré sa u slovenských futbalistov hľadajú veľmi ťažko
Ani vy ste titul nikdy nezískali… Siahali ste naň najmä na jar 1997 s Trnavou, ale po šialenom finiši v Rimavskej Sobote sa z neho tešili Košice…
Na to sa ma ešte stále často pýtajú. Bol to kontroverzný záver ročníka a dodnes zostal mojou nočnou morou.
Po tomto zápase preradili viaceré trnavské opory do béčka… Vy ste medzi nimi neboli, v lete ste prestúpili do Austrie Viedeň. Bol to útek z Trnavy či dlhodobo plánovaný prestup?
<Ak>V tom čase sa o mňa zaujímalo viacero klubov a prestup bol v hre dlhšie. Bol som rozhodnutý odísť, ale existovala jedna podmienka. Ak by sme sa stali majstri, zostal by som, chcel som hrať so Spartakom v pohárovej Európe. Po stretnutí v Rimavskej bolo všetko jasné. Ale neskôr som odchod do Viedne oľutoval. Urobil som chybu.
Prečo?
Prestúpil som síce do veľkého a úspešného klubu, ale v zlom čase. Mužstvu sa vtedy príliš nedarilo, káder bol rozpredaný, čo sa aj prejavilo. Nehrali sme futbal, aký od nás očakávali.
Pôsobili ste vo viacerých tímoch. Kde ste sa cítili najlepšie?
V Dunajskej Strede som zažil federálnu ligu, ktorá bola oveľa kvalitnejšia, náročnejšia ako slovenská. Na Žitnom ostrove sa dala vtedy dokopy výborná partia. Nebolo mi zle ani v Košiciach. Ale najlepšie som sa cítil asi v Trnave, kde vládla veľká eufória, mali sme ohromnú podporu fanúšikov, štadión býval plný. Len škoda, že sme nezískali očakávaný titul.
V čom sa liga najviac zmenila v porovnaní s obdobím, keď ste v nej hrávali?
Hrá sa trochu iný futbal. Rýchlejší, možno fyzicky náročnejší, ale menej technický. Často mi to pripadá, akoby všetci hráči boli rovnakí. Či je to obranca, stredopoliar, alebo útočník. Česť výnimkám. Chodím na zápasy a málokedy si poviem, fíha, tento hráč hral dnes výborne, ten sa mi páči. Nevidím výraznejšie individuality. Neviem, či je to tým, že sa kladie dôraz na väčšiu kolektívnosť, alebo je hra pretaktizovaná. Otázka je, či je súčasný futbal príťažlivejší pre divákov.
Čo si myslíte?
Nechcem kritizovať, nie som tu na to. Nepôsobím momentálne v nijakom klube, takže nevidím, ako to v nich funguje. Ale my sme sa usilovali, aby futbal zabával divákov i nás. Bolo v ňom aj viac „srandy". Častejšie sme sa stretávali s fanúšikmi, boli sme užšie prepojení. Mám pocit, že sme mali z neho všetci väčšiu radosť. Neviem, či sa to dá tak povedať, ale pripadal mi ľudskejší.
Kto zo súčasných hráčov vás zaujal najviac, na koho sa rád pozriete?
Na Ramadana z Dunajskej Stredy. Dáva hre myšlienku, je emotívny a tvorivý. Občas vytiahne prihrávku ako voľakedy my. Niečo vymyslí a prekvapí. Ale už ho súperi poznajú a dokážu sa na neho pripraviť.
Po odchode z profesionálneho futbalu ste pôsobili v rôznych, najmä menších, kluboch, ako hráč i ako tréner. Dokonca ste sa ocitli až v africkom Zimbabwe…
To bola výborná a zaujímavá skúsenosť, ale rok mi stačil. (smiech) Trénoval som druholigový tím. So Slovenskom sa to nedá príliš porovnávať. To bol iný futbal, živelný, bez taktiky, bolo náročné domácim hráčom vštepovať nejaké zásady. Fungovalo to ako-tak možno prvých dvadsať minút zápasu. Potom som to aj ja vzdal, vravel som si, hrajte si, čo chcete. Chodil som tam aj do školy, učil som sa po anglicky, v triede aj s prváčikmi, bola to veľká zábava.
Čítajte viac Bývalá hviezda Chelsea mieri ku Škriniarovi. Francúz má slávnemu tureckému klubu pomôcť k titulu
Po návrate ste si odskočili aj do hokeja. Pracovali ste v ňom ako tréner…
To trvalo osem rokov. Trénoval som deti v Hamuliakove, učil som ich korčuľovať sa, základy, jednoducho, čo som vedel. Čo som nevedel, do toho som sa nemontoval. V prípravke sme mali 25 detí, veľmi som si ich obľúbil, boli zlaté. Túto etapu ukončil covid, mal som vtedy aj zamestnanie, takže k hokeju som sa už nevrátil.
Aj ste ho niekedy hrávali?
V rodnom Lučenci, až kým som nemal pätnásť. Vraj mi to išlo, nechcem sa chváliť, vravím, čo som počúval od ľudí okolo. Bol som talent na hokej i na futbal. Ale neskôr sa už nedali zladiť, musel som sa rozhodnúť. V Lučenci ešte nebola krytá hala, v marci už nebýval ľad. Tak som preskočil plot a bol som futbalista. Futbal mal lepšie podmienky. V neďalekom Kalinove bol za komunistov najlepší trávnik u nás. Chodila tam na sústredenie aj veľká Trnava. Legendárny Jožko Adamec vravel, že najradšej by si ten trávnik odniesol domov do Trnavy.
Donedávna ste chodili ešte hrávať za internacionálov. Platí to stále?
Áno, len neviem, ako to bude tento rok. Čoraz viac ma bolí ľavé koleno, odohrám zápas a potom som tri dni na áre. (smiech) Bol som u lekára, dal mi injekciu a tvrdí, že operácii sa asi nevyhnem.
