„Teším sa, zápas so Slovanom je za odmenu,“ hovorí kapitán MŠK Miroslav Káčer (29).
Do 15. kola Žilinčania viedli v tabuľke, ale teraz dva razy prekvapujúco prehrali – s Podbrezovou a Ružomberkom – a padli na tretie mieto. Čo sa deje vo vašom tíme?
Nič mimoriadne. Nevnímame to ako veľký problém. V niektorých predchádzajúcich zápasoch sme mali aj trošku šťastia v zakončení.
Doteraz sme dali v súťaži najviac gólov. Šance, ktoré sme si utvorili, sme aj premenili. V týchto dvoch zápasoch to neplatilo. V Podbrezovej to nebol optimálny výkon. Ale domáce stretnutie s Ružomberkom sme mali i mohli zvládnuť.
Naznačujete, že to neboli rovnaké prehry?
Každá bola iná. V Podbrezovej sme doplatili na to, že sme neboli aktívni. Chýbala nám energia a boli sme pomalí. S Ružomberkom sme hrali lepšie, chýbalo nám len viac šťastia, čo sa prejavilo v efektivite. Jeden gól nám zobral VAR, dve-tri ďalšie šance sme nevyužili.
Platí, že keď sa prehrá, nik nie je spokojný, to je normálne. Najmä zápas v Podbrezovej nám ukázal, že nemôžeme dať nohu z plynu.
Aj vlani sa vám v závere základnej časti stalo, že ste najskôr remizovali v Skalici a potom podľahli Košiciam i Komárnu… Nedochádza Žiline opäť dych?
Takto by som to určite nehodnotil. Verím, že nič podobné sa nebude opakovať a našich fanúšikov ešte príjemne prekvapíme. Očakávam, že zápasy v úvode jari zvládneme.
Ešte predtým vás čaká sledované stretnutie v Bratislave. Po ňom môžete byť opäť na čele, hoci do súperenia o jesenného majstra sa prihlásila aj Dunajská Streda…
Boli sme na prvom mieste tabuľky takmer celý čas a radi by sme sa na čelo vrátili. Verím, že na Slovane vyhráme a uvidíme, ako svoj zápas zvládne Dunajská Streda. To už je mimo nás.
Je pre vás zápas na Tehelnom poli špeciálny, iný ako ostatné?
To možno ani nie, špeciálny bol pre mňa zápas proti Žiline, keď som pôsobil v Dunajskej Strede. Stretnutie so Slovanom vnímam ako čerešničku na ligovej torte. Každý by chcel hrať proti najlepšiemu a aj vyhrať. Je to zápas za odmenu.
Slovan nastúpi vo štvrtok v Konferenčnej lige. Môže vám to pomôcť?
Môže to byť malá výhoda, ale až na ihrisku sa ukáže, či ju dokážeme využiť. Dôležitý bude náš výkon, musí byť stopercentný. Slovan nemá v nohách málo zápasov, istá únava je teda prirodzená a môže sa prejaviť. Ale nemôžeme sa na to spoliehať.
Medzi vás sa vklínila Dunajská Streda a v pätách máte Trnavu. Ako vnímate týchto súperov?
Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že boj o titul bude na jar vyrovnanejší ako v minulosti. Verím, že aj my zostaneme do konca ligy v hre.
Favoritom zostáva Slovan. Ale aj DAC už dlhší čas podáva kvalitné výkony, má dobre poskladané mužstvo. Môže zaskočiť každého súpera. Silná je tiež Trnava, má mužstvo, ktoré sa vie zomknúť v dôležitých chvíľach. Všetky tieto tímy vedia hrať ťažké zápasy. Bude to ešte zaujímavé.
Vy ste už získali titul so Žilinou i Plzňou a pred troma rokmi ste naň siahali aj s Dunajskou Stredou…
Veľmi dlho ma škrelo, že to nevyšlo. Nielen ja, všetci v klube boli vtedy smutní. Veľa nechýbalo a mohli sme zosadiť Slovan z trónu. Mali sme všetko vo vlastných rukách, pokašľali sme si to sami, prehrali sme doma v kľúčovom zápase so Slovanom.
Posledný žilinský titul je starý osem rokov. Ako si naň spomínate?
To bolo krásne obdobie. Dlhší čas sme vtedy budovali mužstvo a prinieslo to úspech. Mali sme už v priebehu súťaže výrazný náskok.
Bol to očakávaný titul, v cieli ste mali o šestnásť bodov viac ako druhý Slovan…
Situácia je teraz iná, nech tento ročník vyhrá ktokoľvek, predpokladám, že to nebude také jednoznačné. Ibaže by sme titul vybojovali s takým náskokom opäť my, to by som nebol proti (smiech). V súťaži vládne väčšia vyrovnanosť.
Bude to tvrdý boj. Možno aj do posledného kola, uvidíme. Ale myslím si, že ani Slovan, ak by titul obhájil, už nebude mať dvojciferný bodový náskok.
Žilina sa od zisku doteraz posledného titulu zväčša pohybuje na popredných priečkach. Čo jej chýba, aby sa vrátil pod Dubeň?
Fúúú… To je na mňa dosť zložitá otázka. Neviem, či nám niečo chýba. Možno nič. Aj my môžeme získať titul. Máme dobré mužstvo.
Možno ho ešte potrebujeme trochu doplniť, ale to už nie je otázka na mňa… Sme konkurenciaschopní najlepším tímom v slovenskej lige. Potrebujeme možno lepšie zvládať aj papierovo jednoduchšie zápasy.
Začínali ste v lige ako jeden z najmladších hráčov, debut v nej ste zažili, keď ste mali 16 rokov a 162 dní. Pritom tridsiatku oslávite až vo februári. Toto je vaša dvanásta sezóna len v slovenskej lige. Necítite sa občas unavený?
Niekedy si s chalanmi robíme srandu, že už som toho odohral aj dosť… Ale stále ma to baví. Najmä preto, že hrám v tíme, ktorý milujem a mám skvelých spoluhráčov. Od atmosféry v kabíne sa veľa odvíja. to je pre mňa najsilnejšia a najlepšia motivácia.
Každý deň tam chodím rád a nemám ani pocit, že už patrím do starého železa. Teraz si vôbec neviem predstaviť, že by to malo byť inak.