Dnes je Samuel Štefánik (34) kapitán Podbrezovej a mentor mladších hráčov. „Baví ma sledovať, ako sa vyvíjajú na ihrisku i mentálne,“ vraví odchovanec AS Trenčín.
Žiline ste v nedeľu pripravili len druhú prehru v sezóne. Dostali ste od trénera Štefana Markulíka v pondelok voľno po výhre 2:0?
V stredu hráme dohrávku s Trnavou, takže sme mali tréning. Žiadne voľno. Výhra so Žilinou je už minulosť.
Čo ste spoluhráčom povedali ako kapitán?
Že to bol super zápas z našej strany. Vyšla nám väčšina vecí na oboch koncoch ihriska. Takýchto výkonov bolo viacero, ale prišli aj zaváhania. Musíme si na takéto výpadky dávať pozor.
Blíži sa zimná prestávka aj deľba tabuľky na hornú a dolnú šestku. Radi by sme spravili sériu dobrých výsledkov a mali pekné Vianoce.
Súhlasíte, že ste konečne dokázali výkon spojiť aj s úspešným výsledkom?
Áno. To človeka najviac štve, keď hráte dobre, zahodíte šance, spravíte chybu a inkasujete. Proti Žiline išlo všetko v náš prospech. Udržali sme proti najlepšej ofenzíve čisté konto. Žilinčania len raz vystrelili na bránku. Dá sa povedať, že sme ich zdolali ich zbraňou – ofenzívou. Toto zasa zahreje pri srdci.
Hrá sa Podbrezovej lepšie proti Žiline, ktorá predvádza ofenzívny futbal ako proti defenzívne ladenému Komárnu (prehra 0:1, pozn.)?
Bol to iný súper, ale ten zápas mi prišiel podobný. Nepúšťali sme Komárno do šancí, naše sme nepremenili. Spravili sme chybu na konci a oni premenili pokutový kop. So Žilinou sme spravili pred oboma bránkami to, čo treba.
V stredu hráte dohrávku doma proti Trnave, odkiaľ ste do Podbrezovej prišli v lete 2024. Premýšľate nad tým?
Napadlo mi to, hoci to nie je prvý zápas od môjho odchodu. Nie je to také špeciálne. Mám tam kamarátov, ale to pôjde bokom. Spartak je zvučný súper. Ideme do toho s rešpektom, lebo Trnava má svoju silu. Zároveň však veríme v podobný výsledok ako proti Žiline.
Trnava má silu i svoje problémy. Registrujete, že ju dočasne vedie športový riaditeľ Martin Škrtel?
Áno, rozoberali sme v šatni to, že odvolali trénera (Michala Ščasného, pozn.). Idú novou cestou a každé mužstvo má svoje problémy. My nie sme výnimka.
Nechceli ste v Spartaku v roku 2024 zostať?
Skôr to smerovalo obojstranne k tomu, že si budem hľadať nový angažmán. Ozvala sa Podbrezová a dohodli sme sa.
Dvakrát sa do tej istej rieky nevstupuje. Aký bol návrat do Podbrezovej po štyroch rokoch?
Bol som tam rok a pol a odohral som asi tri zápasy. Väčšinu času som bol zranený a potom prišla pandémia koronavírusu.
Vtedy sa ešte aj menili v istej miere majiteľské štruktúry. Odvtedy sa klub posunul míľovými krokmi. Páči sa mi filozofia Podbrezovej i práca v nej. Klub sa stále vyvíja – čo sezóna, to horná šestka a atraktívny futbal. Dnes je prínosom pre ligu a jedným z najlepších tímov.
Je to prekvapenie, že taká malá obec je schopná vytvoriť dlhodobo fungujúci prvoligový klub?
Futbal je najmä o ľuďoch v štruktúrach klubu. Výsledky hovoria v ich prospech. Dokázali Podbrezovú každodennou tvrdou prácou pozdvihnúť na level, kedy patrí medzi špičku na Slovensku. Asi odvádzajú dobrú prácu. (úsmev)
Pôsobili ste aj v Niecieczi, čo je ešte menšia obec v Poľsku. Nejako vám tieto neveľké mestá prischli k srdcu.
To áno, ale nie je v tom zámer, skôr náhoda.
Ako sa vám hralo v Termalici či predtým v Podbeskidzie Bialsko-Biala?
Poliaci išli nesmierne hore. Skvelá infraštruktúra, mali vyššie rozpočty, ale rozdiel vo futbalovej kvalite tam nie je taký výrazný.
V Trnave sme hrali proti Rakówu Čenstochová či Lechu Poznaň, čo sú top poľské kluby. Na ihrisku sme im boli minimálne vyrovnanými súpermi. S jedným sme vypadli, cez druhého sme postúpili.
Málokto vie, že ste hrávali aj v Slovane. V Trnave vám to nepripomínali?
Asi sa niekto našiel, podpichovačky v kabíne boli niekedy zaujímavé. Fanúšikovia mi to však nepripomínali. Predsa to bola nejaká doba a nešiel som do Trnavy priamo zo Slovana.
Keď je derby, fandíte remíze?
Áno, nech môžeme v prípade výhry na oboch stiahnuť dva body. Boli to pekné zastávky, veľa ma to naučilo. Sú to mužstvá, ktoré hrajú pravidelne o najvyššie priečky.
A čo ste sa naučili za rok v holandskom Nijmegene?
Veľká škola. Odchádzal som tam ako mladík. Holandska ma naučilo možno viac do osobného života ako futbalového.
Kto sa musel o seba sám starať v zahraničí, kde nepoznal miestnu reč, vie, o čom hovorím. Aj futbalové vnímanie je iné. Snažil som sa od nich veľa naučiť aj na ihrisku. Oni myslia ofenzívne, na čo najviac gólov. To sa mi páči.
V Podbrezovej ste najskúsenejším hráčom. Sú mladí futbalisti iní, ako ste boli vy v Nijmegene pred jedenástimi rokmi?
Teraz je podstatne viac možností ako sa pozerať na futbal, ako sa sám rozvíjať, na čo sa individuálne zamerať v tréningoch. Taktiež keď sa teraz dozviete o záujme nejakého klubu, okamžite si o ňom viete nájsť plno informácií.
A vedia s tým mladí naložiť?
Ako ktorí… Najpodstatnejšia zmena je v tom, že v období, kedy som odišiel z Trenčína do Nijmegenu, hrávalo málo mladých hráčov. Poväčšine to boli skúsení futbalisti pokojne aj po tridsiatke.
Zažili ste ako mladík aj sekírovanie od starších?
Neviem, či by som to tak nazval, ale boli momenty, kedy to starší nechávali mladším pocítiť. Prišlo mi to prirodzené. Hierarchia sa však musí dodržiavať a hranice sa nesmú prekračovať. Teraz je to jemnejšie a navyše, my starší sme v podčíslení.
Takže kapitán Podbrezovej občas prehovorí mladému spoluhráčovi do duše?
A musí byť pri tom aj opatrnejší. Mne sa zdá, že moja generácia bola mentálne odolnejšia. Niekedy padlo aj to nevyberavé slovíčko, ale to do futbalovej šatne patrí.
Na niektorých spoluhráčov sa rady lepia rýchlejšie, na niekoho pomalšie. Jednému sedí, keď sa zvýši hlas. Ďalší zasa vyžaduje skôr citlivejší prístup. Musím byť vnímavejší a voliť individuálny prístup, aby sa cieľ splnil skôr a Podbrezová bola čo najlepšia.
Tréner Štefan Markulík je o mesiac starší. Vyžaduje od vás, aby ste ako starší hráči mladíkov usmerňovali?
Áno, sme akási predĺžená ruka. Pred sezónou sme mali sedenia s trénerským tímom a ako starší hráči sme dostali aj takúto úlohu.
Baví ma ukazovať im správnu cestu. Neznamená to, že mám patent na pravdu, ale chcem im pomôcť a usmerniť ich. Je to ako keď rastú deti, hoci tieto sú väčšie. (úsmev)
Tie si nie vždy dajú povedať…
Je zábavné vidieť ako sa rozvíjajú v herných činnostiach i mentálne. Predsa som v kariére – na trávniku či v kabíne – zažil viac ako oni. Keď nastane, s danou skúsenosťou to vyriešite raz-dva.
Samozrejme, nie všetci si to berú k srdcu. Ani ja som vo všetkom nepočúval starších, je to prirodzené. Niektoré veci potrebujete prežiť sám, lebo to je najlepšia skúsenosť. Sú hráči, ktorí sa poučia hneď a niektorí nikdy. Podľa toho vyzerá ich kariéra.
Akú radu považujete za najcennejšiu?
Asi nemám jedinú, snažil som sa počúvať ľudí, ktorým som dôveroval. Najlepšie by bolo, keby človek mal telo dvadsaťročného a skúsenosti či rozum štyridsaťročného (úsmev).