Od začiatku 80. rokov bral Tatran tri body na Tehelnom poli len trikrát. Keď sme hrdinovi stretnutia Romanovi Begalovi (26) poslali fotografiu z februára 1981, kedy Prešovčania vyhrali v hlavnom meste na udupanom snehu, ani sa mu veriť nechclo. „Fú, tak to bol ešte iný svet,“ odpovedal nám so smajlíkom.
Ako vyzerá cesta domov z Bratislavy, keď sa tam vyhrá?
Ťažko sa to opisuje, snáď len tak, že taký veselý návrat zo zápasu som ešte nezažil. Netvrdím, že sme stáli na každej pumpe, ako keď vyhrá hokejový tím majstrovský titul, ale nezaspal som. Stále sme rozoberali stretnutie, púšťali si videá.
Chalani do mňa rýpali, že všade je môj gól. Do toho mi chodili správy, rodina aj známi, bývalí spoluhráči, či tréneri, všetci gratulovali. Ktovie, možno to bolo aj sto správ. A doteraz mi chodia ďalšie. Budeme na to spomínať do konca života. Domov sme prišli okolo pol štvrtej nadránom.
Pondelňajšie voľno bolo plánované alebo za odmenu?
Vedeli sme o ňom už vopred, keďže sme mali za sebou dlhší týždeň. V utorok sme však späť na hracej ploche.
Čítajte viac Čaká Slovan prievan? Bola to hanba, možno zasiahne vedenie a možno ja, hneval sa Weiss
Extra deň navyše ste si nepýtali?
Boli nejaké návrhy, ale zostávame pri starom. Dáme si minimálne ľahší regeneračný tréning.
A odmena za nečakané víťazstvo nebude?
V autobuse niečo prebehlo, verím, že cez týždeň sa dozvieme viac. Hádam budeme milo prekvapení, keďže sme tak milo prekvapili aj my. (úsmev)
Po centre Prešova ste sa ešte nestihli prejsť, však?
Nie, nebol ešte čas. Ale viem si predstaviť, že toto víťazstvo spôsobilo veľké „haló“. Veď čo môže byť pre Prešovčanov viac, ako vyhrať nad Slovanom na Tehelnom poli? Cestovali sme tam s tým, že nikto nám neverí. Aj pred zápasom nám viacerí pripomínali, že Prešov v hlavnom meste nevyhral už veľmi dlhý čas.
Naposledy v roku 1983.
Aj tréner to spomínal. Človeku sa ani veriť nechce, koľko je to už rokov. O to viac si tento úspech treba vážiť, evidentne to nie je pravidlo.
Čítajte viac Senzácia na Tehelnom poli. Slovan nadviazal na hernú tragédiu z Holandska a stratil ligovú neporaziteľnosť. V kríze je aj Trnava
Trénera Cifraniča sa v priamom prenose pýtali, či to bolo jeho najväčšie víťazstvo v kariére, pokýval hlavou, že áno. Čo vy?
Jeho slová môžem len potvrdiť. Mám to v sebe rovnako. Vyhral som na Slovane, dal som víťazný gól, v mojom prípade nie je o čom – je to môj najvýznamnejší triumf. Najkrajší moment v kariére.
Pozreli ste si štvrtkový zápas belasých v Alkmaare v Konferenčnej lige?
Áno. Sledovali sme ho viacerí spoluhráči. V klube sme si potom urobili aj analýzu tohto duelu.
Na ihrisku to vyzeralo, akoby to bol plynulý prechod zo zápasu na zápas, kde obraz hry je podobný…
Vstúpili sme doň skvele, dobre kombinovali, brejkovali ich. Už v prvom polčase sme mali niekoľko vyložených šancí, v druhom sme zasa triafali žrde. Pravdou je, že od úvodu sme šli za gólom.
Kedy ste prvýkrát pocítili, že toto by mohol byť ten deň, kedy je Slovan hrateľný?
Na presný moment si nespomeniem, ale bolo to niekedy už na začiatku stretnutia. Možno po prvej štandardke, či šanci, sme všetci akosi zacítili, že na Tehelnom poli sa dá tentoraz bodovať.
Dvadsaťkrát vystreliť v zápase so Slovanom… V sobotu by to bol ešte celkom divoký sen, veď takto dominantne tu hrali len špičkové kluby v Lige majstrov.
To sú tie paradoxy, však? V doterajšej sezóne sme proti žiadnemu súperovi nemali toľko šancí, ako teraz na Slovane. A koľké z nich boli vyložené, potom prišli žŕdky, dokonca aj môj gól sa obtrel o žrď. Už som sa len modlil, aby to tam zapadlo.
Slovan sa však podobne trápil aj s Podbrezovou a nakoniec ju hladko zdolal. Nebáli ste sa, že nepremenené šance sa obrátia proti vám?
Jasné, že to bolo nepríjemné. Každá šanca, ktorú premárnite na Tehelnom poli, môže byť tá posledná. V tejto sezóne sa nám to už raz vypomstilo, našťastie v nedeľu večer to dopadlo v náš prospech.
Keď spálite niekoľko tutoviek, automaticky sa vám dostane do hlavy, že teraz môže nasledovať trest. Hoci aj máte prevahu o jedného hráča naviac, nič nemáte isté, proti Slovanu nikdy neviete.
Asi by vám bolo smutno, ak by vám to po takomto priebehu nevyšlo…
Ani mi nehovorte. Keď si len predstavím, že aj moja strela by sa odrazila od tyče von. Uf… Tento gól si teraz nepotrebujem ani ukladať, ešte veľa rokov mi zostane „živý“ v pamäti. Na druhej strane, my sme boli odvážni, šli sme si za tým, zaslúžili sme si to.
Čítajte viac Rozhodca Slyško: Mikovič nemal dostať za konflikt s Blackmanom červenú kartu. To je môj názor
Bod by ste teda nebrali?
Vzhľadom na priebeh by sa nám asi málil. Hoci toto je Slovan, vzali by sme aj ten jeden, tri sú však zlaté.
Tréner Vladimír Weiss sa po stretnutí veľmi hneval, avizuje rázne kroky. Ste teda strojcom dusnej atmosféry v slovanistickej kabíne.
Môže byť, že na tom mám nejaký podiel. Ale nemusí ma to až tak trápiť. (smiech) Poviem klišé – taký je futbal, sme radi za tri body. Pozeráme sa na nás, na našu situáciu a na naše budúce zápasy. Dôležité bude, aby sme ich zvládli.
Pochádzate z Banského – z dedinky medzi Prešovom a Košicami. Komu ste fandili?
Asi ako chlapec z východu – všetkým východniarom. Otec ma brával na futbal do Košíc aj do Prešova. To najlepšie obdobie oboch tímov som však nezažil, ale často som doma počúval – v rodine aj od známych – že na východnom Slovensku bolo vždy veľa skvelých hráčov. Nemalo by sa na to zabúdať.
A čo Slovan, ako ste vnímali túto značku? Bol to nenávidený klub?
Isto, viem o tom, ale pre mňa to bol vždy úspešný slovenský klub, ktorému som fandil. Obzvlášť, keď hral so zahraničnými klubmi. Tak by to malo byť.
Čítajte viac Vo vrecku nosil kúsok zostrelenej americkej stíhačky. Pána Balkánu zabili tam, kde sa cítil najbezpečnejšie
Podporujme všetky slovenské tímy, osobne sledujem každý jeden zápas Slovana v pohárovej Európe. Vlani, keď som ešte hrával za Petržalku, som sa bol pozrieť na stretnutie proti Manchestru City v Lige majstrov.
Slovan je trošku váš osud. Pred rokmi ste proti nemu v lige debutovali ešte v drese Michaloviec.
Tuším to bolo niekedy v 2018. Hrával som za Michalovce. Dostal som sa na ihrisko na pár minút. Asi to takto malo byť, že po toľkých rokoch rozhodnem na Tehelnom poli zápas.
Vaša cesta do najvyššej súťaže napokon nebola priama. Museli ste si ju vydrieť.
Presne, veď v najvyššej súťaži hrávam pravidelne až teraz. Je za mnou kus tvrdej práce a veľa pomalých krokov. Cez Trebišov a potom cez Petržalku som teraz tu – konečne v lige.
Priznávam, mal som už aj pochybnosti, či sa mi to ešte niekedy podarí. S tým som vlastne odišiel aj do Petržalky, aby som bol viac na očiach, predsa len, človek je v Bratislave a skôr si ho všimnú. Povedal som si, že „buď teraz alebo možno už nikdy“. Som rád, že to takto dopadlo.
Čítajte viac Pozor, simulant! Keď to spraví náš hráč, je to šikovnosť, keď súper, je to hanba. Nejdeme v tom všetci?
Je obrovský rozdiel medzi prvou a druhou ligou?
Značný. Dnes to už vidím a cítim. Od samotných hráčov, cez ich zmýšľanie až po technické prevedenie, to je úplne iný level. V lige máte na všetko oveľa menej času. A – samozrejme – je na vás vyvíjaný oveľa väčší tlak.
V tabuľke vám pribudli tri body, pre vás osobne má toto víťazstvo cenu koľkých bodov?
Sú zlaté. Bodka.
Najbližšie hráte doma proti Trnave a Žiline. Budete odteraz sebavedomejší?
Patrilo by sa. Aby sme k nim pristúpili rovnako ako k Slovanu. Iste, chceme vyhrať, verím, že opäť príde plný štadión, zostaňme však pokorní. Máme pred sebou veľmi veľa práce.
V tabuľke sú malé rozdiely, predposledného od šiesteho delia len štyri body. Prešovský cieľ zostáva rovnaký – záchrana?
Je to naša priorita, všetko ostatné je nadstavba.
Čítajte viac Preboha, to vážne? Rezeša pri návrate na košický štadión zamrazilo. Kritikom Slovana i Kmotríkovi poslal odkaz
