Na žilinskom futbalovom štadióne vrcholí dráma. Domáci vedú nad Slovanom 3:2, duel sa blíži ku koncu, keď hosťujúci Danilo Ignatenko „štrajchne“ Jána Minárika po hlave.
Nasledujúci moment by každý nezaujatý fanúšik najradšej vytesnil z pamäti, aby mu nebolo samému trápne. Žilinský obranca potrebuje dve sekundy na to, aby pochopil, čo sa práve stalo (v skutočnosti nič) a následne sa kláti k zemi.
Prestrih o niekoľko týždňov neskôr. Do Trnavy…
Vypäté derby sa blíži k polčasovej prestávke. Pri postrannej čiare si niečo dohovárajú Martin Mikovič a slovanista César Blackman.
Ruka domáceho kapitána smeruje k tvári panamského reprezentanta, je zrejmé, že nič vážne sa nestalo. Obranca belasých napriek tomu „padne ako podťatý“ a drží sa za hlavu, akoby mu Trnavčan strčil ukazovák do oka.
Pravidlá sú pravidlá – ruka v tvári nemá čo hľadať – hoci o intenzívnom útoku na hlavu sa tu hovoriť nedá. Blackman si doslova „vypýta“ pre Mikoviča červenú kartu. Futbaloví fanúšikovia sa medzitým na sociálnych sieťach podpichujú, koľko „Minárikov“ si za tento herecký výkon Blackman zaslúži.
Sedliacky rozum vraví, že ak by všetci – od „útočníkov“ až po „obete“ – dostali po žltej, všetko by bolo fajn. Naše vnímanie situácie vo včerajšom rozhovore podporil aj niekdajší skvelý rozhodca Roman Slyško.
Čítajte viac Rozhodca Slyško: Mikovič nemal dostať za konflikt s Blackmanom červenú kartu. To je môj názor
Riešilo by sa to chlapsky
Aj taký je futbal. Je to hra emócií – vášne, radosti, bolesti. A pravda je aj taká, že sa nehrá len nohami, ale aj tvárou. Stačí sekunda, pád, grimasa a zrazu sa mení priebeh celého zápasu. Z jedného sa stáva vinník, z druhého hrdina, z rozhodcu terč.
Tomáš Stúpala, legendárny obranca Slovana, sledoval derby na televíznej obrazovke. Videl obe spomínané situácie, červenú pre Ignatenka aj Mikoviča.
„Súvisí to. Keď rozhodca vylúčil jedného, musel aj druhého. Taký je trend, hoci uznávam, že navonok to pôsobí veľmi smiešne. Dnes je všetko o emóciách a to je škoda, lebo to ublížilo samotnému zápasu,“ povedal nám dlhoročný kapitán belasých.
Po priamej otázke, čo by nasledovalo, keby sa spomínané situácie odohrali pred tridsiatimi rokmi, teda v čase, keď ešte na Tehelnom poli aktívne hrával, sa na chvíľu zamyslel:
„Hm… Neviem si predstaviť, že by niekto takto padol na zem a robil divadlo. Skôr to, že by došlo k nejakému odplácaniu priamo v tej situácii alebo neskôr, keď sa bude rozhodca pozerať inde. Riešilo by sa to viac chlapsky.“
Iná doba, iné spôsoby…
Čítajte viac Mikovič sa k červenej karte v derby so Slovanom postavil ako chlap. Kapitánovi Trnavy sa nepáčilo gesto Marcelliho
Odhadnúť, kedy je bolesť skutočná a kedy ide o kalkul, je dnes pre rozhodcov aj divákov často nemožné. Ako povedal bývalý anglický reprezentant Gary Lineker: „V minulosti ste museli súperovi zlomiť nohu, aby spadol. Dnes stačí vánok od dresu súpera a ochotne sa ide k zemi.“
Napokon, o niečom svedčí aj fakt, že Chorvát Luka Modrič dostal pred časom od webovej stránky „stop diving“ ocenenie len za to, že v siedmich po sebe nasledujúcich zápasoch ani raz dobrovoľne nespadol. V záplave futbalového „filmárstva“ priam hrdinský čin.
Šedá zóna futbalu
Simulovanie nie je výmysel posledných sezón. Už v 80. rokoch sa o ňom písalo ako o „talianskej taktike“, o špecifickom prejave juhoeurópskej futbalovej kultúry, kde emócie a dramatickosť patria k štýlu hry. Postupne sa však z regionálnej zvláštnosti stal globálny jav.
Známy je prípad Rivalda z majstrovstiev sveta 2002, keď ho turecký obranca trafil loptou do kolena, no brazílsky mág sa zvalil na zem a držal si tvár. Nasledovala nespravodlivá červená karta, svet sa smial a FIFA brazílskemu virtuózovi udelila pokutu.
O šestnásť rokov neskôr pútal podobnú pozornosť jeho krajan Neymar svojimi pádmi na šampionáte 2018. Počas turnaja vraj ležal na trávniku dokopy viac než štrnásť minút.
Internet reagoval lavínou meme obrázkov a výsmechom, no v Brazílii ho stále vnímali ako hrdinu, ktorý „robí, čo treba, aby jeho tím vyhral“.
Harry Maguire z Manchestru United vyvolal posmešky, keď to v auguste 2024 na pôde Fulhamu „skúšal“ tak neobratne, že ho fanúšikovia ešte dlho prirovnávali k nešikovnému olympionikovi v disciplíne simulovanie.
Z filmovania sa stal jazyk futbalovej taktiky. V určitých situáciách sa od útočníka priam očakáva, že pád vyprovokuje, aby „vymodeloval“ faul. Ako to kedysi povedal Cristiano Ronaldo: „Ak ma ťahajú za dres a ja nespadnem, nikto si to nevšimne. Ak spadnem, ukážem rozhodcovi, čo sa deje.“
Nie je to čistý podvod, ale psychologická hra. Simulovať znamená aj čítať kontext zápasu: kde sa hrá, kto rozhoduje, aký má hráč status. Psychológovia športu vravia, že filmovanie často vychádza z obranného reflexu – hráč cíti kontakt a predvída pád ešte skôr, ako príde.
Podľa štúdie Univerzity v Bath (2020) hráči, ktorí sú pod väčším tlakom – napríklad v zápasoch o titul alebo v národnom drese – majú až dvojnásobnú tendenciu simulovať. V sezóne 2024/2025 sa v Premier League 200-krát zapískalo filmovanie – až 75 percent prípadov sa týkalo tímov, ktoré prehrávali.
Čítajte viac Na Slovensku máme slabú pamäť. Doplatili na to Weissovci, Škrtel i Demitra
„Ak môj útočník nespadne, keď ho sfaulujú, znamená to, že nevyužil výhodu. Nie je to nečestnosť, je to súčasť hry,“ povedal raz pre La Gazzetta dello Sport jeden z trénerov Serie A, ktorý si vraj neželal byť menovaný.
Blackmanovo váľanie sa po Mikovičovom „pohladení“? To je dnešná šedá zóna, v ktorej sa futbal pohybuje.
Všade sa predstiera
Iná doba, iné spôsoby… Alebo nie? Oslovili sme aj Vladimíra Goffu, niekdajšieho trénera a československého ligového futbalistu 80. rokov. Bez okolkov odpovedal: „Boli sme rovnakí vagabundi ako títo dnešní chlapci.“
Odmietol mentorovanie, či morálne nadraďovanie rokov minulých nad tými súčasnými. Hneď na úvod si sám sypal popol na hlavu, keď spomenul situáciu, v ktorej sa ešte ako aktívny hráč nezachoval ako chlap.
"Hrali sme s Plzňou, v ktorej pôsobil vysoký obranca Jiří Sloup, reprezentant. Celý zápas sme do seba štuchali a keď sa blížilo moje striedanie, tak som ho bez rečí a bez najmenšieho rešpektu kopol do členka, že až. Tak silno, že som myslel, že si nohu bude hľadať niekde pri Váhu.
Darmo sa zvíjal od bolesti. Nebol žiadny VAR, nikto to nevidel, nikto to nikomu nehlásil. Môžem ja vari vyčítať Blackmanovi s Minárikom, že to z ich strany nebolo fér? Viete, od televízora, či z tribúny sa vždy ľahko mudruje.
Tam sú také emócie a taký adrenalín, že sa to pokojne môže stať. Hocikomu!" ponúkol futbalový expert úplne odlišný uhol pohľadu a priestor na hlboké zamyslenie sa.
V Slovane Bratislava hral svojho času aj Stropkovčan Pavol Gostič. Nadaný útočník mal mimoriadne šikovnú kľučku, vďaka ktorej ho celá jedna generácia volala „bicykel“.
„Zavše som započul, že súper sa na ňu pripravoval celý týždeň a potom prišiel zápas a bum – v tretej minúte penalta,“ vravel nám pred rokmi v úprimnom rozhovore.
„Na mnohé z nich nie som hrdý. Stalo sa, že som zacítil malý kontakt a šiel na zem. Ťažko sa to hodnotí, človek má isté veci a pohyby zafixované, ale mám pocit, že dnes by som bol čestnejší. Aj chlapcov vediem k tomu, aby si fauly nepýtali a keď sa dá, hrali radšej ďalej,“ vyslovil vzácne slová.
Na tému filmovanie, simulovanie, predstieranie, má Goffa svojský názor: „Nuž, začnime od seba a povedzme si, že všetci niečo predstierame. Napríklad, že sa nám zápas páči, hoci nemá dobrú kvalitu, že je normálne, keď si dva fanúšikovské tábory vulgárne nadávajú, rozhodcovia zasa, že nepočujú verbálne ataky na svoju adresu. Futbal je taký biznis, v ktorom sa veľa vecí predstiera.“
Goffa má v mnohom pravdu, ťažko totiž hádzať vinu len na hráčov. Filmovanie je súčasťou systému odmeny a tlaku, ktorý vytvára moderný futbal. Rozhodcovia sú pod obrovským stresom a často musia rozhodnúť v zlomku sekundy. Ak vidia pád, písknu. Ak nepísknu, riskujú kritiku médií i trénera.
Čítajte viac Človeče, veď ty si totálne na mol. A o pár minút sa začal zápas, ktorý vošiel do dejín
Fanúšikovia – hoci filmovanie radi kritizujú – zasa často odpúšťajú, keď im to prinesie víťazstvo. „Keď to spraví náš hráč, je to šikovnosť. Keď súper, je to hanba,“ vraví klasická futbalová logika.
A médiá? Filmovanie živia – spomalené zábery, dramatické reakcie, emócie. Z každého pádu je nový klip na sociálnych sieťach, nový virálny moment.
Tlak na výkon a úspech je taký silný, že pre mnohých hráčov je futbalová morálka luxusom. V prostredí, kde rozhoduje každý bod, kde tréneri prichádzajú o prácu po troch prehrách, sa z filmovania stáva kalkul, nie morálny prešľap.
Na sociálnych sieťach sa objavilo nejedno video, na ktorom sa tomuto „umeniu“ učia na futbalových trávnikoch aj deti.
Akoby strieľal ostreľovač
Zavedenie technológie VAR v roku 2017 malo filmovanie prakticky odstrániť. Ale ako ukazuje realita, nestalo sa tak.
Systém síce dokáže odhaliť jasné simulácie, no vo väčšine prípadov ide o subjektívne posúdenie kontaktu. Malý dotyk môže spôsobiť pád – a niekedy aj nie. A čo viac, príchod VARu paradoxne priniesol nový typ filmovania: hráči dnes vedia, že ich pád bude analyzovaný, preto ho inscenujú ešte „dokonalejšie“.
Ako poznamenal bývalý rozhodca Howard Webb, dnes šéf rozhodcovskej komisie Premier League: „Technológia pomáha, ale filmovanie sa vyvíja rýchlejšie než kamery.“ VAR je teda len spomalené zrkadlo, ktoré nám ukazuje, ako hlboko je filmovanie vo futbale zakorenené.
Kedysi dominoval názor, že tolerovanie simulovania sa líši podľa jednotlivých kultúr. V severských krajinách bolo považované za hanbu – hráč riskoval stratu rešpektu. V južnej Európe však bolo vnímané ako súčasť „šikovnosti“ – ako súboj chytrosti medzi hráčom a rozhodcom.
Niekdajší anglický reprezentant Steve McManaman spomína, že keď hrával v Premier League a niekto sa pokúšal simulovať, "vzali sme ho nabok a povedali mu, že s tým musí prestať. Keď som však prestúpil do Realu Madrid, bolo to omnoho horšie.
Zdalo sa, že aj najmenšie poklepanie po ramene viedlo k tomu, že sa hráči vrhali na zem, akoby ich z tribúny trafil ostreľovač."
Vzápätí však pripustil, že ostrovania sa „filmárskemu umeniu“ rýchlo podučili. „Keď bol Glenn Hoddle trénerom anglického národného tímu, dal nám pokyn, aby sme padli dole, ak sa nás niekto čo i len dotkne v pokutovom území. Vedel, že presne to isté urobí aj náš súper.“
Trnavčania to neuniesli
Bývalý španielsky tréner Vicente del Bosque to zhrnul priam filozoficky: „Futbal je umenie presvedčiť rozhodcu. A niektorí to vedia robiť lepšie ako iní.“ Futbal sa však za posledné desiatky rokov mimoriadne globalizoval a predstieranie sa stalo normou, nie výnimkou.
Goffa tiež odmieta kritizovať Minárika s Blackmanom za preexponované prejavy „bolesti“ na trávniku, „veď je to podobná situácia, ako keď brankár pokazí malú domov a lopta mu skončí v bránke. No tak teraz Ignatenko s Mikovičom stratili nervy a Minárik s Blackmanom to využili. Nerobme z toho vedu.“
Čítajte viac Zatiaľ som stále trénerom Slovana. Weiss spomínal Kajrat, dôvod prehry Trnavy aj fanúšika, ktorý ho urážal
Stúpala však poukazuje ešte na jednu vec. Futbal priniesol nielen viac predstierania, ale aj nebezpečných zákrokov. Hovorí dokonca o prílišnej zákernosti. Mysľou sa vracia do Trnavy a tvrdí, že minimálne dva fauly sa nemuseli skončiť dobre.
Ako príklad uvádza trebárs počínanie Taiwa. „Jednoducho Trnavčania to neuniesli v hlavách. Preháňali to. Rozprávať o filmovaní Blackmana je podľa mňa teraz už zbytočné.“
Nepáčila sa mu tiež „hystéria“ po góle Nina Marcelliho na 2:0 pre Slovan. „Ukázal im len prst na ústa. Aby stíchli. Povedzte mi, čo bolo na tom arogantné? Čo také strašné vyviedol? A Trnavčania vyleteli ako osy. Prečo boli takí podráždení? Zdalo sa mi, že sú na všetko až príliš citliví.“
Nemudrujme z gauča
Asi preto, že futbal je vlastne len odrazom celej spoločnosti. Aj tá je na jednej strane hrubá, na druhej precitlivelá. A odmeňuje výsledok, nie cestu.
Darmo budeme moralizovať nad simulovaním, keď ďalší takýto prešľap bude sprevádzať viac senzácie ako kritickej reflexie. Pokiaľ nedokážeme odmietnuť „šikovné klamstvo“, bárs by nám aj prinieslo výhru.
V každom prípade, futbal máme radi aj s chybami – na konci dňa, je to predsa hra, ktorá nás spája. So všetkými pravdami aj klamstvami.
Čítajte viac Trnava sa ospravedlnila za nadávky Weissovi. Ozval sa šéf kotla, ktorý ich má na svedomí. Incident bude mať dohru
Goffa v súvislosti s príbehom s plzenským obrancom Sloupom pripomína jednu vec: „Deň po tom, ako som ho nepekne a surovo kopol, som napísal do západočeského klubu list. Ospravedlnil som sa za svoje správanie. Nikoho neodsudzujme, nikoho nepranierujme, nemudrujme z gauča. Dôležitá je spätná väzba a prijatie sebareflexie.“
"Je správne, keď kritizujeme simulantov na zelenom trávniku, ktorí nafilmovali pokutový kop alebo sa neymarovsky kotúľajú a naznačujú preukrutnú bolesť pri drobnom faule. Ale je fajn, keď máme sebareflexiu a pozrieme sa často do zrkadla na seba.
V poslednom čase fotograf uráža brankára, hráč sotí v neprerušenej hre rozhodcu, kapitán pohladí súpera v tvári, tréner huláka z tribúny, spíker nadáva trénerovi, šarvátky priamo na hracej ploche po záverečnom hvizde sa stavajú koloritom pomaly každého zápasu.
Zabrzdime prosím. Poučme sa, priznajme si chybu a ospravedlňme sa. Rešpekt a vzájomná úcta robia šport krajším," dodáva.
