„Rivalita je dobrá, ak má zdravé medze. Láka ľudí aj dnes. Nechcú vidieť bratríčkovanie, ale futbalový boj,“ vraví legenda belasých.
Derby je od stredy vypredané. Prekvapilo vás to?
Úprimne? Trochu áno. Nečakal som, že hneď prvé derby bude pred takmer 20-tisícovou kulisou. Teším sa na to.
Máte aj obavy?
Áno, lebo vieme, ako to občas pri derby býva. Po nejaké hrubšie slovo či fyzickú potýčku sa nechodí ďaleko.
Hrá sa po reprezentačnej prestávke. Kto má väčšiu výhodu – Slovan či Trnava?
Belasí uzavreli časť pred októbrovými zápasmi reprezentácie výborným výkonom so Štrasburgom. Bol som prekvapený, ako hrali. Tak odvážne, s chuťou a kvalitou proti silnému súperovi som ich nevidel hrať päť rokov. Prial by som si, aby tak hrali aj v lige.
Prečo to Slovan nerobí?
Môže to byť otázka motivácie i taktiky. Proti Racingu ukázali, že na to majú. Keby to robili pravidelne takto kvalitne v našej lige, nemali by žiadne problémy s obhajobou titulu.
Trnava pred sezónou pod vedením nového trénera Michala Ščasného deklarovala snahu o ofenzívny futbal. Vidíte ho?
Určite je tam vidieť zmenu. Chce to však čas. Nedostávajú veľa gólov, čo je taktiež dôležité. Hovorí sa, že futbal je o góloch, ale trofeje vyhráva defenzíva.
Staví domáci tím v sobotu na pragmatizmus a bude skôr brániť alebo pôjde vďaka emócii z tribún od úvodných minút po svojom súperovi?
Ťažko povedať. Derby nechcete prehrať. Hráte doma, štadión je vypredaný. Želal by som si, aby sa do seba obaja pustili bez rešpektu. Pomohol by rýchly gól. Nevidím do hláv trénerom. Ak kouč Ščasný razí ofenzívny futbal, mal by v ňom pokračovať bez ohľadu na súpera. Domnievam sa, že tak aj budú hrať.
Môže prehra v Trnave ohroziť šance Slovana na titul?
Nemyslím si. Máme v zásade prvú časť sezóny, čaká nás jedenáste kolo. Prehra v tejto fáze sezóny veľa nerieši a Slovan neohrozí.
Prináša derby extra motiváciu?
Určite. Vždy to tak bolo. Ak ste profesionál, motiváciu by ste mali mať rovnakú v Skalici i Trnave alebo na Slovane. Nie sme však stroje, každý premýšľa inak. Ja som sa vždy na derby nesmierne tešil. S Trnavou sme vtedy veľa neprehrávali. (úsmev)
Radi na to spomínate?
Pravdaže. Hráte u rivala alebo s ním doma pred vypredaným hľadiskom a chcete vyhrať. Je to sladšie víťazstvo, ako keď vám tlieska tisíc fanúšikov.
Čítajte viac Karol Pecze: Celý život žijem v Bratislave, do Trnavy som sa však zamiloval
Výhra je sladšia a zápas bolestivejší?
Áno. Nikto vám v derby nedá nić zadarmo. Tam na 90 minút idú všetky kamarátstva – a nejaké sa našli, napríklad z reprezentácie – bokom. Za mojich čias bol futbal tvrdší. Aj slovník fanúšikov bol vyberavejší ako je dnes. Veľa ste rozdali, ale museli ste aj prijať. Malo to všetko, čo k tomu patrí.
Neprekračovala v tých časoch rivalita hranicu nenávisti?
Ja som k hráčom Trnavy nič také necítil. Neboli sme priateľskí, ale nenávisť? To v žiadnom prípade.
Aj po derby občas futbalisti schádzajú z trávnika a debatujú či dokonca sa smejú. Viete si to za vašich čias predstaviť?
Vôbec. Nič také si nepamätám. Mne by to ani nenapadlo. Tréner či fanúšikovia by mi dali. (smiech)
Čím to je?
Futbal býval tvrdší, teraz sú hráči viac chránení a to je dobre. My sme museli znášať viac, niekedy si to odnášalo to najcennejšie – zdravie. Rivalita je dobrá, ak má zdravé medze. Láka ľudí aj dnes. Nechcú vidieť bratríčkovanie, ale futbalový boj.
Aká spomienka najlepšie ilustruje derby?
V jednom som dostal takú ranu v desiatej minúte, že som šiel do nemocnice. Mal som vykĺbené rameno a po sezóne. Našťastie sme už získali titul a do konca ročníka boli tri kolá. O nič v tom zápase nešlo, ale beztak pri derby sa na tabuľku či body až tak nehľadí.
Nahnevalo vás to?
Šťastný som nebol, ale čo sa dá robiť? To je derby. Našťastie to nebolo také vážne, že by som nestihol úvod sezóny. Mal som o čosi bolestivejšiu, ale zasa dlhšiu prestávku medzi sezónami. (úsmev)
Čítajte viac Vy opice, zúril minister Naď. Trnava si sypala popol na hlavu, Kmotrík mal obavy a postavil sa za svojich
A boli aj situácie, kedy ste si po zápasoch nepodávali ruky?
Nespomínam si na to. Ja som k hráčom Spartaka necítil žiadnu zášť. Stalo sa, že sme sa stretli v reprezentácii. Ako by sme potom mohli pomôcť Slovensku? Hocikedy sme sa stretli a skočili sme na kávu či na pivo. Žiadny problém.
Nájdu sa hráči, ktorí obliekali dres Trnavy aj Slovana. Vy ste mali takúto ponuku.
Nie.
A keby prišla, zvážili by ste ju?
Bol som dlhoročný hráč Slovan. Nemyslím si, že by ma vôbec Spartak chcel. A v tom čase Trnava nebola mužstvo, z ktorého padala sánka. Neviem, či by to pre mňa malo zmysel.
Viete sa vžiť do kože napríklad Kelvina Oforiho, Kyriakosa Savvidisa či Dominika Takáča?
Určite to nemajú ľahké. Spomínam si, že som to mal ťažké ako hráč Slovana bez toho, aby som mal trnavskú minulosť. Niektoré nadávky dokázali človeka rozhodiť. Musíte sa na to mentálne pripraviť.
Ak sa rozhodnete prestúpiť od jedného rivala k druhému, musíte s tým počítať. Na Takáča hádzali potkany a možno budú znova, ale prvýkrát to zvládol a teraz to už bude jednoduchšie.
Ako nová posila Slovana musel najskôr presvedčiť nových priaznivcov a zároveň sa vysporiadať s hnevom od priaznivcov Trnavy.
Brali ste urážky osobne?
Kdeže, pre mňa to bola extra motivácia. Povedal by som, že keby sa nenadávalo, ani by som nevedel, že sa hrá nejaký futbal.
Čítajte viac Chytal za 300 eur mesačne, v slovenskej lige sa nevyhol kiksom. Hrdinom Kapverd je bývalý gólman Trenčína
Dajú sa nadávky pretransformovať do motivácie?
Pravdaže. Keď mi nadávali, aspoň vedeli, kto je Pecko. Čím viac ich prichádzalo – a to by sme sa o nich mohli baviť aj dve hodiny – tým väčšmi som cítil buď ich rešpekt z mojich schopností alebo strach z toho, či im nezavarím. Museli ste to filtrovať – jedným uchom dnu a druhým von.
Musíte sa ako hráč naučiť nevšímať si to?
Absorbovať urážky je sila hráča. Nedokáže to každý. Aj ja som poznal chlapcov, ktorým sa triasli kolená. Mali z toho strach. Preto aj v našich časoch bolo množstvo šikovných hráčov, ktorí však tlak v Slovane či Trnave neustáli a nemohli tam hrať.
Čo pomôže hráčovi prekonať urážky z tribún, ktoré sa často dotýkajú aj citlivých tém, akou je napríklad rodina?
Hovoril som o mentálnej stránke, ale rešpekt si napríklad získate ako člen reprezentácie. Tam idú klubové farby bokom. Potom vás berú aj fanúšikovia Trnavy či Slovana.
Takže derby viac rozhoduje hlava ako nohy?
Dá sa to povedať aj tak.
