Útočník Jakub Sylvestr (36) po minulej sezóne nečakane skončil v Komárne, kde pre neho nenašli miesto.
V aktuálnom súťažnom ročníku hráva za MFK Zvolen. V piatich zápasoch zaznamenal úctyhodných 10 gólov, vďaka čomu je najlepším strelcom druhej ligy.
„Priznávam, nie je to úplne bežné, aby sa hráčovi takto strelecky zadarilo hneď v úvode sezóny,“ vraví.
Čo zápas, to gólové galapredstavenie vo vašom podaní. Neobťažuje vás prílišná pozornosť zo strany médií?
Vôbec nie. Nemám s tým žiaden problém. Všetko je to o výkonoch tímu. Ja som rád, že sa mi strelecky darí. Ak by to bolo aj v minulosti, určite by som bol v novinách častejšie. (smiech)
Rozumiem, že vzhľadom na moju formu je záujem novinárov logický. Nevyhýbam sa tomu, skôr ma to teší. Dúfam, že si aj naďalej udržím výkonnosť, aby sa o mne a o klube písalo.
Je za vašou streleckou formou zmena vizáže či kopačiek?
Na to skutočne nemám odpoveď. Bradu som mal už v Komárne. Možno je to skôr domácim vzduchom. Cítim veľkú podporu rodiny. Futbal si užíva aj syn, ktorý bude mať čoskoro štyri roky.
Registruje, že sme vymenili Komárno za Zvolen. Postupne si zvyká na nové prostredie. Teší ma, že ho futbal baví, pretože okolo neho sa točí celý môj život.
Podobnými výkonmi by ste si v minulosti vypýtali pozvánku do reprezentácie. Nemrzí trochu, že to neprišlo o čosi skôr a vo vyššej súťaži?
Samozrejme. V súčasnosti je pozvánka do národného tímu v rovine sci-fi. Bolo by to úžasné, ale viem, že to reálne nie je. Je to skôr zábavné a úsmevné, keď si to iba predstavím.
Chalani, ktorí hrajú za reprezentáciu, sú na úplne inej úrovni. V 36 rokoch sa z druhej slovenskej ligy do „nároďáku“ nechodí. Na druhej strane, aspoň by mali chalani motiváciu, že aj z nižšej ligy sa dá dostať hore.
Minimálne však záujem klubov prvej ligy na čele so Slovanom ste vzbudiť mohli. Čo myslíte?
Na pôsobenie v belasom drese mám veľmi pekné spomienky. Hrával som tam od dorastu a celkovo som tam odohral asi päť rokov. Odvtedy sa klub posunul viac ako míľovými krokmi dopredu.
Čítajte viac Famózna strelecká forma ofenzívneho esa Zvolena. Sylvestr sa po hetriku do siete Petržalky blysol štyrmi gólmi
Dostať sa tam je v mojej pozícii nereálne. Do Slovana by som išiel hrať aj zadarmo. Na druhej strane, s financiami tam problémy určite nemajú.
Slovan sledujem neustále. Má za sebou veľké úspechy. Teraz sa mu chvíľku nedarí, ale verím, že sa z toho čoskoro dostane. Je to najlepší klub na Slovensku a zároveň nám robí skvelé meno v Európe.
Majú na vás Vladimír Weiss starší alebo Ivan Kmotrík mladší číslo?
Myslím si, že ak by ho chceli, veľmi ľahko si ho zoženú, ak ho už aj nemajú. Vieme navzájom o sebe, ale to je asi všetko.
Darí sa nielen vám, ale aj Zvolenu, ktorý je v tabuľke na druhom mieste za Banskou Bystricou. Čomu vďačíte za skvelý vstup do sezóny?
Keď som hrával v Nemecku, zažil som opačnú situáciu. Darilo sa mi strelecky, ale z pohľadu klubu sme neprežívali ideálne obdobie. Často sme nedokázali doviesť zápasy do víťazného konca.
Ako útočníka ma góly tešia, ale teraz, keď prinášajú aj víťazstvá a body do tabuľky, je to omnoho krajšie.
Som spokojný s tým, v akej sme situácii. Všetci v tíme mi pomáhajú, aby som góly strieľal ,a tým zase pomáham ja im.
Ktorý z vašich desiatich gólov si najviac ceníte?
V poslednom zápase proti Lehote pod Vtáčnikom som strelil gól z priameho kopu. Doteraz som nikdy podobný gól nedal. Ani som často nechodil na priame kopy.
Aj preto je to gól, ktorý ma osobne najviac potešil. Krásne góly nezvyknem dávať. Drvivú väčšinu som ich v kariére strelil zvnútra šestnástky.
O to viac si cením, keď sa presadím z väčšej vzdialenosti. Na druhej strane, teší ma každý jeden gól, ktorý strelím.
Vo Zvolene ste podpísali zmluvu krátko pred štartom sezóny. Zvažovali ste aj iné ponuky?
Keď som skončil v Komárne, bolo to pre mňa veľmi nečakané. Nemyslel som si, že ma v klube už viac nepotrebujú. Bol som v tom, že tam budem pokračovať aj ďalšiu sezónu, ale vedenie s trénerom sa rozhodli, že ma nechcú.
Začal som zvažovať viaceré možnosti. Počas leta som trénoval individuálne. Zvolen sa o mňa intenzívne zaujímal. Volali mi aj cez kamarátov, brata i otca.
Foto: TASR
Cítil som z ich strany záujem. Nechcel som viac čakať, a tak som sa s nimi dohodol dva dni pred prvým zápasom.
V Komárne zrejme teraz váš odchod ľutujú…
Ťažko povedať. Na keby sa nehrá. Ja sa pozerám len na súčasnosť a minulosť nechávam za sebou.
Počas kariéry ste pôsobili aj v Nemecku, Chorvátsku, Dánsku, Izraeli, Litve či v Indii. Kde ste zažili najlepšie podmienky?
Mne osobne sa najviac páčilo v Záhrebe. Z hľadiska histórie je to najúspešnejší klub, v ktorom som v zahraničí pôsobil.
Pravidelne hrá v Lige majstrov. Bol to pre mňa výborný zážitok, hoci sa mi tam príliš nedarilo. Nastupoval som na krídle a nie na mojej typickej pozícii útočníka.
V Nemecku to bolo z individuálneho hľadiska už omnoho lepšie. Podmienky na život som mal výborné. Navyše Norimberg bol prakticky klub na bundesligovej úrovni. V Izraeli sa mi tiež darilo a urobil som si tam dobré meno. Ľudia ma tam spoznávali a mali ma tam radi.
Patríte medzi najskúsenejších hráčov v tíme. Aké sú vaše ambície vo Zvolene a plány do budúcnosti?
Konečne nie som v klube najstarší. Mám ešte dvoch starších spoluhráčov. Som rád, že som sa viac priblížil k vekovému priemeru tímu. (smiech) Čo sa týka mojich cieľov, nemal som veľké očakávania.
Chcel som iba čo najviac hrať a nie sedieť na lavičke, nie iba trénovať a čakať na to, čo možno nepríde. Nemám už pred sebou veľa rokov kariéry, takže si chcem futbal ešte užiť.
Nejdem si už nič dokazovať a určovať si veľké méty. Sezóna je dlhá a uvedomujeme si, že nepatríme medzi „vlkov“, ktorí sa budú biť o postup. Keď im to trochu znepríjemníme, budeme len radi.
