Slováci v akcii
Mikuláš Komanický, ktorý dnes oslavuje 74. narodeniny, si nenechal ujsť uplynulý víkend zápas nováčika so Slovanom.
Ako ste prežívali návrat Tatrana do ligy po siedmich rokoch?
Postup i nový štadión prehĺbil záujem o futbal v Prešove i okolí. Úvodné stretnutie nového ročníka vypredali za dve hodiny. Majster síce herne dominoval, ale dôstojný priebeh a zisk bodu bude pre domácich hráčov i divákov ďalším pozitívnym impulzom. Verím, že aj na najbližší zápas s Dunajskou Stredou sa tribúny zaplnia.
Ako sa vám pozdáva nový štadión?
Je veľmi pekný. Aj keď som zaregistroval veľkú polemiku, či 6 500 miest nie je málo.
Čítajte viac Toto by nám v Kazachstane na postup nestačilo, vraví Weiss. Na záver tlačovej konferencie vyzdvihol jedného hráča
Váš názor?
Úplne to stačí. Samozrejme, mohol mať aj 10-tisíc i viac miest. A možno by bol raz-dvakrát v roku vypredaný. Ale to by bol pre naše mesto zbytočný luxus.
Nepocítili ste nostalgiu za starým stánkom, kde ste zažili veľa výnimočných zápasov?
Starý štadión mal sto rokov, a hoci prešiel v niektorých obdobiach nejakými úpravami, už nespĺňal požiadavky doby. Ani keď na storočnú ženu navešiate zlaté naušnice, retiazky, ozdoby, už to nikdy nebude ono. (smiech)
Tatran už pred vypadnutím hrával v Poprade. Do Prešova sa vrátil po deviatich rokoch a fanúšikovia mu pomohli…
Diváci si zaslúžia pochvalu – domáci i bratislavskí. Utvorili výbornú a slušnú atmosféru. Tak by to malo vyzerať vždy. Slovan predtým odohral dobrý zápas s Mostarom a aj pod jeho vplyvom vládli v prešovskom tíme obavy. V úvode som mal pocit, že schytáme päť gólov, že to bude rýchly proces. Napokon mohol Tatran pri troche šťastia aj vyhrať.
Budú Prešovčania schopní podobný výkon zopakovať prípadne sa zlepšovať?
To sa ťažko predikuje. Tatran som videl po dlhšom čase a už niekoľko rokov nová sezóna prináša vždy veľa zmien v kádri, čo platilo aj teraz. Musí sa najskôr sformovať a stabilizovať základná os tímu. Až ďalšie zápasy ukážu, aká je sila mužstva, kto má na viac a kto už nie.
Výkon proti Slovanu zapadol do veľkej eufórie. Herne sme sa mu nevyrovnali, ale bojovnosť a odhodlanie nahrádzali futbalové nedostatky. Uvidíme, či dobrý výsledok nebol aj dielom slabšej hry Slovana.
Kde boli najväčšie rezervy v hre nováčika?
Možno dvaja-traja hráči sa individuálne vyrovnali slovanistom. Až keď po slabšom úvode domáci zistili, že sa dá s nimi hrať, že ich tlak zoslabol, bol to celkom vyrovnaný zápas. Keď tréner Weiss poslal na ihrisko svoje esá, mal súper opäť prevahu.
Prešovčania musia ukázať v ďalších zápasoch viac zdravého sebavedomia. Ľahko sa zbavovali ťažko vybojovaných lôpt, nepodržali ich, čím sa dostávali pod tlak.
Tatran sa teraz predstaví v Žiline a Trnave a privíta doma Dunajskú Stredu… Trúfnete si odhadnúť, koľko bodov bude mať na konte po takomto úvode?
Deň pred stretnutím som sa v meste stretol s kapitánom mužstva. Tréner, ako vidíte naše šance v lige? pýtal sa. Po prvých zápasoch nemusíte mať ani bod a každý, ktorý získate, bude úspechom, vravel som mu. Bod so Slovanom je bonus navyše.
A ak sa bavíme o bodoch, pre Tatran sa liga začne po piatom kole. Pri všetkej úcte k najbližším súperom, Slovan je silnejší, má kvalitnejší i širší káder. Aj jeho druhá jedenástka by bojovala niekde na čele tabuľky. Ligová realita Prešov iba čaká.
Tatran pred vyše polstoročím skončil druhý. Mohlo by raz v jeho stopách kráčať aj súčasné mužstvo, hoci len v slovenskej lige?
Odpoviem trochu širšie. Dnes je iná doba. V slovenských tímoch majú výrazný podiel cudzinci. Mnohí sú len žoldnieri, ktorí si prišli k nám zarobiť a berú miesto našim talentom. Nechcem však všetkých hádzať do jedného vreca, napríklad v Slovane sú niektorí páni futbalisti.
Ale my nemáme inú šancu, len si vychovať šikovných futbalistov, ako to bolo kedysi, inak nebudeme napredovať. Košice, Banská Bystrica, Nitra a ďalšie mestá sa musia stať opäť silnou základňou mládežníckeho futbalu.
Aj v Prešove to vždy tak bolo, vychovával hráčov a z toho žil. Tatran nemá za sebou silných sponzorov, je odkázaný na ich predaj. Našiel by som aj istú paralelu kedysi úspešnej sezóny so súčasnosťou.
Akú?
Aj my sme mali ťažké vyžrebovanie v úvode. Veľa ľudí nám neverilo, v predchádzajúcej sezóne sme skončili na 11. mieste. V generálke na ligu sme prehrali so štvrtoligistom v Medzilaborciach 0:2. Lietali pokuty a tréner Milan Moravec potom vyhlásil, že ak z prvých štyroch ligových zápasov budeme mať sedem bodov, tak nám ich odpustí. Získali sme v nich plný počet bodov – osem.
To bol solídny základ aj do ďalšieho priebehu súťaže…
Nielen to. V prvých desiatich kolách sme vyhrali deväť stretnutí a v jednom sme remizovali. Inkasovali sme dovedna tri góly. Držali sme sa na čele tabuľky, mali sme o päť bodov viac ako Trnava, čo pri dvojbodovom systéme bol sľubný náskok.
V Prahe sme zdolali Spartu 1:0 a Slaviu 2:0, doma Duklu 2:0, vyhrali sme aj nad Slovanom 2:0. Nie všetkým sa to páčilo. Čo si to Prešov dovoľuje? počúvali sme. Potom sa stala nevídaná vec.
Čítajte viac Weiss? Zlý génius! Kazaši chvália svojich, 20 rokov túžia po pomste za Artmediu
Narážate na medzištátny zápas s Poľskom?
Áno, do reprezentácie povolali až piatich Prešovčanov, čo sa nikdy predtým ani potom nestalo. V desiatom kole sme zdolali doma Duklu, podali sme si ruky s jej hráčmi s tým, že o dva dni sa uvidíme v Prahe na reprezentačnom zraze.
Po ceste domov si to však rozmysleli a všetci, ktorí boli nominovaní, sa ospravedlnili, vraj boli zranení. V Bydhošti sme podľahli Poliakom 0:3. Mali vtedy fantastické mužstvo, krátko predtým vyhralo olympijský turnaj v Mníchove.
Vy ste si prvý i posledný raz zahrali v áčku reprezentácie…
Presne 32 minút. V základnej zostave nastúpil z Prešovčanov brankár Jaro Červeňan a Igor Novák. Ďalší dvaja Jozef Bubenko a Ján Turčányi zostali na lavičke.
Novák bol tvorca hry, ale v tomto zápase ho tréner Ježek poveril osobným bránením skvelého Deynu, ktorého vyhlásili za najlepšieho hráča na olympiáde a bol aj najlepší strelec turnaja. Dal nám dva góly. Bolo po nás. Túto prehru sme si odskákali a mala aj nechutnú dohru.
Čítajte viac Ódy na adresu Haraslína, v nadstavení predviedol veľkú futbalovú drzosť. Reakcia trénera hovorila za všetko
Prezradíte o čo išlo?
Zmizli nejaké dresy a obvinili nás, Prešovčanov, že sme ich ukradli, lebo sme vedeli, že už viac reprezentovať nebudeme. O dva týždne sa hral zápas s NDR v Bratislave a už nás do tímu nepovolali, s výnimkou Nováka, ktorý v závere len striedal. Dodnes som presvedčený, že nám chceli ukázať, že na to nemáme, že sme sa nechopili šance, a ešte sme aj morálne zlyhali. To všetko sa vzápätí prejavilo aj v lige.
Prišla prvá prehra…
Bol to veľký zlom. Hneď v ďalšom zápase sa naša fantastická séria skončila – podľahli sme Tepliciam 0:3 a nevyhrali sme šesť zápasov za sebou. V 15. kole, poslednom na jeseň, nás na čele vystriedala Trnava a stala sa jesenným majstrom.
Na jar ste však ešte o titul zabojovali, skončili ste za Trnavou len o bod…
Opäť sme odohrali aj viacero dobrých zápasov, ale v závere sme podľahli na nabitom štadióne v Trnave 0:2, to rozhodlo. V tom čase vynikajúca Trnava získala päť titulov a zväčša úplne jasne. Na jar 1973 triumfovala pred nami s najtesnejším náskokom.
Ako tréner ste neskôr viedli niekoľkokrát aj Prešov. Na ktoré obdobie si najradšej spomínate?
V ročníku 1999/2000 som preberal mužstvo po Jožkovi Adamcovi, ktorý sa stal trénerom reprezentácie. Bola to náročná sezóna, pretože sa liga zužovala zo 16 na 10 tímov.
Nám predpovedali, že sa v lige neudržíme, ale bez problémov sme skončili na šiestom mieste a dokonca sme chvíľu boli aj na čele. Želám aj súčasnému mužstvu, aby sa vyhlo boju o záchranu a pohybovalo sa v pokojných vodách tabuľky.
Načítavajú sa športové výsledky... 
