Futbalovému Tatranu však svitá na lepšie časy. Postup späť do prvej ligy po siedmich rokoch, navyše na novom štadióne, ktorý otvorí duel proti majstrovi – Slovanu Bratislava.
„Neviem si predstaviť krajší návrat domov ako proti mužstvu, ktoré získalo titul a v uplynulej sezóne hralo v hlavnej časti Ligy majstrov,“ vraví výkonný riaditeľ prvoligového nováčika Ľuboš Micheľ.
Je prelom júna a júla pre výkonného riaditeľa najhektickejšie obdobie?
Určite áno. Navyše, sťahujeme sa do nového prostredia. Sami viete, že aj doma je to pri sťahovaní chaos a panika. Máme toho dosť.
Samozrejme prichádzajú noví hráči a nejakí skončili. Verím, že postupne – možno o týždeň – to bude pokojnejšie. Prídu nám všetci hráči a mali by sme už ukončiť aj proces sťahovanie.
Tešíte sa, že idete domov a do nového?
Keď sa ma novinári pýtajú, na čo sa najviac teším, tak poviem že na Tatran futbalovú arénu (TFA). Za ostatné štyri roky sme boli na troch štadiónoch.
Najskôr vo Veľkom Šariši, potom dva roky v Ličartoviach a uplynulý ročník v Stropkove. Bolo to kočovné obdobie, ktoré sa končí. Verím, že sa vraciame domov a bude to prvoligový štadión.
Pri sťahovaní sa na kadečo zabudne. Pritrafilo sa aj vám, v Prešove?
Veru… Ešte na starom štadióne sme našli zaprášený znak Tatrana. Chlapci ho mali v šatni, nosili si ho aj do Ličartoviec. Verím, že si nájde miesto v novej šatni a bude našim talizmanom.
Odľahlo vám, že sa obdobie v druhej lige a mimo vlastného štadióna končí?
Keď ma bývalá primátorka Prešova požiadala, aby som plnil rolu športového riaditeľa, predstavoval som si prácu, akú som robil predtým v Šachtare Doneck či PAOK Solún. Na štyri roky som však mal pocit, že som skôr stavebný inžinier.
Prečo?
Prebrali sme klub prakticky bez športovej infraštruktúry. Potrebovali sme vybudovať akadémiu, taktiež stavbu štadióna.
Momentálne dokončujeme rekonštrukciu tribúny a umelej trávy za 800-tisíc eur, pričom budeme mať k dispozícii dve ihriská s umelou trávou. Keď sme začínali, bola tu lúka. Teraz sme štandardný prvoligový klub.
Je práca v Šachtare či PAOK porovnateľná s Tatranom?
Princípy práce sú rovnaké a ani futbal sa nemení. Rozdiel je v rozpočte. V predošlých kluboch sme mali pravidelne povinnosti v európskych pohároch, Doneck hrával každý rok Ligu majstrov.
Je to iný svet, ale založený na podobných princípoch. Liga majstrov je creme de la creme futbalu, chodiť po Old Trafford či Santiago Bernabeu. V princípe je však moja práca rovnaká.
Čítajte viac Kmotrík ho bral ako investíciu do budúcnosti, Weiss ho poslal preč za pár týždňov. Lídrom Slovana sa stal, až keď si s trénerom vyčistil stôl
Aj náročnejšia?
Z hľadiska kvality hráčov a ich počtu, ktorých si môžete dovoliť. V Šachtare či PAOK-u sme mali aj situácie, kedy sme si ukázali prstom na hráča a za niekoľko dní bol v tréningovom centre.
Toto v Prešove zatiaľ nehrozí. Nemáme v Tatrane taký rozpočet, aby sme si vyberali nové posily a hneď ich aj zaplatili. Skôr sa pozeráme po voľných hráčoch. O to kreatívnejší a šikovnejší musíme byť.
Futbal Prešovčanom veľmi chýbal. Ozvalo sa vám po postupe aj viac sponzorov?
Z hľadiska rozpočtu máme dvoch hlavných partnerov – mesto Prešov a stávkovú spoločnosť Niké. Bez nich by sme to nezvládli. Lenže príchodom do TFA sa nám otvárajú nové možnosti.
V akom zmysle?
Na štadióne máme 220 metrov dlhý led pás. Aj sponzori, s ktorými teraz rokujeme, vidia zmysel v propagácii. Chápem ich. V Ličartovciach či Stropkove bol záujem o banery minimálny. A taktiež mediálny záujem o druhú ligu je menší ako v prvej.
Prišlo i odišlo zhruba po desať hráčov. Bolo to nutné?
Áno. Keď sme hrali v minulosti baráž so Zlatými Moravcami alebo v príprave proti prvoligistom, cítili sme rozdiel v kvalite. V druhej lige máte na hráčov zhruba 500–600-tisíc eur. Ligisti majú troj, štvor, päť a možno pri špičke ligy alebo Slovane aj desaťnásobok tejto sumy.
Museli sme spraviť takýto rez. Futbal je aj biznis. Ak tam necháme príliš veľa sentimentu a budeme sa držať toho, aby v mužstve zostali futbalisti, ktorí prvú ligu vybojovali, bola by to rýchla smrť v prvej lige alebo taký vlastný gól. Rýchlo by sme sa vrátili späť.
Čítajte viac Hrá za futsalový Real Madrid. Výplata? Nezarobím ako futbalisti, ale na život bez hypotéky to bude stačiť
Sú to ťažké rozhovory?
Áno. Nie je ľahké sa rozlúčiť, najmä po rokoch. Poďakovali sme sa im, ale ľahké to nie je. Každý hráč verí, že má kvalitu na prvú ligu, ale niekedy musíte spraviť toto nepopulárne rozhodnutie. V zahraničí som mal vždy zmluvu na dva roky.
Ak boli v Šachtare či PAOK-u výsledky, predĺžili mi ju. Keď nie, rozlúčili sme sa. Prijal som to ako súčasť života. V nižších súťažiach sú zmluvy zväčša jednoročné, lebo kluby nemajú istotu, aby im ponúkli dlhodobejší kontrakt. Veľa hráčov počíta s touto značnou fluktuáciou. Obzvlášť v našich končinách, kde je futbal v porovnaní so susedmi z Česka, Poľska či Maďarska poddimenzovaný.
Športový riaditeľ Zlatých Moraviec Marek Ondrejka vlani povedal, že druhá liga je „najdrahšia súťaž na svete.“ Prečo?
Ja som to povedal už pred dvomi rokmi. Marek má úplnú pravdu. Marketingové plnenia sú minimálne. Ak chcete byť na desiatom mieste, môžete hrať s mladými. Lenže v bitke o postup musíte investovať viac bez toho, aby sa vám to vrátilo.
My sme zariskovali a na jarnú časť priviedli Martina Regáliho. Na slovenskú druhú ligu je to nadštandardný, ale aj drahý hráč. Nezávidím tým, ktorí sú v druhej lige sedem rokov a hrajú o postup. Mali sme šťastie, že sme mali silných partnerov.
Do kádra prišli mladíci, hráči v najlepšom veku i skúsení borci. Aký bol cieľ pri tvorbe kádra?
Nemôžeme si ešte dovoliť ísť cestou ako Žilina či Podbrezová, ktoré to stavajú najmä na mladíkoch. Musíme vybudovať kostru tímu, je to dvoj-trojročný proces.
Musíme si dať pozor, aby sme pri návrate do ligy nevybuchli. Preto sme chceli mix skúsených hráčov i mladíkov. Veríme, že kombinácia starších a mladších bude dobrá. V týchto dňoch by mal prísť ešte jeden hráč a tým je káder uzavretý.
Čítajte viac Podfuk za milióny, ktorý prinútil UEFA sprísniť pravidlá. Rezeš nechcel platiť výchovné Plzni, a tak víťaz Zlatej Lopty bol hráčom Košíc jeden deň
Je Podbrezová či Žilina príkladom pre Prešov?
Výhľadovo áno. Nerobia to preto, že by chceli predávať najlepších hráčov. Radi by ich udržali. Lenže slovenská futbalová realita je neúprosná a kluby z predajov týchto futbalistov žijú.
Ide o akési samofinancovanie, ktoré sa pri vysokej čiastke môže dostať aj na 50 percent rozpočtu. Nie je to však jednoduché a Žiline či Podbrezovej to trvalo niekoľko sezón.
Aké sú ciele nováčika z Prešova?
Chceme sa vyhnúť záchranárskym prácam. Radi by sme sa hýbali v okolí 6. až 8. miesta. Sme realisti a nehovorím, že cielime na európske poháre. Musíme byť nohami na zemi.
Zároveň si uvedomujeme, že podobné ciele má viacero tímov. Radi by sme k tomu pridali aj zaujímavý futbal a fanúšikovia sa ním bavili. TFA ponúka štandardný futbalový komfort a radi by sme im ponúkli aj príjemné divadlo na trávniku. Ideálne podporené aj solídnymi výsledkami.
Nováčik tradične hrá proti majstrovi. Ako to vyzerá s predajom vstupeniek na Slovan?
Ľudia sa veľmi tešia. Zápas by mal byť vypredaný. Čaká nás po dlhom čase veľký futbalový sviatok v Prešove. Predali sme aj rodinné karty a permanentky zhruba 1500 kusov, čo je na slovenské pomery a vzhľadom na kapacitu štadióna slušné číslo.
To je zhruba štvrtina 6,5-tisícovej kapacity štadióna…
Áno. Niečo podobné som zažil v Šachtare. Ani tam ľudia nechceli kupovať permanentky. Zdalo sa im to drahé.
Lenže postupne si vypestovali akýsi návyk a z roka na rok bolo číslo predaných permanentiek vyššie. Verím, že zakúpenie permanentky je komfort pre fanúšikov a zároveň forma pomoci Tatranu. Stanú sa našimi malými sponzormi.
Tešíte sa aj osobne na prvý duel proti majstrovi?
Veľmi. Slovan je v posledných krokoch našou najlepšou futbalovou reklamou v Európe. Nesmieme ho vnímať ako nepriateľa. Každý slovenský klub získal jeho účasťou v Lige majstrov takmer pol milióna eur, čo je pre naše kluby značná čiastka.
Chcel by som aj fanúšikov poprosiť, aby vzájomná rivalita neprerástla do nevraživosti či nadávok. Mali by sme mať k súperovi rešpekt. Neviem si predstaviť krajší štart na novom štadióne ako proti majstrovi.
V ostatných dňoch sa riešilo vyradenie DAC Dunajská Streda z Konferenčnej ligy. Čo na to hovoríte?
Nechcem povedať, že je to hanba pre slovenský futbal, ale skôr nešťastné rozhodnutie, ak Slovensko príde o štvrtý klub. Musíme si počkať na konečné rozhodnutie UEFA. Môže to však ešte viac skomplikovať cestu slovenských tímov v Európe, lebo budeme mať v naháňaní koeficientu o jeden tím menej.
Zároveň by sme sa však mali na Slovensku naučiť skôr pomôcť, ako sa vysmievať jeden druhému a mädliť ruky, že sa to stalo DAC a nie nám. Zdá sa mi, že je to taká naša slovenská vlastnosť. V spoločnosti je veľké napätie a prenieslo sa aj do futbalu. Každý každému závidí, málokto druhému dopraje.
Mohli by sme sa to naučiť. Robíme futbal pre ľudí, nie 22 futbalistov na trávniku. Dunajská Streda v posledných rokoch získala body do koeficientu a tiež vybudovala krásny štadión s akadémiou. Škoda toho, čo sa jej stalo. Na druhej strane pravdepodobne spravili chybu.
A tešíte sa aj na východniarske derby s Košicami?
Na západe majú Slovan – Trnava, predtým Slovan – Inter či Slovan – Petržalka. Nám východniarske derby chýbalo. Všetci sa na to tešíme. Verím, že rivalita neprerastie do nenávisti.
Žijeme v 21. storočí, mali by sme sa naučiť, že futbal je zábava. Mali by sme tam chodiť s inými zámermi ako pred 50 rokmi, keď na štadiónoch nebol taký komfort.
Čo by vás potešilo viac – výhra nad Slovanom alebo Košicami?
Fúha… Každý triumf má rovnakú príchuť. Bral by som oboje. (úsmev) Sme nohami na zemi, bude stačiť aj remíza. (smiech) V tejto konštelácii by pre nás bod mal cenu troch.
