Športový riaditeľ futbalového klubu v rodných Košiciach. "Možno ma niektorí hráči registrujú, iní netušia, kto bol Sapara.
Zaujímajú ich skôr podmienky či vízia klubu a nie starec na futbalovom dôchodku," smeje sa niekdajší hráč 1.FC Košice, Ružomberka, Rosenborgu Trondheim či Trabzonsporu.
Prvého januára 2025 ste sa stali športovým riaditeľom Košíc. Aký to bol polrok?
Hektický, rýchly a veľmi poučný. Zároveň to bolo veľmi zaujímavé. Je to úplne iná práca, akú som robil predtým ako hráč, asistent trénera, skaut či televízny komentátor.
Prvé dni boli veľmi náročné, lebo prebiehalo prestupové obdobie a potrebovali sme z klubu niekoho pustiť a káder posilniť. Skočil som do toho rovnými nohami.
Prekvapilo vás niečo v novej pozícii?
Hektickosť a manažment času. Prakticky nič mi nevychádzalo podľa plánu. Ako hráč máte trebárs polhodinový míting. Lenže keď máte stretnutie ako športový manažér, môže sa natiahnuť. Neviete si to presne naplánovať. Aj preto sme museli tento rozhovor odkladať…
Niekedy to bolo stresujúce, lebo to nemám rád. Musel som si však zvyknúť. Ako hráč či tréner máte jasný harmonogram, ktorý odsýpa. Športový riaditeľ ma podstatne variabilnejší kalendár. Mení sa mi veľmi dynamicky, stále som si na to nezvykol. Niekedy musím stretnutia rušiť alebo prekladať a to ma mrzí.
Musí športový riaditeľ každému tak trochu vyhovieť?
Presne tak. Nájsť kompromis, zladiť to. Každý máme svoje nároky či víziu – hráč, tréner, športový riaditeľ, vedenie, majitelia klubu.
Máme iné predstavy i očakávania, nevieme sa zhodnúť na hernom prejave či typológii hráčov. Podstatné ale je, že máme jasne daný cieľ a snažíme sa ho naplniť. Niekedy tá snaha dohodnúť sa so všetkými nie je jednoduchá.
Pomohli vám skúsenosti z predošlých pozícií?
Určite. Bez toho by som mal veľké problémy a tápal by som. Viem, čo chcem a ako sa k tomu dostať. Na druhej strane to môže byť dvojsečná zbraň, lebo nie všetko mi zapadá do môjho názoru.
Človek musí byť trpezlivejší, lebo daný hráč napríklad ešte nie je pripravený na istú rolu v tíme. Musím mu dať čas, aby dorástol a tiež to nemusí prísť. Občas je to zradné, ale to prináša futbal. Niekedy zahodíte aj penaltu, hoci by ste nemali.
Zažili ste to v kariére?
Áno. Rokovania boli korektné, tešil som sa do nového klubu a zrazu mi to nesadlo. Prostredie, tréner, partia v kabíne, ak sa k tomu pridajú aj nedobré výsledky, necítite sa tam dobre. Buď tomu dáte čas a príležitosť alebo musíte ísť preč.
Preto hráčom nezazlievate, keď sa to nepodarí?
Snažíme sa tomu predísť, ale nikto nie je dokonalý. Keď je dohoda korektná, nemám s tým problém.
Musí sa športový riaditeľ zmieriť s tým, že sa popáli?
Potrebujem sa to ešte naučiť aj v tejto pozícii. Snažím sa zistiť o hráčovi čo najviac. Nielen, aký je to futbalista, čo robí na tréningoch, ale napríklad aj jeho rodinné či sociálne väzby, zázemie.
Dáta s tým musia ladiť. Ale ani keď všetky parametre – herné či ľudské – spĺňa, nemáte stopercentnú istotu, že ho kabína prijme a on si v nej nájde miesto. Človek sa s tým musí naučiť žiť, že aj keď spraví maximum, môže to vyjsť navnivoč. Počítam s tým.
Čítajte viac Trénerstvo nepraje rodinnému životu. Prestup Yirajanga do Slovana? Uprednostnili sme ho pred zahraničím
Považujete za svoju výhodu, že máte za sebou úspešnú hráčsku kariéru, alebo na toto hráči či majitelia nehľadia?
Asi je to päťdesiat na päťdesiat. Možno ma niektorí hráči registrujú, iní netušia, kto bol Sapara.
Väčšinou mám dobrú odozvu, lebo som si toho na rôznych pozíciách vo futbale veľa zažil a nie som len akýsi funkcionár na papieri. Keď sa však už licituje s hráčmi, zaujíma ich projekt, podmienky a dôvody, prečo má posilniť Košice a nie starec na futbalovom dôchodku. (úsmev)
A čo im hovoríte, aby ste ich presvedčili?
Sme na začiatku cesty naplno sa etablovať medzi slovenskou futbalovou elitou. Musíme pokračovať v práci a robiť správne rozhodnutia.
Cieľom je dostať sa do top šestky a keby sa nám podarilo zabojovať aj o pohárovú Európu ako v skončenom ročníku, bolo by to super. Radi by sme predvádzali výkony ako na jar. Ak sa to podarí, som optimista.
Pred pár dňami ste predali do Jablonca obrancu Nassima Innocentiho. Poteší, keď pripravíte hráča zaujímavého pre jednu z najkvalitnejších súťaží v Európe?
Príjemný pocit. Predávať zo slovenského trhu za solídne peniaze nie je ľahké. Hráči často odchádzajú zadarmo. Beriem to ako ocenenie našej práce. Investovali sme do Nassima čas aj prostriedky, ale teraz sa nám to vrátilo.
Podarilo sa nám pripraviť ho na kvalitnú českú ligu. Teší nás, ako sa za posledný polrok posunul pod trénerom Romanom Skuhravým. Rýchlo pochopil, čo od neho chceme a teraz je kádrom kvalitného tímu Jablonca.
Tréner Skruhravý dostáva pochvaly od hráčov i trénerských kolegov. Aká je práca s ním?
Skvelá. Máme často dlhé, živé a úprimné debaty. Nemyslite si, že to je stále chi-chi, cha-cha… Niekedy sú to vážne konverzácie, ako sa posunúť vpred.
Skuhravý je inšpiratívny človek, veľa som sa od neho naučil. Znova dáva môjmu futbalovému vnímaniu iný rozmer. Mám radosť, že s ním môžem spolupracovať.
Odišli aj Giannis Niarchos a Michal Faško. Aké veľké straty to sú?
Prišli sme s Innocentim o troch hráčov zo základnej zostavy. Spomínaní dvaja sú veľmi produktívni a snažíme sa na to zareagovať na prestupovom trhu.
Chceli sme všetkých troch udržať, ale toto je futbalový kolobeh, ktorý musíme rešpektovať. Niekedy sa s hráčmi nedohodnete, aj keď je tam záujem.
Čítajte viac Žilina už má náhradu za Sauera. Do klubu priviedla špílmachra Košíc
S Faškom ste boli dohodnutí, ale nakoniec odišiel do Žiliny. Čo sa stalo?
To je skôr otázka na Miša a jeho agenta.
A váš pohľad?
Dohodli sme sa s Mišom na novej zmluve. Podali sme si ruky, ale po debate s agentom sa rozhodli čakať a čakať… Povedal som im, že by sme už radi vedeli ich stanovisko, nakoľko sme sa potrebovali podľa ich rozhodnutia zariadiť.
Taktiež som im vravel, že ak majú lepšiu ponuku, môžeme sa o tom pobaviť. K takejto debate nakoniec vôbec nedošlo. Prakticky hneď po sezóne bol odfotený v žilinskom drese a už sme si spočítali dva plus dva. Stalo sa to aj napriek tomu, že sme sa dohodli na pokračovaní v Košiciach.
Mrzí vás to?
Beriem to ako fakt. Tušil som to už k záveru sezóny, ale veril som, že zostane, nakoľko pod trénerom Skuhravým hral najmä v jarnej časti vynikajúco. Mrzí to aj preto, lebo sa s Mišom poznáme. Na začiatku nemal dobré čísla. Nehral fantasticky futbal. Prišiel tréner Skruhravý a zrazu vyletel aj Faško.
Som presvedčený, že táto spolupráca mohla naďalej úspešne pokračovať. Keby povedal: Vieš, Sapi, mám lepšiu ponuku alebo chcem odísť, to je niečo iné.
Lenže dohodnúť sa na zotrvaní, podať si ruky a potom podpísať v inom klube, to človeka zamrzí. Rešpektujem to, som znova o čosi múdrejší a skúsenejší.
Prišli Adam Goljan či Matej Madleňák. Čo majú Košiciam priniesť?
Radi by sme posilnil káder hráčmi schopnými hrať v základnej zostave hneď po príchode. Samozrejme, Goljan mal v Sparte Praha zdravotné problémy, nehrával toľko a radi by sme mu ponúkli priestor na reštart.
Vidíme v ňom potenciál, kvalita sa nestratila, potrebujem však čas a viac herného vyťaženia, aby sa mu vrátilo potrebné sebavedomie. Madleňák prišiel po konci zmluvy v Ružomberku. Mal viacero ponúk, ale teším sa, že sa rozhodol pre Košice. Tuto boli jednania veľmi korektné a vlastne veľmi rýchlo.
Koho Košice ešte potrebujú?
Momentálne sú chlapci v Poľsku na sústredení, bol som tam štyri dni. Máme tam nové posily, hráčov na skúške, taktiež mladíkov z akadémie. Potrebujeme si to vyhodnotiť a podľa toho sa budeme posilňovať. Potrebujeme zvýšiť konkurenciu na 2–3 pozíciách, napríklad na hrote za Niarchosa.
Čítajte viac Gerson bol najväčšia postavička. Robil veci, aké som u profesionála nevidel. Koniec v Slovane? Trénerovi Weissovi i vedeniu sa môžem pozrieť do očí, ale…
A potrebovali Košice aj návrat Prešova do najvyššej súťaže?
Neskutočne sa teším. Prešovu sa to podarilo, prichádza s krásnym štadiónom, kde liga tak dlho chýbala. Viem si predstaviť, ako sa tam ľudia tešia na najvyššiu súťaž. Je to skvelá správa pre celý región.
Sú to roky, čo sme nemali pravé východniarske ligové derby Košice – Prešov. Čaká nás to v deviatom kole. Verím, že obaja začneme dobre a eufória u fanúšikov vydrží. Mohlo by sa to potom prejaviť aj na návšteve v Košickej futbalovej aréne.
Pred niekoľkými dňami prestúpili Alasana Yirajang z Podbrezovej do Slovana. Prečo je takýchto prestupov málo?
Každý klub hľadá pre hráča čo najlepšie finančné ohodnotenie pre futbalistu i samotný klub. Slovenský trh nie je taký silný. Porovnávať sa z vyspelejšími krajinami sa môže len Slovan Bratislava. Kľúčom je pravidelná účasť v hlavných fázach európskych pohárov.
Za faktor považujem aj to, že kluby nechcú, aby proti nim ich niekdajší hráč nastupoval, preto ho radšej púšťajú za hranice, ako by mali posilniť konkurenta v slovenskej lige.
Aj vy si myslíte, že ostatné kluby chcú zo Slovana vytĺcť čo najviac a preto je prestupov medzi slovenskými klubmi tak málo?
Slovan je v situácii, ktorú zažívajú aj iné veľké kluby vo svojich domácich súťažiach. My, ako jeho konkurenti, si uvedomujeme jeho ekonomickú silu.
Iné ale je, že ak má hráč hodnotu 500-tisíc eur a oni ju ponúknu, tak si vedenie nejakého mužstva zapýtal 800-tisíc, lebo je to Slovan. Toto nedokážem pochopiť, považujem to za hlúpe a neprofesionálne, lebo prihliadame na to, že je to priamy konkurent, ktorý si to môže dovoliť.
O mesiac máte narodeniny. Aký darček si prajete?
Päť dní predtým, 26. júla začíname ligu v Podbrezovej. Budem rád, aby sme mali čo najmenej výkyvov, odštartovali kvalitne novú sezónu a naplnili naše ciele. To je jediné prianie.
