„Získal som zaujímavý náskok, ale futbal sa neustále vyvíja, takže ho nesmiem prehajdákať,“ vraví kouč Podbrezovej Štefan Markulík. V 33 rokoch najmladší tréner v lige.
Aké dlhé voľno ste mali po sezóne?
Ani mi nehovorte… V piatok 23. mája sme skončili sezónu s Podbrezovou v Dunajskej Strede a v pondelok odchádzala reprezentačná dvadsaťjednotka na sústredenie do Rakúska. Mal som dokopy asi štyri dni voľna, prišiel som za nimi do Windischgarstenu neskôr.
V stredu sa skončil reprezentačný zraz a vo štvrtok som už bol na príprave s Podbrezovou. Doma som bol jeden deň po takmer štyroch týždňoch. Akurát vyrážam z domu do Podbrezovej na tréning. Mám celkom rýchle tempo.
Čo ste robili počas voľných dní?
Nie je to tak, že úplne vypnem. Telefón občas zazvoní, riešime odchody z kádra i príchody nových posíl na ďalšiu sezónu. Mám však malú dcéru a snažím sa s ňou tráviť čo najviac času. Vidí ma veľmi málo.
Pri nej však prestupové rokovania idú bokom, ju zaujíma tatino a nie futbal. Považujem za dôležité, aby ma z toho prostredia vytiahla. Nie je to ľahké, ale rodina mi robí skvelé zázemie. Bez nej by som nemohol byť trénerom.
Kedy ste sa rozhodli, že sa ním stanete?
Počas pôsobenia vo švajčiarskom Frauenfelde. Skúšal som to ešte ako hráč. Rýchlo som zistil, že takto si na živobytie príliš nezarobím. Uvedomil som si, že hlbšiu stopu môžem zanechať ako tréner, preto som v 23 rokoch už začal so štúdiami.
Získal som zaujímavý náskok. Je dôležité stretnúť na tejto ceste správnych ľudí. Dajú vám rady i ukážu skratky na vašej ceste.
Prvýkrát už vo Frauenfelde, potom v Spišskej Novej Vsi pod vedením trénera Ľuboša Ontka či Romana Skuhravého v Podbrezovej. Cením si to. V prvej – veľmi turbulentnej – prvej sezóne v roli hlavného trénera sa mi ich rady hodili.
Pýtame som sa z dvoch dôvodov. Prvý je, či ste to niekedy neoľutovali, lebo popri klubových povinnostiach i skautingu súperov reprezentačnej 21-ky ste boli doma minimálne.
Trénerstvo nie je povolanie pre každého. Rodinnému životu veľmi nepraje. O to viac si vážim, čo doma mám. Poskytuje mi to priestor, kde môžem hlavu vypnúť od futbalu.
Nie je to len o kádri s 25 hráčmi, ale aj o 12-člennom realizačnom tíme, ktorý je podomnou. Veková škála je rôzna – od 19-ročného Dominica Rajnu až po päťdesiatnikov na čele s Vladom Cifraničom či Mirom Semanom. Musíte nájsť správny balans, aby ste partiu udržali pokope.
Druhý dôvod je práve spomínaný Rajna. Čo hovoríte na 19-ročného asistenta?
Keď som mal osemnásť, devätnásť rokov pracoval som ako asistent pri prvoligovom doraste Spišskej Novej Vsi. Nebolo to pri ligovom seniorskom tíme. Dominic má obrovský talent, zápal, je pracovitý a dôsledný.
V tomto mladom veku ste veľmi ľahko ovplyvniteľný – pozitívne i negatívne. Určite je to výhoda. Má síce slovenských rodičov, ale je odchovaný na zahraničnej mentalite. Môže z toho čerpať aj do budúcnosti. Má pred sebou zaujímavú budúcnosť.
Aká bola prvá reprezentačná skúsenosť, priamo na ME do 21 rokov?
Veľmi zaujímavá. Ktovie, či ešte také podujatie na Slovensku niekedy bude. Veľa som sa naučil. S trénerom Jaroslavom Kentošom máme podobné myšlienky a pohľady na vec. Je tam veľa princípov, ktoré forsírujem s Podbrezovou.
Slovenský tím hral moderný futbal, vo väčšine zápasov bol lepším tímom, dokázal pritlačiť aj dva top tímy a porovnateľného súpera zdolal. Tímový výkon bol kvalitný, chýbal však výsledkový úspech.
Boli preto v tíme zmiešané pocity?
Nesplnili sme cieľ, hoci skupina nebola ľahká. Herne sme to zvládli, aj keď tam boli chyby a nedokázali sme premeniť naše šance. Mali sme na úvod rešpekt z domáceho Eura, ale vrátili sme sa do zápasu proti Španielom. Inkasovali sme blbý gól a prehrali.
Na druhej strane – s Talianmi sme začali dobre, ale paradoxne sme inkasovali. Proti Rumunom sme diktovali tempo hry a vyhrali sme zaslúžene.
Tomáš Rigo stratil loptu, keď chcel vymyslieť konštruktívnu prihrávku proti Talianom a inkasovali sme. Je to pre trénera priestor na to, aby ho za túto chybu vyhrešil alebo skôr podporil v snahe hrať smerom dopredu?
Nemali by sme za to hráčov haniť, ale konštruktívne otvoriť diskusiu, ako jednotlivé herné situácie vieme riešiť efektívnejšie.
Tréner seniorského tímu Francesco Calzona avizuje omladenie slovenského kádra. Bude z čoho vyberať?
Kandidátov je veľa, už len tí štyria hráči z A-tímu dodali mužstvu kvalitu. Herný prejav vyzeral dobre a tímová chémia fungovala. Viacerí chlapci z tejto 21-ky budú ťahúňmi seniorského tímu.
Mali ste zmiešané pocity aj z klubovej sezóny?
Asi prevládajú skôr pozitíva. Bola to moja debutová sezóna v pozícii hlavného trénera a mali sme na dosah pohárovú Európu. Desať minút pred koncom bol duel v Dunajskej Strede vyrovnaný, v závere sme však inkasovali.
Mal som také déjà vu pri zápase so Španielskom, kedy sme taktiež dostali gól v úplnom závere. Beriem to ako cennú skúsenosť ako koncovky zápasov zvládať lepšie a pripraviť na to aj chlapcov.
Bez ohľadu na to mám po ME aj klubovej sezóne najmä pozitívne emócie. Splnili sme s Podbrezovou primárny cieľ a s predstihom sme sa dostali do skupiny o titul, ale úvod nám nevyšiel výsledkovo, lebo sme zahadzovali šance.
Čítajte viac Strelec by mal odísť, aby na Slovane nemusela naďalej platiť Kmotríkova rovnica. Na novej posile mi prekáža jedna vec, ktorú si však Weiss postráži
Bol najpríjemnejším momentom ročníka obrat v Košičiach?
Zasa taká analógia so Španielmi, dva rýchle direkty, ale otočili sme to na tej emócii v rozstrele. Niečo také nezažívate pravidelne, musíme z toho čerpať skúsenosti.
Do bránky ste na rozstrel vytiahli v poslednej minúte predĺženia Mateja Juričku, ktorý sa stal hrdinom. Bol to váš nápad?
Bavili sme sa o tom s trénerom brankárov Miroslavom Semanom. Vychoval terajších reprezentačných brankárov. Jurička je veľký, dokáže predvídať strelcov, keď penalty na tréningu kopeme zábavnou formou.
Dohodli sme sa, že si jedno striedanie pošetríme. Nakoniec to vyzeralo, že sa k tomu nedostaneme, lebo viacero hráčov malo kŕče. Šimon Faško toho mal tak akurát, ale povedal mi, že to ešte vydrží, aby sme mohli spraviť brankársku zmenu. Vyšlo to parádne.
Takže teraz je už cieľom nielen horná šestka, ale účasť v pohárovej Európe?
Boli by sme zlí športovci, keby sme nemali vysoké ambície. Pre malý rodinný klub z dediny Podbrezová by bola pohárová Európa skvelou správou.
Určite sa o to chceme pobiť. Zároveň by sme radi ukázali, že aj v menšom a skromnejšom klube dokážeme vytvoriť šikovné mužstvo s mladými chlapcami. Radi by sme ich ukázali aj klubom z kvalitnejších súťaží. Rešpektujeme našich súperov aj ich históriu, ale chceme im sťažiť rolu favoritov.
Ako momentálne vyzerá káder Podbrezovej?
Skončilo sa hosťovanie Petrovi Kováčikovi, budeme pokračovať bez neho. Odišiel Alasana Yirajang do Slovana Bratislava a čaká nás ešte odchod jedného z ofenzívnych hráčov.
Veľká časť produkcie nám odchádza, takže najmä tam sa potrebujeme posilniť. Nejakí futbalisti už prišli a pracuje sa aj na ďalších. Radi by sme zlepšili našu gólovu efektivitu, ktorá nás často zrážala.
Čítajte viac Investícia do budúcnosti. Slovan získal jeden z najväčších talentov domácej súťaže
Priviedli ste skúseného Matúša Marcina z Michaloviec. Čo si od neho sľubujete?
Je to gólový hráč, má skúsenosti. Bol by som rád, keby sa napríklad s Kristiánom Koštrnom či ďalšími staršími hráčmi stali mentormi mladých futbalistov.
Bolo nemožné udržať Yirajanga v Podbrezovej?
Áno. Rešpektujem, že pre málokoho je Podbrezová finálna destinácia. Niektorí hráči ju berú ako odrazový mostík. Na jednej strane je to ocenenie jeho i našej práce, keď tam boli ponuky aj zo zahraničia. Na druhej nám bude jeho kvalita chýbať.
Našim cieľom je, aby v prípade prestupu do lepšieho tímu boli chlapci pripravení a nie prekvapení. Verím, že to pre neho nebude finálna destinácia. Hovoril som mu: Nezaspi a vybojuj si miesto v zostave Slovana.
To nie je ľahké…
Súhlasím, je to najlepší klub na Slovensku. Alasana má rýchlostné i technické parametre, navyše je správne mentálne nastavený a nechýba mu intelekt. Možno bude potrebovať čas, ale nemám obavy o jeho herné kvality.
Je dôležité, že prišiel prestup medzi slovenskými klubmi?
Teší ma to. Mali sme na stole viacero ponúk, ale uprednostnili sme z týchto dôvodov Slovan. Chceme, aby sa interný trh viac otvoril. Je to najlepší klub na Slovensku a najlepší hráči by v ňom mali dostať šancu, keď si ju zaslúžia.
Alasana má potenciál na to, aby niečo zarobil nielen nám, ale aj Slovanu. Nie je to však len o peniazoch, hoci bez nich sa robí ťažko. Človeka teší, keď vidí herný rast svojho zverenca. Držím palce Slovanu, aby sa kvalifikoval znova do Ligy majstrov, hoci to bude náročné.
Je to dobrá správa pre celú ligu. A tiež dúfam, že tento transfer naštartuje nielen prestupovú linku Podbrezová – Bratislava, ale motivuje aj ostatné tímy, aby hľadali skôr spoločnú reč ako rozdiely v rokovaniach.
