Navyše, jeho meno bude po sezóne 2024/25 navždy v belasých kronikách zapísané v zostave, ktorá dostala slovenského majstra do ligovej fázy Ligy majstrov.
A predsa opúšťa Lukáš Pauschek (32) Tehelné bole s horko-sladkou príchuťou na perách.
„Je mi ľúto, za akých okolností odchádzam. Moje srdce však navždy bude belasé. Snáď toto nie je zbohom, ale dovidenia,“ prezradil pravý obranca, ktorý si po viac ako 200 zápasoch v Slovane hľadá nový klub.
Vrátili ste sa z dovolenky. Padla vhod po náročnej sezóne?
Najmä som si to užil s rodinou. Bolo nám spolu super, rýchlo to ubehlo. Sezóna bola náročná skôr psychicky ako fyzicky. Už je to za mnou. Uvidíme, čo ma čaká v budúcnosti. Teším sa na novú výzvu.
Zažili ste už podobnú sezónu ako teraz?
Nie a to z viacerých hľadísk. V prvom kole proti Komárnu som si v Zlatých Moravciach zranil rameno. Dva mesiace som nehral. Ťažko sa mi do toho vracalo.
Mali sme kvantum zápasov, všetci spoluhráči boli rozohratí, nevedel som sa vrátiť do zostavy tak rýchlo, ako by som si predstavoval. A hoci som sa postupne dostal do formy, štarty nepribúdali. Takže najmä z tohto pohľadu to bolo psychicky náročné.
A hlavná fáza Ligy majstrov nie je pozitívom?
Určite áno. Sezóna 2024/25 rozhodne nebola zlá. Dosiahli sme historický úspech, premiérovo si zahrali v Lige majstrov.
Navyše, narodil sa mi druhý syn, takže to je krásne obdobie aj zo súkromného hľadiska. Bol som však – v úvodzovkách – len členom tímu, ktorý dosiahol najväčší úspech Slovana v ére samostatnosti. Nechcem, aby to vyznelo, že všetko je čierne, lebo tak to nie je. Pozitív bolo veľa.
Čo prežíva odchovanec klubu, ktorý po dlhých rokoch postúpi s tímom medzi najlepšie tímy v Európe?
Samozrejme, boli to špeciálne emócie. Niečo, čo sa predtým nikomu v Slovane nepodarilo. Je to najviac, čo na klubovej úrovni môžete dosiahnuť.
Na druhú stranu, zasa to bolo u mňa zatienené tým, že v podstate v tom období, kedy sme postúpili cez FC Midtjylland do ligovej fázy, som sa ešte len vracal po zranení. Malo to trochu horko-sladkú príchuť, lebo som nebol pri tom aj na ihrisku. Všetci sme si však postup užili.
Čítajte viac Keď spúšťal generačnú výmenu, kritizovali ho ako Calzonu. Hrnčár? Pre jedného hráča sa systém meniť nebude
Bolo extra motiváciou vrátiť sa do zostavy čo najskôr, aby ste si zahrali v ligovej fáze LM?
Som typ človeka, ktorý sa na tieto veci nepozerá. Robil som maximum pre návrat do tréningu a zostavy. Neriešim, či budeme hrať so Skalicou, Trnavou alebo Manchestrom City. Takže toto nehralo rolu.
Získali ste rekordný ôsmy titul so Slovanom. Teší aspoň to?
Jasné. Mám ich najviac zo všetkých, je to krásne číslo. Uvedomujem si to a veľa to pre mňa znamená. Vážim si každý, ale ten pocit skrátka po tejto sezóne nie je taký, ako pri tých predošlých. Cítim sa, ako by som k nemu ani neprispel. Nebol som súčasťou úspechu do takej miery, ako by som si predstavoval. Aj to však futbal prináša.
Mohli ste spraviť pre návrat do zostavy Slovana viac?
Nie. Keď si položím otázku, či som nespravil málo, odpoveď je nie. Urobil som, čo sa dalo. Iste, psychicky to nebolo jednoduché. Predstavte si, že idete do novej sezóny odhodlaný pobiť sa o miesto v základnej zostave a zraníte sa v prvom kole…
Človeku sa stane, že sa dostane do takej špirály nepríjemných myšlienkových pochodov, pôsobí sklesnuto a nie je taký nabitý energiou. Keď som sa do zostavy vrátil, odohral som jeden zápas a znova som sedel na lavičke dlhší čas.
Potreboval som hrať aspoň niekoľko zápasov, aby som nabral herné sebavedomie po dlhšej pauze. Žiaľ, takú možnosť som nedostal. V tomto to nebolo ideálne. Svedomie mám čisté – keď sa pozriem do zrkadla, dovolím si tvrdiť, že som spravil maximum.
Máte ťažké srdce na trénera Vladimíra Weissa?
Je to trénerovo rozhodnutie a ja ho musím rešpektovať. Nič iné mi ako hráčovi nezostáva. Nikoho nebudem obviňovať za situáciu, v ktorej som sa ocitol. Trénerovi sa môžem pozrieť do očí. Nikomu nič nezazlievam, mal som iba smolu. Vinu na celej sezóne nesie nešťastné zranenie.
Vec, ktorú neviete ovplyvniť. Nešťastná zhoda okolností, ktorá nemá vinníka. Tréner chce vždy pre svoj tím to najlepšie. V Slovane to platí dvojnásobne, lebo je slovenskou jednotkou.
Do každého zápasu ideme s tým, že chceme vyhrať. Zároveň sa každý súper chce na Slovan vytiahnuť. Tento výsledkový tlak nie je pre každého. Zažil som v Slovane hráčov, ktorí ho neustáli.
Platilo to aj o Gersonovi Rodriguesovi či Tigranovi Barseghjanovi? Prvý opustil káder veľmi rýchlo, druhý si musel zvykať celú sezónu.
Toto nie sú dobré príklady. Obaja totiž nemali s tlakom žiadny problém. Keď sa pozrieme čisto na futbalové schopnosti, sú to páni hráči.
Gersonov problém bol v povahe. Povedzme, že bola veľmi zaujímavá. Kto s ním prišiel do kontaktu, ten vie, o čom hovorím. Za seba môžem povedať, že on bol asi najväčšia „postavička“ akú som v Slovane videl.
Prečo?
Robil veci, ktoré s profesionálnym futbalom či rešpektom k pravidlám kabíny a hierarchie v klube mali spoločné len veľmi málo. Cez ktoré nešiel vlak. Tigran je iný prípad.
V čom?
Taktiež nemá problémy s tlakom. Dokonca by som povedal, že ani nepozná to slovo. On má tlak viete kde… Potreboval však dlhší čas, aby si všetko sadlo. Niekomu to ide rýchlejšie, inému pomalšie.
Je to aj o balanse medzi hráčom a trénerom. Niečo ti možno dovolí navyše, ale musíš to zasa niečím oplatiť. Zrazu to v minulej i aktuálnej sezóne kliklo a bol najlepším hráčom v lige. Navyše Tigran je skvelý chalan do kabíny.
Čítajte viac Slovan už nepanikári. Zahraničné i slovenské hviezdy dokáže zaujať platom či pekným mestom. Koľko stojí Haraslín?
Ani na vedenie Slovana na čele s generálnym manažérom Ivanom Kmotríkom ml. nemáte ťažké srdce? Je verejným tajomstvom, že rozlúčka s vami mala od ideálnej ďaleko…
Nebudem skrývať – mrzí ma, ako sa to skončilo.
Kedy ste sa dozvedeli, že v Slovane po sezóne končíte?
Nechcem nikoho uraziť, dehonestovať, ale pravda je taká, že mi to oznámili 5–6 hodín pred posledným zápasom sezóny s Košicami. Nerád by som to bližšie komentoval, ale takéto veci sa riešia inak. Niečo som v Slovane odohral a jediné, čo ma mrzí, je, že mi to neoznámili vo väčšom časovom predstihu.
Hráči sa pol roka pred koncom svojej zmluvy môžu pustiť do rokovaní s ostatnými tímami. Skomplikovalo vám situáciu, že ste o konci v Slovane nevedeli skôr?
Nie som hlúpy, vedel som si spočítať koľko sú dve a dve. Videl som, aká je moja situácia a pozícia v tíme. Po zranení, dlhá pauza, bez zmluvy, taktiež už po tridsiatke.
Moje vyhliadky neboli najlepšie. A predsa je fér dať hráčovi vedieť aspoň pár týždňov pred koncom sezóny, že s ním nepočítajú. Myslím, že takéto veci sa oznamujú s väčším časovým predstihom.
Čítajte viac Po Takáčovi zlanárili ďalšieho. Slovan čoskoro predstaví novú posilu z Trnavy
Zamrzelo vás, že sa s klubom, v ktorom ste vyrástli, lúčite takto?
Slovan je môj druhý domov. Vždy to tak bolo a aj bude. Začínal som tu ako malý chlapec, naučil som sa hrať veľký futbal, dostal som šancu ukázať sa, dokonca som sa dostal aj na krátko do reprezentácie. Som za to Slovanu vďačný a nikdy na to nezabudnem.
Verím, že toto nie je zbohom, ale dovidenia. Ale klamal by som, keby som povedal, že mi to nie je ľúto. Toto som nečakal. Zaslúžil som si aspoň to, aby mi povedali skôr, že v klube končím.
Čo pre vás znamená Slovan?
Slovan bol, je a vždy bude môj domov. Rád sa do neho vrátim – buď ako divák alebo možno aj v klubových štruktúrach. Mal som sedem rokov, keď som sem prišiel prvýkrát.
Prešiel som všetkými kategóriami, okrem B-tímu, ako tínedžer už aj do áčka. Je to krásny príbeh, hoci s horkou bodkou. Bez ohľadu na to, kam povedú moje kroky, má v mojom srdci špeciálne miesto.
Už viete, kde budete hrať v nasledujúcej sezóne?
V rukách to má môj agent. Nebránim sa ani zahraničnej výzve, s rodinou sme na ňu pripravení.
