Slováci v akcii
V marci ho oslovil český motivátor František Straka. Vybral si ho za svojho asistenta a spoločnými silami sa pokúsia zachrániť v lige poslednú Duklu Banská Bystrica.
V nedeľu ste sa tešili v treťom vašom zápase z prvého víťazstva. Dukla bodovala po desiatich prehrách po sebe. Prečo čakala na výhru tak dlho?
Ťažká otázka… Čo bolo, bolo. Teraz sme v klube my a ešte len tri týždne. Veríme, že nám víťazstvo pomôže a budeme schopní ešte zamotať situáciu na konci tabuľky.
Výhra je o to cennejšia, že ste ju vybojovali na pôde Ružomberka, ktorý je hneď nad vami. Má trojbodový náskok, ale ak by vyhral, mohol byť už deväťbodový…
Vedeli sme, že ak opäť prehráme, bude vymaľované. Našťastie, zápas sme zvládli a situácia nie je beznádejná. Aj Ružomberok ešte privítame dva razy doma – v lige i pohári.
Čítajte viac Rumuni sú vo viacerých veciach pred Slovákmi. Maďarom dávajú pocítiť národnostné rozdiely, s DAC sa to nedá porovnať
Čo bude najdôležitejšie v najbližších týždňoch?
Využiť psychickú výhodu, ktorú nám ponúkla výhra v Ružomberku. Viem, čo to robí s hráčom, keď týždeň čo týždeň mužstvo prehráva. Hlava pracuje stále, verím, že teraz sa nám rozviažu viac aj nohy a budeme hrať lepšie.
Pre vás je to špeciálna situácia, pretože v Ružomberku ste prežili najväčšiu a najlepšiu časť kariéry…
Na pätnásť rokov, ktoré som v Ružomberku strávil, sa nedá zabudnúť. Mám tam veľa kamarátov, vždy ma poteší, keď sa stretneme, zostali nám krásne futbalové vzťahy. Je príjemné, keď na vás aj po rokoch kričia z tribúny fanúšikovia: „Ďubo, ty si tu doma!“ Ale teraz som na druhej strane ihriska, sme súperi.
Pomohla vám znalosť ružomberského prostredia?
To by som ani nepovedal. Navzájom sa poznáme dobre. V ružomberskom mužstve síce ešte pôsobia Jano Maslo a Pišta Gerek, tých som zažil, ale odvtedy sa veľa zmenilo.
Vypadne jeden z vás dvoch?
Nikomu neprajem, aby z ligy vypadol. Ale ostatné tímy majú pomerne výrazný náskok, takže teraz to vyzerá tak, že to bude jeden z nás. Ale nemusí byť. Ešte je v hre osemnásť bodov, môže sa zomlieť všeličo. Dôležitý bude nielen každý bod, ale aj každý gól.
V týždni ste najskôr podľahli v Ružomberku v prvom semifinále Slovenského pohára 1:2, potom ste na jeho pôde vyhrali v lige 2:1. Na budúci týždeň vás čaká pohárová odveta…
Je to zvláštne, lebo s Ružomberkom sa stretneme v priebehu mesiaca štyri razy. Ale tak to osud zariadil. Ešte pred pohárovou odvetou nás čaká jedno kolo. Už myslíme na Michalovce, to bude teraz najdôležitejší zápas.
Bude pre vás prioritná záchrana v lige?
Na prvý pohárový zápas sme nastúpili s novou zostavou, šancu dostali iní hráči ako predtým v lige s Trenčínom. Nie preto, že by sme brali pohár na ľahkú váhu, ale potrebovali sme vidieť v akcii ďalších hráčov.
V nedeľu sme to spolu namixovali a vyšlo to. O postupe v pohári rozhodne odveta, to som vravel už pred prvým súbojom. Myslím si, že keď sme sa už prebojovali medzi posledné štyri mužstvá, mali by sme sa pokúsiť aj o finále. Musíme si všetko dobre zvážiť a rozložiť sily.
Najbližšiu sobotu nastúpite v Michalovciach, to je ďalší špecifický zápas, lebo Straka pred rokom zachraňoval práve tento tím…
Už sa o tom hovorí, spomínal to aj Franz. Teší sa do Michaloviec. Chceme potvrdiť posledný výkon. Pre nás bude dôležité, aby sme zostali v hre, stále žili.
Vyhrali sme v Ružomberku, kde som pôsobil, teraz by bolo ideálne, keby sme zabodovali v Michalovciach, kde pôsobil tréner. Ešte nájsť niekoho, aby to vyšlo aj s Komárnom, ktoré privítame ďalší týždeň… (smiech)
Naposledy ste pôsobili vo štvrtej lige ako hrajúci tréner béčka Zlatých Moraviec-Vrábľov. Straka si vás za asistenta vybral sám alebo vás niekto odporučil?
Vo Vrábľoch stále hrávam… Franto má svojho asistenta Romana Berta, ale pokiaľ viem, ten má aj civilné zamestnanie a iné aktivity a toto bola ponuka na dvojmesačný džob, tak do toho teraz nešiel. S trénerom Strakom sa poznám od roku 2009, keď nás viedol v Ružomberku.
Keď sme sa neskôr stretli, najmä keď trénoval Trenčín či Michalovce, vždy sme si mali čo povedať. V januári som dokončil trénerskú A-licenciu, ktorá mi umožňuje sedieť na lavičke už aj v lige. Mal som ešte teplý diplom z tlačiarne a ozval sa Franz.
Foto: TASR, Henrich Mišovič
Váš vzťah sa teraz zmenil. Predtým ste boli jeho zverenec, teraz kolega. Medzi vami je takmer 30-ročný vekový rozdiel. Aká je vaša spolupráca?
Môžem prezradiť novinku v našom vzťahu: práve sme si potykali. (smiech) Jeho ponuku som si vážil a nebolo o čom uvažovať. Keď ma trénoval, bol som mladý hráč. Prevzal mužstvo, ktoré bolo na poslednom mieste a napokon sme bojovali o miesto do Pohára UEFA.
Vtedy som si svoje odtrénoval a odohral, staral som sa len o svoj výkon. Teraz je to iné, ale jedna vec sa nezmenila. Aj som mu to už povedal.
Čo konkrétne?
Odvtedy, čo ma trénoval, ubehlo šestnásť rokov, ale je plný obdivuhodnej energie, entuziazmu a pozitívnych vecí. V tomto je presne rovnaký, ako som si ho pamätal ako hráč. Ako on cíti futbal, čo pre neho znamená, to je jednoducho fantázia.
Pre mňa je skvelá škola, takto začínať v lige ako tréner. Musím dodať, že mi dáva dosť priestoru a usilujem sa mu pomáhať vo všetkom, čo potrebuje.
Zažili ste v kariére veľa trénerov. Aký kouč je Straka?
Ako som už naznačil, tú energiu, ktorú má v sebe, dokáže preniesť na mužstvo. Toto je jeho silná stránka. A dokáže tiež negatívne vplyvy, ktoré pôsobia na mužstvo, vziať na seba. Každé jeho slovo má váhu a vnímam ho vždy pozitívne.
Už vás pozval na povestný tataráčik a ponúkol panenským olivovým olejom?
(smiech) Povedal nám, že všetko bude… Ale najskôr musia byť body. Zatiaľ nás čaká najmä veľa práce, nemáme ešte dôvod na oslavy.
