Pred štyrmi rokmi sa vrátil tam, kde s futbalom začínal – do Prievidze. Najskôr bol hráč a od minulého roka je tréner.
„Rád by som prispel k tomu, aby sa Baník vrátil na pozície, ktoré mu v minulosti patrili,“ tvrdí Filip Hlohovský, ktorý túži vytiahnuť štvrtoligistu do druhej ligy.
Klub, v ktorom vyrástlo viacero úspešných reprezentantov a nedávno sa stal jeho majiteľom Dávid Hancko, pôsobil po rozdelení Československa sedem rokov v najvyššej súťaži.
Pre trénerskú dráhu ste sa rozhodli pomerne mladý, mali ste 35 rokov. Čo vás motivovalo?
Chcel som si vyskúšať niečo nové, zistiť, či práve trénerstvo je práca, ktorej sa chcem v budúcnosti venovať, či ma bude baviť.
A baví vás?
Chytila ma. Chcem si zvýšiť trénerskú kvalifikáciu, aby som mohol viesť mužstvo aj vo vyššej súťaži. Každý deň sa učím a usilujem sa robiť pokroky. Mám k Baníku vzťah.
Narodil som sa síce v Handlovej, ale odmalička som vyrastal v Prievidzi. V pätnástich som odišiel na športové gymnázium do Trenčína, kde som ako sedemnásťročný vstúpil aj na ligovú scénu.
Čítajte viac Viem, že ma slovanisti neznášajú. S Weissom pôjdem na pivo kedykoľvek, aj v centre Trnavy
Aké sú ambície Baníka? Trúfate si postúpiť už túto jar do tretej ligy?
Šancu máme. A aj ambície. Ale nebude to jednoduché, súťaž je veľmi vyrovnaná, o postup bojujú viacerí. Chystá sa reorganizácia súťaží a zatiaľ nie je úplne jasné, koľko tímov pôjde vyššie.
Ako hodnotíte kvalitu súčasného kádra?
Máme mladé mužstvo, šikovných chalanov. Skoro všetci chodia do roboty a potom prídu na tréning, kde ich dusíme. Odchádzajú ráno o šiestej z domu a vracajú sa večer, nie je to med lízať. Robia na sebe, makajú, mentalita tímu, jeho morálka je dobrá, s tým som spokojný.
V Baníku nastal pozitívny pohyb. Začali sa v ňom angažovať bývalí hráči. Čo sa už zmenilo?
Zatiaľ uplynulo málo času, ale nejaké zmeny už cítiť. Do klubu nastúpil Števo Pekár, bývalý ligový futbalista, bude pôsobiť ako športový manažér. Okrem Dávida Hancka podporil klub aj Juraj Kucka. Veríme, že by tu mohol ukončiť kariéru, uvidíme, ako sa vyvinie situácia.
V Baníku vyrastali aj iní známi futbalisti, napríklad Martin Škrtel či Patrik Hrošovský. Radi by sme postúpili aspoň do druhej ligy. Ale na to musíme spraviť ešte veľa vecí. Nechceme vyskočiť len na sezónu či dve, ale vzostup by mal stáť na pevných základoch.
Foto: TASR, Erika Ďurčová
Stretli ste sa aj s novým majiteľom Hanckom?
Ešte nebola príležitosť. Ale verím, že v lete si na to nájdeme čas.
Na Slovensku ste pôsobili v piatich kluboch. Máte dva tituly so Slovanom a jeden so Žilinou. Kde ste sa cítili najlepšie?
Vždy to boli rozdielne situácie. V Slovane som pôsobil na začiatku kariéry, tešil som sa z prvého titulu. Druhý rok sme ho obhájili, ale vtedy som hrával menej. Do Žiliny som prišiel už ako zrelý hráč, od ktorého sa veľa očakávalo. Bola to moja najlepšia sezóna, strelil som dvadsať gólov a stal sa kráľom strelcov.
Ale po úspešnej sezóne ste Žilinu opustili. Prečo?
Hľadal som novú motiváciu, mal som pomaly tridsať a dovtedy som strávil čas len na Slovensku. Doma som vyhral všetko, čo sa dalo, mal som tituly, bol som najlepší strelec. Túžil som po novej skúsenosti. Z tých ponúk, ktoré som mal, ma nič mimoriadne neoslovilo. Najviac ma lákala Kórea.
To je nielen futbalovo exotická krajina. Ako ste si zvykali?
Samozrejme, stretol som sa s iným štýlom života, mentalitou, iným futbalom. Ale zvykal som si rýchlo a nemal som problémy. Dostal som auto, do navigácie mi navolili základné trasy a všade som sa dostal. Sídlo klubu bolo neďaleko Soulu, to je úžasné mesto, často som tam trávil voľný čas.
Nebolo jednoduché sa dorozumievať s domácimi. Čosi som vedel po anglicky, ale v Kórei tento jazyk neovláda veľa ľudí. Chodil som na hodiny kórejčiny, učila ma Kórejčanka, ktorá študovala v Prahe a vedela po česky.
Čítajte viac Trnavská postupka, zápas roka v Žiline. Nemám toľko hráčov, ktorí majú na Slovan, povzdychol si Weiss
Aj ste sa po kórejsky dohovorili?
Strávil som tam rok a pol a naučil sa základy. Niečo som vedel povedať a aj si prečítať. Kórejské znaky sú o niečo jednoduchšie v porovnaní s čínskymi či japonskými. Už som skoro všetko zabudol.
Čo futbal?
Pôsobil som najprv v Seongname, mal ambície postúpiť do prvej ligy, ale nevyšlo to, čo bola škoda. V klube nastali veľké zmeny a prestúpil som do Daejeonu, tam už som hrával málo. Ale podmienky – finančné i materiálne – boli výborné, aj preto robí futbal v Kórei výrazné pokroky.
Aj druholigové kluby mali skvele vybavené tréningové centrá, s ihriskami, podmienkami na regeneráciu, stravovanie, ubytovanie. Kórejský futbal je rýchly, dynamický, hráči sú aj výborne technicky vybavení. Nebolo ľahké držať s nimi krok.
Už v sobotu sa stretnú v slovenskej lige dve prvé mužstvá, v ktorých ste hrávali. Ku komu máte bližšie?
Na oba kluby mám pekné spomienky, ale pre ligu by bolo zaujímavejšie, keby vyhrala Žilina a ešte zdramatizovala jej záver. To by som si želal, potom by bol boj o titul podľa mňa otvorený. Možno Žilinčanom pomôže posledná výhra v Trnave, ale veľa stratili v úvode jari, škoda, že sa v zime oslabili.
Mrzí ma najmä Kaprálikovo zranenie, to je jeden z hráčov, ktorý sa mi páči, má budúcnosť, ale MŠK má viacerých zaujímavých mladých futbalistov.
Koho teda považujete za favorita sobotňajšieho šlágra?
Ak beriem do úvahy všetky aktuálne okolnosti, silu kádra, formu, myslím si, že Slovan zápas zvládne a zvýši svoj náskok na čele tabuľky.
Bude rozhodnuté?
Vo futbale sa stáva všeličo a rozhodnuté bude až vtedy, keď už rozdiel medzi prvými dvoma bude neprekonateľný. Ale Slovan má skúseného trénera a aj hráčov a takú výhodu by si už nenechal ujsť.
Hlohovského prekonal len Šporar
Filip Hlohovský vybojoval posledný slovenský titul v Žiline na jar 2017. Prispel k nemu 20 gólmi a rovnaký počet ich dal aj Soumah zo Slovana. Odvtedy za sedem rokov vyhral streleckú súťaž s vyšším počtom gólov len Slovinec Andraž Šporar – dal ich rekordných 29.
Čítajte viac Brutálny zákrok, o ktorom hovorí celé Anglicko. Hrozné, mohol si mu zlomiť nohu, hnevá sa legenda. Bývalý rozhodca nechápal jednu vec