Po štyroch mesiacoch prídu belasí pod Dubeň opäť a ak má ligový súboj dostať ešte nejakú zápletku, domáci musia vyhrať. Zápas druhého s prvým sa bude hrať v sobotu od 18.00.
Je slovo titul v žilinskej kabíne zakázané?
To by som nepovedal, pravda je však taká, že sa mu snažíme vyhnúť. Jednoducho o tom nehovoríme. Všetci môžu vidieť, že takmer každé mužstvo počas sezóny postihne aj slabšie obdobie.
O ničom nebolo rozhodnuté, ani keď sme boli na čele my, ale ani teraz, keď na Slovan strácame. Titul pre nás nie je téma, je ňou len najbližší zápas.
Tréner Michal Ščasný nám potvrdil, že keď sa v Pravde dočítal, ako Mário Sauer o ňom nahlas hovorí, tak to potom v kabíne „schytal“…
(smiech) Tak, tak, tréneri to neradi – v šatni alebo aj na verejnosti – počujú. Viete, ako to chodí, nevyjde vám jeden zápas a už sa to proti vám obráti.
Ale opakujem, nič nám nezakázali, to len my sa nechceme zaoberať majstrovskými rečami. Koniec koncov, aj tak za nás môžu rozprávať len naše výsledky.
Čítajte viac Vinnie spravil to, z čoho omdlieva každý muž. Chlapíka, ktorý nosil tehly, sa bálo celé Anglicko
„Majstrovské debaty“ ste si sami vypýtali jesennými výkonmi… Čo sa stalo, že jar ste odštartovali tak vlažne?
Asi by sme sa nemali vyhovárať na to, že nám vypadli nejakí hráči, hoci to našu hru nejakým spôsobom predsa len poznačilo. Aj na jar sme hrali fajn, boli aktívni, avšak už nie efektívni. Chýbali góly. A možno aj odvaha. Muselo si to najprv sadnúť.
Nedoľahol na mužstvo aj tlak z očakávania výborného ligového postavenia?
Ten je tu stále. A po rozdelení súťaže na dve polovice ešte narástol, teraz sa už stretávame iba s top mužstvami. Prehráte jeden zápas a manko sa ťažšie doháňa. Mrzí nás to, lebo akoby sme sa jeden druhému ponúkali – všetci sme postrácali body, my, Slovan ale aj Trnava.
Aj na Tehelnom poli si môžu povedať, že keby párkrát zbytočne nezaváhali, už mohli byť majstri. U nás detto, keby sme hrali konštantne, možno sme dnes na prvom mieste. Veľká škoda.
Ako sa vám čítali správy na sociálnych sieťach, že hráči by sa mali zbaliť a ísť robiť majiteľovi Antošíkovi do podniku za pás?
Aj tréner nám vravel, že to čítal. Vieme, ako to v Žiline funguje, že ľudia tu na futbal nechodia a keď prehráme, radi si na nás na facebooku vylievajú žlč. No keď vyhráme, zrazu je všetko fajn. Čo s tým spravíme? Môžeme to jedine neriešiť.
Je to však istota, že ak v sobotu zdoláte Slovan, budete opäť za hrdinov…
Každý zápas chceme vyhrať. Aj proti Slovanu, ak by sa nám to podarilo, stalo by sa tak už tretíkrát za sebou. To by bola veľká vec. Máme obrovskú motiváciu, hráme doma a je to pre nás veľmi dôležitý zápas. Napokon, hrá prvý proti druhému.
Čítajte viac Keď ťažko nájsť slová vďaky. Slovensko má nepovšimnutého hrdinu. Najlepší z najlepších vraví, že ho miluje
Postrácali ste body s Komárnom, Skalicou, z troch stretnutí proti Podbrezovej ste nevyhrali ani jedno, teraz však chcete Slovan pokoriť tretíkrát…
No vidíte. (smiech) Znie to paradoxne, ale my si fakt veríme.
V čase výkopu sa začne aj semifinálová séria play off hokejovej extraligy, Žilina nastúpi v Nitre. Nezostanú vaši fanúšikovia pred televíznymi obrazovkami?
Veľmi to neriešim. Samozrejme, chcem hrať pred veľkým publikom, aj minulý víkend v Trnave bolo super, keď na zápase bolo veľa ľudí, ale či v sobotu prídu alebo nie, my chceme uspieť.
Na Slovan je vždy plnšie, ako sa však návštevnosti dotkne hokejové stretnutie, vôbec netuším. Je zrejmé, že na hokej sa tu chodí viac, dokonca aj pár mojich spoluhráčov tam z času na čas vybehne. Ja to veľmi nesledujem.
Na rovinu – bolo priezvisko Bari občas vašou futbalovou barličkou?
Veľa ľudí by vám možno povedalo, že áno, ale ja mám skôr pocit, že to bolo pre mňa ešte ťažšie. Odmalička som počúval, ako nás porovnávajú, predovšetkým v Dunajskej Strede, kde hrával.
Dokonca aj v tu v Žiline, keď som začal hrať ligu, som zavše započul, že som syn Eugena Bariho. Aj dnes mi ešte niekto povie „Jenci“ – tak ho všade volali.
Ale že otec bol pán futbalista, to vám asi tiež všade povedali, však?
Počujem to hocikde na Slovensku. Každý ho pozná. Na začiatku som mal pocit, že žijem v jeho tieni, že bude ťažké sa z neho dostať, ale už to prestáva platiť, ani nás moc neporovnávajú, už nie som len syn Eugena Bariho, ale Krisztián Bari.
Foto: Facebook Eugena Bariho
Nie je vám ľúto, že ste otca nikdy nevideli na prvoligových trávnikoch?
Určite, veľmi rád by som ho sledoval, videl som však len nejaké videá, ktoré doma dávnejšie púšťal. Sem-tam na mňa niečo vyskočí aj na sociálnych sieťach. Matne si spomínam, ako bol hrajúcim trénerom u nás vo Fiľakove. To už bol dávno za zenitom.
Nikdy vám nepovedal, „Krisztián, za mojich čias sa hral lepší futbal…“?
Ale áno, stalo sa. (úsmev) No sám dobre vie, že futbal bol úplne iný, ako dnes. Menej rýchly, menej taktický.
V minulosti nám tvrdil, že zatiaľ čo on bol „zbojník“, vy ste dobrý chlapec…
Je to pravda. Na ihrisku hrám viac hlavou, som technickejší, no oveľa menej vznetlivý, ako bol on. Na ihrisku bol živel, ale ako otec nebol na mňa prísny, nikdy mi nevravel, čo a ako mám robiť, nebodaj by mi veci prikazoval.
Dokonca ani do futbalu ma nenútil, nechcel, aby som to robil za každú cenu, všetko nechal na mňa. Ale podporu z jeho strany som mal vždy.
Vravel, že by vám doprial aspoň štipku jeho „beťárstva“, vraj by vám to prospelo…
(úsmev) Iste, rozumiem tomu, ale som, kto som. Aj mne rozprával o tom, že v živote i v kariére spravil množstvo zlých rozhodnutí, nemal problém priznať si to. Vážim si jeho úprimnosť. Počúvam ho, vnímam, čo mi vraví. Učím sa od neho.
Čítajte viac V DAC dávali synovi žalostne málo, v Žiline sme sa dohodli hneď. Keď som ho tam nechával, nevedel po slovensky. Obaja sme plakali
Futbal v 90. rokoch bol trošku iný svet, aj mnohí futbalisti inak žili. Radi napríklad spomínajú na to, ako šli po zápase na pivo. Je to dnes predstaviteľné?
Ak sa po vyhranom zápase ide do mesta na jedno malé pivo, naozaj sa nič nestane. Niekedy to dokonca prospeje, utuží partiu. Samozrejme, všetko musí mať mieru.
Nikto nám to nezakázal, nepovedali nám, že nesmieme chodiť po Žiline, hoci určite nie každý víkend a pred zápasom, či pred tréningom.
Legendárny kanonier Pavol Diňa po zápase nemal problém zjesť aj päť hotdogov…
(smiech) Tak toto dnes už nehrozí.
Vraj sa vám v minulosti do Žiliny príliš nechcelo…
Nebolo to jednoduché. Predsa len, bol som v Dunajskej Strede, v maďarskom prostredí, ktoré zo dňa na deň vymeníte za mesto, kde sa hovorí len po slovensky.
Nič príjemné, potreboval som sa zorientovať. Zvyknúť si na nový životný štýl. Na miestne tempo, na trénerov. Je tu vyššia intenzita. Ale jazyk bol azda najväčšou prekážkou.
Cítili ste sa chvíľami ako legionár?
To nie, poznal som viacero chlapcov z mládežníckych reprezentácií. V tomto problém nebol. Pomohli mi usadiť sa. Aj jazykovú bariéru som rýchlo zlomil, za päť rokov som sa naučil. Dá sa povedať, že Žilina je pre mňa dnes druhý domov.
Foto: Facebook Eugena Bariho
Asi všetci v mužstve snívate o tom, že sa raz v kariére posuniete ďalej, však?
Je to pravdepodobne cieľ každého futbalistu na Slovensku. Že pôjde do zahraničia. Do lepšieho klubu. Nie som výnimkou. Ako dieťa som fandil predovšetkým Barcelone, u nás zasa Dunajskej Strede, keďže otec tam zažil najkrajšie časy.
Aj na ligovom zápase som tam bol prvýkrát – zbieral som lopty za bránkou. (úsmev) Som zástancom postupných krokov, nerád by som niekde vysedával na lavičke len preto, že hrám v top lige.
Páčilo by sa mi v Belgicku, či v Holandsku, hrajú tam systémom ako my v Žiline. Azda by to pre mňa bolo jednoduchšie.
Góly proti Slovanu predávajú určite lepšie, ako proti komukoľvek inému…
Jednoznačne. Na slovenské pomery je to veľkoklub.
Váš otec priznal, že dva dni pred decembrovým zápasom sa mu snívalo, že Slovanu dáte gól a splnilo sa to. Pýtali ste sa ho už, ako sa mu tento týždeň spalo?
(úsmev) Voláme si každý deň, pýta sa ma na všetko, čo a ako bolo na tréningu, nikdy nevynecháme futbal. Dominuje našim debatám. Na to, čo sa mu tentoraz snívalo, zatiaľ reč nepadla, ale ktovie, možno mi ešte povie.
Je pre Žilinu dobrým výsledkom jedine víťazstvo nad Slovanom?
Chceme zápas zvládnuť, cieľom je vyhrať.
Nech to máme čierne na bielom – domáca remíza so Slovanom pre vás dobrá nie je, tak?
Určite nie. Už sme postrácali veľa bodov.
