Pohľad na tabuľku neveští nič dobré. Tradičný futbalový klub sa krčí na poslednom mieste. Má len sedemnásť bodov a Skalica, či Komárno, mestá, ktoré by ste pred pár rokmi na veľkej futbalovej mape len márne hľadali, sú v nedohľadne.
Aj tento rok sa preto opakuje rovnaký scenár – v problémoch namočený klub hľadá svojho spasiteľa. A Straka je v tejto pozícii osvedčená značka. Z kaše predvlani vytiahol Trenčín, v minulej sezóne zasa Michalovce.
Do tretice to má byť Dukla, ktorá v šiestich jarných zápasoch ešte nebodovala. Mužstvo bez iskry potrebuje vášeň.
Baywatch Straka
Straka bol výnimočný futbalista. Železný muž zo železného klubu. „Prišiel rok 1979, skončila sa vojna a Franta vedel, že musí ísť do Sparty. Odvtedy zaklapla zošívaná záclona a ja som to sparťanské srdce. Tú železnú Spartu som začal strašným spôsobom žrať.“

Keď šlo do tuhého, neuhol ani o centimeter, keď mužstvo potrebovalo naštartovať motor, „otáčal kľúčikom“. Spoluhráči mu vraveli buldozér, ktorému treba ukázať smer, lebo občas zablúdil. Protihráči mu však neraz nevedeli dôjsť na meno.
Miroslav Labun, niekdajší futbalista Prešova, si naňho pre Pravdu zaspomínal takto: „Áno, je pravda, že na Šariši sme hrali vždy od podlahy. Ale taký František Straka, to bol veľký "uletenec“.
Jemu bolo naozaj všetko jedno, kosil to jedna radosť. Bez rozumu. Nikdy som nepochopil, že sa dal na trénerskú dráhu."
A Strakova odpoveď východniarom?
„Jáj, ani mi nehovorte, to boli nechuťáci. (smiech) Nikde futbal nebolel tak, ako tu. Na druhej strane musím povedať, že to boli výborní a srdeční chlapci. Vraveli sme im hutoráci – keď na nás Čechov hovorili, polovicu vety sme si museli zakaždým domyslieť. Bože, oni rozprávajú tak rýchlo.“
Straka je skvelý glosátor, ktorého nekompromisný štýl dostal až do československej reprezentácie (35 zápasov) a získal mu aj angažmán v nemeckom Mönchengladbachu. Odvtedy je z neho „Franz Straka“.
Bol to „uletenec“ na ihrisku, ale iný nikdy nebol ani na trénerskej lavičke. Ak by ste rátali kalórie, ktovie, či by jeho pozápasové výsledky nesplynuli s hráčmi na ihrisku.
Za postrannou čiarou všetko prežíva, väčšinou spôsobom, ktorý budí úsmev. Červená tvár v elegantnom obleku kričí, gestikuluje, rozhadzuje rukami. Akoby šlo o život. Tak sa však bojuje o záchranu.
Keď sa o jeho novej misii v Banskej Bystrici dozvedeli českí futbaloví fanúšikovia, vtipne sa pýtali: „A prečo mu neponúknu miesto v Baywatchi, keďže je večný záchranár?“
Aj futbaloví experti si z neho občas robia žarty, že má rád Armaniho a tatarák viac ako taktiku. Inak povedané, že je trénerom na pár mesiacov, keď klub treba prebrať z letargie. Energia, ktorú do mužstva vkladá, však po čase vyprchá. Logicky preto po ňom siahajú mužstvá v problémoch.

A samotný Straka?
„Koučoval som mužstvo na veľkom 80-tisícovom štadióne v Egypte, ale aj kdesi na periférii, kde sa vošlo maximálne 2500 ľudí. A viete čo vám poviem? Je to úplne jedno. Hrá sa tam s rovnakou loptou? Hrá! Tráva je zelená a tiež všade rovnako vonia,“ vravel pred rokom pre Športweb.
"Som človek, ktorý vždy bojoval a bude to robiť do posledného dychu. Napĺňa ma to. Úspech či neúspech, to je predsa život, ten vám prinesie kadečo, nie je všetko len o oslavách a ódach.
Ďalej vás predsa posúvajú aj rôzne stresové situácie. Keď chcete urobiť krok vpred, občas treba spraviť aj nejaký vzad. To je moja filozofia a keď mám raz niekde umrieť, nech je to pokojne v strede futbalového ihriska. Tam si to zaslúžim, lebo futbal milujem," doplnil.
Test na kokaín
Straka je populárnou aj nepopulárnou postavou, za sebou má niekoľko kontroverzií. Fanúšikovia vravia, že je ako tatarák, o ktorom tak veľmi rád rozpráva – „buď ho milujete, alebo sa vám z neho zdvíha žalúdok.“
Jedným z najviac diskutovaných momentov jeho trénerskej kariéry bol jeho presun z pozície trénera Sparty, kde bol dlhoročným symbolom a legendou, do konkurenčnej Slavie. Vnímalo sa to ako zrada.

Jeho angažmán v Slavii trval napokon len päť mesiacov a skončil sa neúspechom, pričom čelil aj nenávistným reakciám. Situácia eskalovala natoľko, že mu fanúšikovia postriekali dom. „Straka prišiel, videl a Slavia ho vyhodila. No Sparta ho stále miluje,“ písali novinári.
V decembri 2004, krátko po jeho odchode z pozície trénera Sparty, publikoval denník Mladá fronta Dnes článok, ktorý naznačoval, že Straka užíval kokaín. Tieto obvinenia prišli v čase, keď ho šéf Sparty Daniel Křetínský prepustil, hoci tím viedol ligu a postúpil do Ligy majstrov.
Impulzívny Čech obvinenia rázne poprel, dobrovoľne sa podrobil testom, ktoré jeho nevinu potvrdili. Následne podal žalobu za ohováranie.
V roku 2009 sa stal trénerom českej reprezentácie, čo bolo prekvapujúce, pretože odborná komisia ČMFS odporučila na túto pozíciu Dušana Uhrina st. Straka odkoučoval iba jedno prípravné stretnutie proti Malte (1:0), po ňom mu vypršala zmluva a nové vedenie zväzu ju nepredĺžilo.
Jeho pôsobenie v austrálskom North Queensland Fury FC (2010–2011) sa zasa skončilo po rekordnej prehre 1:8 a finančnom krachu klubu. Podobne rýchle konce zažil v mnohých ďalších tímoch, napríklad v Příbrami, Třinci, Karvinej, naposledy sa musel po polroku rozlúčiť s rodnými Českými Budějovicami s bilanciou tri remízy a desať prehier.

Dlho sa neohrial ani v Slovane Bratislava, ktorý prevzal na jeseň 2014. Mužstvo obhajovalo titul, prebojovalo sa do Európskej ligy, kde však nezískalo ani bod.
V lige to bolo ešte o poznanie horšie, lebo mužstvo skončilo až tretie. Pravda, konečného rezultátu sa už Straka „nedožil“, lebo v marci ho vedenie odvolalo.
Prezývka záchranár mu však sedí ako uliata. Z prekérnej situácie dostal v minulosti Viktoriu Žižkov, Brno a už spomínaný Trenčín s Michalovcami.
„Straka je ten, kto zachráni tím pred zostupom a potom odíde skôr, než ho stihnú vyhodiť,“ takto glosoval jeho posledné úspechy so slovenskými celkami anonymný fanúšik na sociálnych sieťach.
Voňavá gulička
Straka je veľmi charizmatický človek. Opýtajte sa ho niečo a dostanete zdĺhavú odpoveď, akú ste ešte nepočuli. Rozprávať sa s vami bude o všetkom, trebárs aj o olivovom oleji, ktorý nadovšetko miluje. Hovorí, že je to úžasná vec, ktorá vás zbaví škodlivín z tela a vyhladí vrásky.

Keď v roku 2009 prišiel za svojim prvým slovenským angažmánom do Ružomberka, pre redaktora Pravdy opisoval svoje chute takto:
„Je to malý dezertný tanierik. Nakrájajte cesnak na maličké plátky, zalejte olejom, pridajte niekoľko kvapiek balzamika, soľ, korenie. Nechajte odstáť do druhého dňa. Keď prídete z práce, dobre pomiešajte a dajte si to s čerstvou bagetou. To je fenomenálne,“ vysvetľoval a nadchýnal sa pri tom.
Tvrdí, že svoje telo treba počúvať. "Prídem neskoro večer domov, vynervovaný po zápase, nakrájam si klobásku, tri-štyri cesnaky, zapijem to dvanástkou. Ráno sa cítim výborne.
Veľká delikatesa je tatársky biftek, dať si ho raz za čas je výborná vec. Nenútim však hráčov jesť tataráky, ako sa to objavilo v médiách. To je ďalší výmysel," doplnil a premostil tak na spojenie Straka-tatarák, ktoré neodmysliteľne patrí k sebe.
Inak je to veľký elegán. Českí novinári o ňom hovoria ako o „filozofovi v obleku od Armaniho“ ale pravda je taká, že nepohrdne ani značkami Hugo Boss či Versace.

„Nemíňam veľa peňazí za oblečenie. Naozaj nie. Mám mesiace, keď si kúpim sako alebo oblek za dvadsaťpäť tisíc českých korún, a potom si možno celý rok nič iné nekúpim.“
Niektorí by mohli namietať, že jeho emocionalita a časté výbuchy na lavičke či kontroverzné správanie nie sú v súlade s noblesou, ktorú si pod pojmom „elegán“ predstavujeme. Jeho elegancia je však skôr extravagantná a rebelská, než klasicky uhladená.
V novembri 2005 vznikol jeden z jeho najlegendárnejších rozhovorov, keď pre české Lidovky na margo obliekania sa povedal:
„Neznášam ľudí, ktorí sú ungepflegt, ako sa to správne povie po česky… Zanedbaní? Skrátka, ktorí nevyzerajú veľmi čerstvo. Takých veľmi nemusím. Ja som už za komunistov objavil napríklad tie guličky do podpazušia.“
Redaktorku pochopiteľne téma zaujala a tak Straka pokračoval vo vtipných bonmotoch. "Áno. Kupoval som si parfumy. A pre mnohých som vtedy možno bol ako nejaká chlapská prostitútka.
Pretože keď sa v tom čase chlap navoňal, každý si myslel, že je teplý. Ale to mi vôbec neprekážalo, pretože ja som sa cítil dobre. A ja sa rád dobre cítim."

Ktovie, ako sa bude cítiť v Banskej Bystrici, ktorá je momentálne na chvoste. Začína sa totiž ďalšia záchranárska misia. Niečo, čo má František Straka veľmi rád.
Pod Urpín prichádza futbalový fenomén. Nie tréner, ale priam životný štýl.