„Karty? Vladko má krátku zápalnú šnúru, na tú hodinu a pol je asi ako ja, vo svojom móde, no keď ho stretnete niekde na ulici, potom je to ťažký pohoďák,“ vraví 34-ročný obranca.
Ako dlho vyprchával adrenalín po takomto zápase?
Keď som prišiel domov, mal som nervy. Nielen na svoj, ale na celkový výkon tímu. V Bratislave sme sa neprezentovali tak, ako sme chceli.
Aj moja pani manželka videla, že som sklamaný, o niektorých veciach sme sa spolu porozprávali, potom to zo mňa celé opadlo. Každé stretnutie takto doma rozoberáme.
Bod z Tehelného poľa znie fajn, dostať gól v 98. minúte je na šľaktrafenie. Ako to prijalo „červenočírne“ srdce?
Pred zápasom by sme bod určite brali, vraveli sme si, že Slovan nám neodskočí. No boli sme vo vedení, v druhej polovici zápasu mali o jedného hráča viac, v hlave frčal scenár, že za týchto okolností by sa tu patrilo vyhrať. Že sa môžeme v tabuľke priblížiť. Inkasovaný gól preto strašne mrzí.
Dva triumfy v priebehu dvoch týždňov, to by bola veľká vec…
Presne. Už vlani sme na Tehelnom poli zvíťazili, vieme tam hrať. Prišla však posledná zápasová situácia, perfektný center, trafilo to akurát Bajriča. Nikomu sa nedá nič vyčítať.
Iné ma hnevá, boli tam situácie, z ktorých sme mohli naše vedenie navýšiť. Celkovo sme nehrali dobre, v prechodovej fáze strácali ľahučké lopty. Naša chyba, mali sme to zavrieť skôr.
Čítajte viac Bol v tranze. Nikto ho neospravedlňuje, ale vždy budem stáť pri ňom. Weiss hovoril o skrate syna i jeho nástupcovi
Ale remíza je to zaslúžená, súhlasíte?
V prvom polčase nám slovanisti zavarili, Robo Mak nastrelil žrď, no prežili sme a navyše dali aj gól. Asi to je zaslúžené, hoci čistejšie šance mali domáci, to treba uznať.
Po zápase vraveli, že ešte desať minút a zápas by otočili…
(úsmev) Nuž, už sme to tam zažili dvakrát. Že sa nadstavilo určených päť minút a potom sa čosi stále ešte donastavovalo. Niekedy je to tak, že sa hrá dovtedy, kým Slovan nedá gól. Samozrejme, toto hovorím len zo srandy.
Mimochodom, ako je možné, že Trnava hrá v derby na Tehelnom poli lepšie ako doma pred vlastnými fanúšikmi?
Im sa zasa darí u nás, možno je to návštevnosťou, že príde viac ľudí a hráči zrazu cítia niečo ako stres a zodpovednosť. Na Tehelnom poli nechávame Slovan tvoriť a čakáme na brejky, keď prídu do Trnavy, deje sa to zasa v opačnom garde.
Trnava mala celý druhý polčas prevahu o jedného muža, ale občas to vyzeralo, akoby hrala v oslabení. Bol to zámer?
Cez polčas nám tréner vravel, aby sme vzadu zostávali v päťke a z tejto pozície vyrážali do brejkov. V strednom bloku sme silní a ťažko sa súper cez nás dostáva. Vraveli sme si, že keď vedenie dlhšie udržíme, potom sa nám začnú otvárať okienka.
Škoda, bolo nás viac, myslel som si, že to budeme my, kto bude udávať tempo, ale loptu sme nechali slovanistom. Nepochopiteľné.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Vaši fanúšikovia na sociálnych sieťach naznačovali, že hrať počas dlhej presilovky v takomto obrannom vale, je zbabelé…
Občas si tieto veci čítam a keď nie, mám okolo seba ľudí, ktorí mi povedia, čo fanúšikovia píšu. Viem, že sú nahnevaní, chápem, dalo sa z toho vyťažiť viac a Slovan držať na dištanc.
Málokedy s ľuďmi, ktorí prispievajú do diskusií, súhlasím, ale tentoraz musím. Slovan sme nechali hrať s loptou, odpočíval na nej a my sme sa len presúvali. Chýbala nám odvaha.
Dve červené karty, štrnásť žltých, potýčky, dráma, vypätá atmosféra – je to ideálna predstava ozajstného futbalového derby?
Viete, čo by bolo ideálne? Keby sme v Bratislave vyhrali 4:3. Ale áno, karty tiež patria k duelom Trnavy so Slovanom, hoci musím povedať, že tá, ktorú dostal náš Badolo, je číry výmysel.
Ten chlap stál pri prvej žltej na mieste a Tigran Barseghyan doňho dvakrát džugol. Pri druhej bola taká trma-vrma, že ani neviem, čo sa tam vôbec stalo.
Keď ste schádzali z ihriska, niekoľkokrát ste fanúšikom zatlieskali. Zdalo sa, že je v tom aj kus irónie pre priaznivcov Slovana…
Celý zápas som sa držal, ani oni nenadávali, ale keď ma tréner striedal, už som cítil, že to musí prísť. Vtedy som kadečo započul. (smiech) Tak som si pobozkal náš trnavský znak a potom im zatlieskal.
Možno to vyzerá, že si užívam, keď ma slovanisti neznášajú, ale na tú hodinu a pol sa človek prepne do takého módu, že mu to je naozaj jedno. Po zápase nemám s nikým problém. S každým si podám ruku.
Už ako dieťa ste mali výhrady k Slovanu?
Vyrástol som v Trnave, takže asi tak. Či ste spartakovec alebo slovanista, vždy vám budú vštepovať, že ten druhý je najväčší rival a nehodí sa prechovávať k nemu lásku. Verte, že u každého odchovanca – na oboch stranách – to je rovnaké.
Modré auto zrejme nešoférujete, však?
Sedel som už v takom, ale nie, ďakujem. Radšej si vyberiem červené. (úsmev)
Keď my novinári napíšeme, že Slovan je najslávnejší a najúspešnejší slovenský klub, hnevá vás to?
Nie, napokon, nech si každý píše tak, ako to cíti. Navyše, táto pozícia nám vyhovuje, načo sa s nimi budeme porovnávať, keď vieme, že naozaj sú najúspešnejší klub. Pokoriť Slovan je potom pre nás ešte väčšia motivácia.
Ale keď už spomínate novinárov, sú iné veci, ktoré nás – hráčov – hnevajú. Ach, tie vaše nadpisy – viem, že predávajú, ale koľko ľudí si článok nakoniec ani neotvorí a vyvodia si záver z jednej vety vytrhnutej z kontextu.
Po zápase ste si vrúcne podali ruky s Vladimírom Weissom st. Prezradíte, čo ste si povedali?
Mám s ním vynikajúci vzťah. Aj naposledy, keď som pred dvomi týždňami v Bratislave nehral, sme sa pred stretnutím päť minút rozprávali.
O hocičom, o tom, kde a ako trénujeme, čo máme nové. Nikdy sme sa navzájom neurážali, vládne medzi nami totálny rešpekt. Vážim si ho. A čo som mu povedal? To nech vie len on. Ale bolo to niečo úsmevné.
Čítajte viac Napil som sa vody a bolo to veľmi zvláštne. Exreprezentant sa po dlhých rokoch v arabskom svete chce vrátiť domov
Povedzte teda, prečo máte Weissa rád?
Nemusíme sa o tom veľmi rozprávať, na Slovensku to je najúspešnejší a najlepší tréner. Páčia sa mi jeho vyjadrenia na tlačových konferenciách, to, ako si zastane vlastných hráčov. Že ich má rád. Vie ich pokarhať, ale aj pochváliť. Vyžaruje z neho, že je to dobrý človek.
Čiže pokojne si s ním sadnete na pivo?
S Weissom? Kedykoľvek. Pokojne aj v centre Trnavy. Nebol by s tým problém.
Na tlačovej konferencii vysvetľoval, ako musel hamovať svojho syna a dohovárať mu, aby si dával pozor na karty. Aj vám niečo podobné vravel tréner Gašparík?
Riešili sme skôr taktické záležitosti. Ale prízvukoval nám, aby sme sa nenechali príliš strhnúť, aby z toho neboli zbytočné karty. Udržať emócie je základ, ale z našej strany to bolo v pohode.
Čo vás dokáže na trávniku rozčertiť do nepríčetná?
Verdikty rozhodcov. Niekedy by hru mohli aj pustiť, ale nie, radšej to kúskujú. Veď to je derby. Oukej, sem tam sa niekto kopne, no netreba to dramatizovať.
Pred stretnutím nám kapitánom arbiter povie, že nechce byť stredobodom pozornosti a vždy to ten Ziemba na seba aj tak strhne.
Čítajte viac Slovák hral za neznámych amatérov a po nociach zbieral poháre na diskotéke. Potom uspel na skúške v slávnej Premier League
Ruku na srdce – zaznelo v kabíne niečo v štýle, „skúsme toho mladého Weissa trošku rozladiť“?
Nie, vôbec. Musím povedať, že ligu už hráme nejaký ten rok, vieme, kto je aký typ. Určite to aj oni na nás skúšajú, že vyprovokovať Mikoviča, ale ktovie, možno si len namýšľam.
Dobre vieme, aká je Vlado povaha, že moc mu naozaj netreba. Má krátku zápalnú šnúru, na tú hodinu a pol je asi tiež ako ja, vo svojom móde, no keď ho stretnete niekde na ulici, potom je to ťažký pohoďák.
Nie je ťažké rozhodiť ho, však?
Vôbec.
Je v lige viacero takých futbalistov?
Jasné, že sú. V každom tíme, ale mená hovoriť nebudem, to sú interné veci. Hovorím im „istič“, ale je dobré, ak v mužstve je aj takýto typ futbalistu, lebo dokáže vyburcovať. Alebo mužstvo naštartuje nejakým tvrdším zákrokom.
Stačí áno/nie… Je v súťaži futbalista, ktorého je jednoduchšie vyprovokovať ako mladého Weissa?
Musel by som chvíľku porozmýšľať. (úsmev)
Čítajte viac Keď chlapec z Argentíny šiel do sveta, vraveli mu: Ak ti bude na Slovensku zle, vrátiš sa. Dnes túto krajinu miluje
Existuje nejaký osvedčený trik, ako podobné typy vyviesť z miery?
Je to individuálne. Vieme, že Vladko je technický hráč, najradšej má loptu na nohe a nevonia mu, keď druhí pritvrdia. Keď ho niekto dostúpi, nemusí to byť ani zákerné.
Poznám to na sebe, ja som z opačného konca, mám rád ostrejšie súboje, keď mám proti sebe niekoho technického, v pár súbojoch som trošku intenzívnejší. Nech mi tam nerobí vetry.
Trnava sa dotiahla na Žilinu… Čo je vlastne trnavskou prioritou číslo jedna? Zvládnuť boj o druhé miesto alebo zapojiť sa ešte do boja o majstrovský titul?
Stále opakujeme, že chceme útočiť na tých pred nami. Toľko šancí sme už mali a vždy nám niečo chýbalo. Stratili sme doma s Dunajskou Stredou a takéto stretnutia by sme mali zvládnuť.
Aj s Podbrezovou, ale tá mala u nás štyri čisté šance a môžeme byť radi za bod. Žilina sa tiež núka, stráca body kade-tade, uvidíme teraz, keď proti nim nastúpime, mohli by sme ich už dostať konečne za seba.
Keď človek číta sociálne siete Spartaka Trnava, nadobudne pocit, že klub hrá ďaleko pod svoje možnosti… Akoby sa pre vašich fanúšikov rátal len titul a nič iné.
Áno, sú veľmi nároční a mnoho hráčov na tom pohorelo, že nezvládlo tlak. Slovan má odstrelený rozpočet i hráčov, Trnava sa s ním vždy chce merať, ja to mám napríklad rád. Ale pravda je aj taká, že mnoho našich fanúšikov žije zo slávnej minulosti.
Čítajte viac Tréneri o ňom vraveli, že je rýchlejší ako Giggs a technickejší ako Beckham. Chlapec, ktorý mal byť kráľom, sa utopil
Z éry pána Malatinského…
Alebo 90. rokov, kedy sa tu hral totálny futbal. Človek si prečíta, že by sme mali zháňať talenty po okolitých dedinách ako kedysi, že takto tu môže opäť vyrásť veľké mužstvo, no sú to len reči.
Nevravím, že na dedinách nie sú kvalitní futbalisti, ale do Spartaka musia prísť v oveľa skoršom veku. Futbal sa neskutočne zmenil, celý je pretaktizovaný.
Keď sa skončí derby, opadne adrenalín. Nie je potom trošku problém namotivovať sa na duel trebárs s Podbrezovou?
Nemám s tým problém, hoci sú to iné zápasy. Tri body proti Podbrezovej sa vždy rátajú rovnako ako proti Slovanu.
19. apríla je na programe odveta v Trnave, bude to už štvrté derby v sezóne. Nehrozí, že Martinovi Mikovičovi zovšednie?
A toto už vôbec nie je problém. Bodaj by tých zápasov bolo v tejto sezóne ešte viac – obaja predsa hráme ešte v pohári.