Súťaž sa trošku zdramatizovala a ani sa to veľmi nečakali, však?
To nie, ale každá liga má svoj dej, nikdy si nemôžete byť ničím istý. Ani keď ste Slovan. Zdramatizovalo sa to, uvidíme, koľko kôl pred koncom príde k definitívnemu rozuzleniu. Nikto sa nevyhne krízovému obdobiu.
Tréner Vladimír Weiss na poslednej tlačovej konferencii vravel: „A my tú ligu aj tak vyhráme…“ Čo za tým vidíte?
Veľa sebavedomia, pretože keď ste súčasťou klubu ako Slovan, musíte ho mať, inak tam nemáte čo robiť. Vlado akoby súperom odkazoval, že vo zvyšku sezóny do toho dajú všetko a nič nepodcenia.
Na Tehelnom poli to nemali ľahké, nadišla chvíľa, keď sa museli po Lige majstrov zastabilizovať, prepnúť sa v hlavách na domáci mód. Že už nebudú hrať proti Bayernu Mníchov, ale s Ružomberkom, Skalicou či Komárnom.
Hlava to musí prijať a to chvíľu trvá. Nebojte sa, Weiss dobre vie, čo má teraz spraviť. Jeho ambíciou je vyhrať nielen ligu, ale aj pohár.
Čítajte viac Keď chlapec z Argentíny šiel do sveta, vraveli mu: Ak ti bude na Slovensku zle, vrátiš sa. Dnes túto krajinu miluje
Za jeho výrokom však cítiť aj niečo iné. Prvýkrát v sezóne pocítil tlak zdola…
Ale samozrejme. Doteraz sa tomu nejako extra nevenoval, veď Slovan hral LM, mal nabitý program, náročný na logistiku aj cestovanie. Teraz sa však dostavila trojzápasová kríza, mužstvo stratilo sedem bodov a súperi sú zrazu bližšie.
Predpokladalo sa, že keď uzatvoria kapitolu v LM, budú valcovať?
Nepochybujte o tom, že čoskoro budú opäť dominantní. Opakujem, hlava sa musí prepnúť, musí pracovať v inom režime, to chvíľu trvá. Kto chce hrať za Slovan, s tlakom musí vedieť pracovať.
David Strelec po prvom jarnom kole vravel, že skauti sa nebudú chodiť pozerať na jeho góly do Ružomberka… Nie je to vari podcenenie domácej súťaže?
Povedal by som, že skôr realita, hoci v jeho slovách cítiť sklamanie, že v zime neprestúpil. Ale povedzme si pravdu, neprídu sa zahraniční agenti skôr pozrieť na medzinárodnú konfrontáciu alebo na derby do Bratislavy ako na zápas na Liptov?
Je to predsa prirodzené. David mal pravdu, hoci to pre niekoho mohlo vyznieť velikášsky, či ako podcenenie súperov.
Foto: Michal Růžička / MFDNES + LN / Profimedia
Kde podľa vás hrozí Slovanu nejaké nebezpečenstvo?
Tabuľka vraví, že od Žiliny a od Trnavy, nikto ďalší tam už nezasiahne. Tieto mužstvá budú bojovať aj medzi sebou – o druhé miesto. A na to musia získavať body. Keď to tak bude, zatlačia aj na Slovan. Obyčajná matematika. (úsmev)
A čo Košice. Do akej miery môžu byť pre Slovan nebezpečné? V priebehu pár dní nastúpia proti sebe dvakrát…
Sú v inej situácii, vrchol už majú za sebou. To, čo chceli, sa im už podarilo. Môžu hrať uvoľnene, nie sú pod tlakom a to je vždy dobré.
Budú nepríjemní, ale pre všetkých. Sám som zvedavý, ako sa Slovan, ktorý momentálne nie je úplne v pohode, popasuje s uvoľnenými východniarmi. Môže to byť zaujímavé, hoci favorit je jasný. A Košice to nie sú.
Ivan Kmotrík vyhlásil, že podľa neho Slovan kopíruje trajektóriu Slavie Praha. Aj vy to takto vidíte?
Ak hovoríme o návštevnosti na zápasoch, potom je to dlhodobý proces. To nepríde zo dňa na deň, chvíľu si ešte počkáme, hoci Slovan má k tomu nakročené. Určite sa nestane to, že z roka na rok vám stúpne priemerná návštevnosť o päť či šesť tisíc. Takto to nikde nefunguje.
Čítajte viac Slovák hral za neznámych amatérov a po nociach zbieral poháre na diskotéke. Potom uspel na skúške v slávnej Premier League
Nenarážame tu na nejaké limity? Že fanúšikovia nikdy vo veľkom neprídu na zápas proti Skalici či Komárnu?
To je pravda, ale zasa môže byť vypredané, keď budú hrať o titul proti Trnave, Žiline, či na zápase proti Košiciam. A priemer bude vyzerať inak.
Prečo dnes na dedinách neraz vidíme lepšie návštevy ako v najvyššej súťaži?
S projektom „Iná liga“ pravidelne obchádzam vidiek, navštívime aj mužstvá, kde majú problém s teplou vodou a sociálne zariadenia vyzerajú ako z medzivojnového obdobia. No ľudia tam chodia na futbal, je to pre nich dobrá zábava na konci týždňa. Odreagovanie sa.
Ráno idú do kostola, dajú si dobrý obedík a poobede na zápas. Nielen muži, ale aj ženy a deti. Je to pekné, no toto vám dá jedine obec. Je to pre ňu akási tradícia, ktorú si ctí a váži.
V niektorých prvoligových či druholigových mestách, tam, keď sa nedarí, sú ľudia hneď nahnevaní. To fandenie je také nijaké, všetko vám hneď vyhodia na oči.
V Nemecku vám chodí vypredaná aréna, keď vypadnete do druhej ligy, nič sa na tom nezmení. Zrejme sme inak nastavení. My Slováci sa rýchlo nahneváme.
Foto: TASR, Jozef Ďurník
To ste sa vedeli aj vy…
(smiech) Áno. Ale inak ako naši fanúšikovia.
Hrali ste v oboch kluboch v čase, keď boli prakticky na vrchole. Aký rozdiel je nastupovať za Slovan a za Košice?
Obrovský. Bratislava je naše hlavné mesto a Slovan má veľkú históriu. Získal som tam prvé dva tituly a vzápätí odišiel do Košíc, kde bol zasa neuveriteľne ambiciózny majiteľ.
Pre úspech by spravil čokoľvek, vytvoril neskutočné podmienky. A keď sa to podarilo, páni, to boli oslavy. Vyzerali inak ako v Bratislave.
Prezraďte…
Nuž viete, to sú východniari. O dosť temperamentnejší ľudia. Tí sa vždy vedeli lepšie odviazať. (úsmev)
Košice majú nový štadión, pomerne solídneho investora… Zapoja sa čoskoro do boja o pohárové priečky?
Želal by som im to. Potrebujú ešte tréningové centrum. Čaká ich dosť práce, aby mali na prvú trojku. Ale možno to príde. Nie však lusknutím prsta.
Aký bol váš prvý zápas, keď ste v roku 1996 prestúpili zo Slovana do Košíc?
Zvláštny. Prišiel som z večera do rána. Jeden deň som bol u Košičanov nepriateľ a na ten druhý som mal byť už jedným z nich. Ťahúň a miláčik. Čakalo sa, ako sa to vyvrbí. Keď prišiel Slovan a zdolali sme ho, bol som ich.