Pôsobil v ôsmich krajinách, vybojoval päť titulov a teraz má šancu získať prvý na Slovensku. „Bol by to pre mňa špeciálny pocit,“ vraví Róbert Mak, ktorý o niekoľko dní oslávi 34. narodeniny.
Vaša futbalová kariéra sa odvíjala v netradičnom garde. Rozbiehali ste ju v zahraničí a premiéru v slovenskej lige ste zažili až v 33 rokoch. Ako sa cítite na Tehelnom poli?
Presne takto som si to predstavoval. Som tu doma. Narodil som sa v Bratislave, v Slovane som hrával v žiackych výberoch. V pätnástich som odchádzal do akadémie Manchestru City. A potom som vždy sníval o tom, že sa raz vrátim do Slovana. Vždy som o tom hovoril. A som rád, že sa mi to splnilo.
Nebolo to už príliš neskoro?
Chvíľu som si na to musel počkať, to je pravda, ale cítim sa výborne. A to, čo sa stalo po mojom príchode, bolo na jednotku s hviezdičkou. Keby som to takto plánoval celé roky, lepšie to nemohlo vypáliť.
Niečo nezabudnuteľné. Myslím najmä na postup v Lige majstrov. Som šťastný, že som ju mohol na Tehelnom poli zažiť. Teším sa, že môžem mužstvu ešte pomôcť.
Nastúpili ste do tímu ako jednoznačná posila. Nečakali ste, že budete hrávať viac? A že to nebude taký boj o miesto v zostave?
Jasné, že som chcel čo najviac hrávať. Ale v Slovane je na naše pomery veľká konkurencia, s niečím takým sa v inom slovenskom klube nestretnete. Áno, tu sa bojuje o miesto v zostave, ale na tom nevidím nič zlé. Tak je to v silných tímoch vždy. Neprekvapilo ma to, vedel som, do čoho idem.
Je tu kapitán Weiss, silný Barseghjan, ktorý chytil výbornú formu, veľký talent Marcelli… Dostávam šancu v útoku, kde je zasa Strelec, ktorý hrá takisto fantasticky. V tejto sezóne nemá žiaden náš ofenzívny hráč slabiny. Nebola to jednoduchá situácia. Úplne tomu rozumiem.
Čítajte viac Calzona má odvahu, ale koniec jednej z opôr sa blíži. Legenda si pri situácii na Slovensku povzdychla
Čomu rozumiete?
Tomu, že tréner Weiss verí hráčom, ktorí sú tu dlhšie. Mal som jeho dôveru. A netvrdím, že už ju nemám. Ale konkurencia v takomto tíme musí byť, inak by sa Slovan nedostal tam, kde je. Bojoval som o svoje miesto v základnej zostave. A stále bojujem.
Myslíte si, že ste splnili to, čo sa od vás čakalo?
Verím, že áno. Vždy, keď som dostal šancu, dával som góly alebo som pri nich asistoval, stačí si pozrieť čísla. Počet gólov a počet minút, ktoré som odohral. Som tretí najlepší strelec v mužstve.
Pomohol som mu k postupu v Lige majstrov. Mali sme nabitý program a tréner nám vravel, že zostavu bude rotovať. To rešpektujem.
V úvodnom tohtoročnom ligovom zápase v Ružomberku ste dosiahli hetrik. Pochváli vás za taký kúsok tréner a musíte zaplatiť do pokladnice nejakú sumu?
Tréner ma pochválil, ale nemusel som nič platiť. Bol som príjemne prekvapený, platí pravidlo, že každý hráč mi musel dať dvadsať eur. Škoda, hetrikov mohlo byť aj viac. Niečo by som si zarobil. (smiech)
Hráči, ktorí strávili veľa sezón v zahraničí a potom sa vrátili do slovenskej ligy, vynikali nad ostatnými. Mali v krvi vyššiu rýchlosť, vyššie nároky, náročnejší futbal…
V zahraničí som nehral náhodou, a keď som tam strávil toľké roky v kvalitných súťažiach, musí sa to logicky prejaviť. Ale nie každému návrat na Slovensko vyšiel rovnako.
Niektoré návyky však dostanete do krvi. Cudzinci majú ťažšiu pozíciu a musia sa poriadne obracať, ak sa chcú v silnej konkurencii uplatniť.
Takže nebol pre vás problém naskočiť do slovenskej ligy?
Nevrátil som sa domov ako veľká hviezda, to by som rýchlo zhasol. Ale využívam najlepšie skúsenosti, ktoré som získal v cudzine a to mi pomáha. V Slovane je dosť hráčov, ktorí vo futbale už veľa preskákali, majú v nohách množstvo náročných stretnutí, reprezentujú svoje krajiny.
To je veľmi dôležité, na nezaplatenie. Často počúvam, že Slovan by mal dávať viac šancí mladým. Ale v takých zápasoch, aké sme hrali v Lige majstrov, sa bez skúsených hráčov nezaobídete. V tomto dávam trénerovi za pravdu.
Čítajte viac Obrat za šesť minút. Po polčase vybehol vymenený Slovan. Weiss: Mali desať minút, aby otočili
Okrem Slovenska ste hrali najvyššie súťaže v siedmich krajinách. Kde ste sa cítili najlepšie?
Všade som sa niečo naučil. Najviac asi v Nemecku, kde som strávil aj najviac času. Ale veľmi sa mi páčilo najmä v Grécku, tam som zažil najväčšie futbalové emócie.
Mnohé zápasy tam boli naozaj nádherné, všetci žili futbalom, atmosféra na štadiónoch bývala výnimočná. Špeciálne v klube, kde som hrával – v PAOK-u Solún.
Ako v porovnaní s inými vyznieva slovenská liga?
Nepovedal by som, že je taká slabá, ako sa často hovorí, ale chýba jej viac divákov. Rozdiel vidím v tom, že v zahraničí, kde som pôsobil, mal futbal väčšiu váhu, prestíž, mediálne zázemie, viac sa propagoval, stále sa o ňom diskutovalo a potom aj záujem verejnosti bol vyšší, na zápasy chodilo viac fanúšikov. Toto mi na Slovensku chýba. Trošku som to zažil teraz na našich zápasoch v Lige majstrov, všetky boli vypredané.
Nesúvisí záujem divákov najmä s kvalitou stretnutí?
Samozrejme, to sa nedá oddeliť. Ale niektoré zápasy ani v popredných ligách nemajú vždy vysokú úroveň. Šťavu, atmosféru mu dodávajú ľudia, vedia ovplyvniť celkový dojem. Spomenul som už grécku ligu, nie je oveľa kvalitnejšia ako naša, ale ľudia tam futbal milujú.
Ani v Rusku nie je v rebríčku popularity na prvom mieste, ale návštevy boli podstatne vyššie. Vybudovali krásne štadióny, liga mala svoju kvalitu.
Samozrejme, je to väčšia krajina, divácky potenciál je iný, ale hovorím najmä o vzťahu k futbalu, klubizme, trošku až o fanatizme v dobrom slova zmysle. Naposledy som pôsobil v Austrálii, ich súťaž nie je tiež nič extra, ale pre futbal robia veľa.
Na Slovensku už niekoľko rokov jasne kraľuje Slovan. Aj teraz má na čele tabuľky výrazný náskok. Bude to už ľahká záležitosť, alebo čakáte ešte tuhý boj o titul?
Ľahké to určite nebude, niečo také vo futbale neexistuje. Ešte sa zapotíme a nik nám nedá nič zadarmo. Budeme bojovať možno až do posledného kola.
Koho radíte medzi najväčších súperov?
Je ich viac. Trnava hrá teraz dobre, zlepšila sa Dunajská a napríklad aj Košice. Je tu stále Žilina, s ktorou sme na jeseň dva razy prehrali. Dobrým príkladom sú aj prvé zápasy v tomto roku. Vyhrali sme hladko v Ružomberku, ale doma sme nezdolali Michalovce, hoci to mnohí čakali.
Nevyužili sme v prvom polčase čisté šance a doplatili sme na to. Zápasov, ktoré nám dajú zabrať, bude ešte viac. Ale Slovan má kvalitu na to, aby opäť získal titul a verím, že sa nám to aj podarí.
Veľmi by nás potešilo, keby sme k nemu pridali aj triumf v pohári, ktorý sme už tri roky nezískali. Pre mňa by to bolo niečo špeciálne.
Čítajte viac Calzona reagoval na Makov návrat. Má moje číslo, nebudem hľadať, kde býva
V čom?
Zo Slovenska nemám ešte nijakú trofej. V zahraničí som získal päť titulov – v Grécku so Solúnom, z Ruska dva s Petrohradom, z Maďarska tiež dva s Ferencvárosom.
Slovan oslavoval šesť titulov v rade, pre niektorých chalanov v mužstve to nebude nič výnimočné, ale v mojom prípade by to bol ďalší zo splnených snov.
Viac ako desať rokov ste reprezentovali Slovensko. Vaša rozlúčka s národným tímom však bola rozpačitá, vypadli ste z kádra po mediálnej výmene názorov s trénerom Calzonom pred minuloročným európskym šampionátom…
Upresním to. S reprezentačným dresom som sa nerozlúčil. Nikdy som nepovedal, že v reprezentácii končím. Nechám to na trénerovi. Na tom, ktorý tam je, alebo ktorý tam bude v budúcnosti. Hoci mám už svoje roky a môže sa stať, že potom sa už nebudem venovať futbalu na profesionálnej úrovni. (smiech)
Kým však futbal hrávam, túžim aj reprezentovať Slovensko. Stále sa cítim veľmi dobre a stále si myslím, že mám aj čo futbalovo ponúknuť. Reprezentačnú kapitolu ešte nepovažujem za uzavretú.
Ako sa na slovnú prestrelku s talianskym koučom pozeráte s odstupom času?
Stále rovnako. Myslím si to isté, čo aj vtedy. Nič by som na svojich vyjadreniach nemenil.
Bavili ste sa odvtedy s trénerom?
az sme sa spolu náhodou stretli. To bolo v čase, keď sme postúpili do Ligy majstrov. Len sme sa pozdravili, to bolo všetko. Na túto tému nepadlo ani slovo.
