Na jej sklonku sa mu narodil syn Kristián, dnes veľká opora MŠK Žilina. "Vidím sa v ňom. Predovšetkým keď šprintuje, no aj tak si myslím, že za svojich najlepších čias by som ho predbehol.
No inak je oveľa technickejší, rozumnejší aj profesionálnejší ako som bol ja," uznáva 53-ročný muž, ktorého prezývka „Jenci“ vo futbalovom prostredí aj dnes rezonuje.
Čo vy a futbal?
Naposledy som pôsobil ako tréner v Rimavskej Sobote, ale momentálne – od leta – som bez práce. A dobre tak, lebo po toľkých rokoch som už potreboval pauzu.
Štrnásť sezón som bol v jednom kole, padlo mi to vhod. Aspoň som sa upokojil. (úsmev) Aj doma som pobudol, viac sa venoval rodine, všetci sú spokojní.
A nechýba vám to?
Už začína. Uvidíme, čo bude v januári, teraz pred sviatkami to nechcem riešiť.
Keď porovnáte hráčsku a trénerskú kariéru, kde je ťažšie presadiť sa?
Tréner to má neporovnateľne náročnejšie. Máte zodpovednosť. Už nielen za vlastný výkon. Futbalista odohrá zápas a „padla“ mu, výsledok už berie na svoje ramená tréner. Z tejto stránky som to mal ako aktívny futbalista vždy jednoduchšie.
Foto: Facebook DAC Dunajská Streda
Povedzte, čo vás v kabíne najviac vytáča?
Ťažko povedať, veľa toho nie je. Azda len to, že keď hovorím k mužstvu, chalani sa z času na čas bavia medzi sebou a nevšímajú si ma. To mi veru dokáže zdvihnúť tlak.
Vy ste ako hráč boli iný?
Ale stalo sa mi, čo tu budem klamať, nebol som nejaký extra „dobrák“. (smiech) Predovšetkým keď som bol starší, hrával za maďarský Vác už na poloprofesionálnej úrovni, vtedy už boli so mnou problémy. Aj som si povedal, aj sa zasmial, keď sa to nehodilo.
Boli tréneri, ku ktorým by ste si to v živote nedovolili?
Keď som bol mladší, mal som sklopenú hlavu, ani by mi to nenapadlo. Nedovolil by som si to ani k Dragúňovi, Valovičovi, či Adamcovi.
Viete, aký som mal rešpekt trebárs z pána Zachara st.? Do Prievidze som prišiel ako mladé ucho, uňho som pociťoval niečo ako rešpekt, ktorý hraničí so strachoch. Bol to tvrdý a prísny tréner.
Vie vás občas vytočiť aj syn Kristián, ktorý hrá v Žiline?
Nevie. Je to až príliš slušný človek a dobrák. Stále opakujem, že to je jeho najväčší problém – škoda, že nejaké gény nezdedil aj po otcovi. (smiech) To, čo mu poviem, si vždy v tichosti vypočuje. Všetko si nechá prejsť hlavou. Môžem ho len chváliť. Ja som bol iný „beťár“. Škoda, bohužiaľ, ale to už nevrátim.
Keď sme sa zhovárali pred piatimi rokmi, vraveli ste, že Kristián do Žiliny nechce ísť, lebo nevie po slovensky a radšej pôjde do Dunajskej Stredy, kde mu dvere otvára priezvisko Bari…
Bolo to presne tak. Už ako 13-ročného si ho všimli v Žiline, párkrát som tam s ním aj bol.
Foto: Facebook Eugena Bariho
Chceli ho a ja som zasa chcel, aby tam prestúpil. Žiaľ, bola tam veľká jazyková bariéra. Nedalo sa to a ani ja som nemohol dovoliť, aby šiel do prostredia, kde mu nerozumejú. Nenechal by som ho tam.
Dnes mu slovenčina evidentne žiadny problém nerobí…
V Dunajskej Strede sa cítil veľmi dobre, chodil tam aj na maďarskú strednú školu. Po príchode do Žiliny to však spočiatku nebolo ono, dva roky sa trápil, aj psychicky. Keď som odchádzal, obaja sme plakali. Koľkokrát som ho musel presviedčať, aby ešte vydržal.
Chcel odtiaľ odísť?
Dnes to vyzerá ružovo, ale prvé dve sezóny také neboli. Aj do Žiliny som nie raz musel zájsť, s pánom Belaníkom som sa stretol, aj so šéfom tamojšej mládeže. Škoda, že to trvalo tak dlho, Kristián si možno mohol zahrať aj v 21-ke a jeho kariéra by dnes vyzerala inak. Našťastie sa cez to dostal, tréningy nezanedbával, makal na sebe.
Dnes už vie aj po slovensky, dokonca by som povedal, že priam veľmi slušne. Adaptoval sa. Chvalabohu. Má okolo seba skvelých ľudí. Od vedenia až po spoluhráčov. Majú ho tam radi.
Vy ste nám už pred piatimi rokmi vraveli, že Žilina bude preňho lepšia ako DAC…
Veľa sa o tom rozprávalo, dodnes sa na mňa niekoľko ľudí v Dunajskej Strede hnevá. Treba však pripomenúť, že hoci sa Žilina ozvala skôr, prvú šancu dostal práve DAC.
Dve veci sa mi však nepáčili – nevidel som šancu prebojovať sa do A-mužstva, lebo tam stavajú na zahraničných hráčoch, ani žiadny tréner sa tam dlho neohreje. Nezanedbateľnou záležitosťou bola aj finančná stránka, lebo Dunajská Streda mu ponúkla žalostné podmienky.
Čítajte viac Slovan je poslanie, Orava jeho život, jedine Beatles však nikdy neprehrali. Z pracovne legendárneho pôrodníka idú návštevy do kolien
Aby ma ľudia pochopili, nikdy sme nechceli 1500 či dvetisíc euro mesačne, len to, aby keď sa im upíše na tri roky, si mohol aspoň kúpiť auto na lízing a niečo mu zostalo aj ako vreckové.
Ponuka DAC však bola o tom, že Kristián by hral futbal a ja by som ho popritom živil. To nedávalo žiadny zmysel, chápete ma, však?
V Žiline boli vari štedrejší?
Tam sme sa dohodli ihneď.
Vidíte sa v synovi?
Teraz už áno. Predovšetkým keď šprintuje, no aj tak si myslím, že za svojich najlepších čias by som ho predbehol. Celkovo je však lepší, oveľa technickejší, rozumnejší a profesionálnejší ako som bol ja. (úsmev) A verte, že keď to povie otec o synovi, tak je to niečo veľmi príjemné.
Odišiel od rodiny, keď mal štrnásť a všetko, čo dosiahol, je len jeho zásluha. Klobúk dole, hoci niekedy sa zdá, že je stále v akomsi mojom tieni. A to je voči nemu veľmi nespravodlivé.
Máte ten pocit?
Dlho som ho mal, ale už sa toho postupne zbavuje, prestávajú nás porovnávať. Hoci v Žiline mu aj dnes povedia „Jenci“ – tak ma totiž kedysi na futbalovom Slovensku prezývali. To mi však padne zadobre, nech len všetci vedia, že je to môj syn. Som naňho veľmi hrdý.
Foto: SITA/AP, Facebook Eugena Bariho
Dal Eugen Bari niekedy väčší gól, ako Kristián pred týždňom, keď v nadstavenom čase skolil Slovan?
Slovanu som dal tuším tri či štyri, ale nikdy sme nevyhrali, takže odpoveď je jednoznačná – nie. Musím sa vám priznať, dva dni pred spomínaným zápasom sa mi snívalo, že Kristián rozhodne v nadstavenom čase z priameho kopu. Napokon sa to splnilo, aj keď to nebola štandardná situácia.
Priznajte, ako ste vystrájali na tribúne?
(smiech) Spočiatku som ani neveril, že to je gól. Na pár sekúnd som zamrzol, akoby som ani nevedel, čo sa to vôbec deje. Potom sme sa všetci navôkol objímali, ľudia mi gratulovali. Úžasné.
V kariére som dal nejeden ligový gól, ale ten pocit bol neporovnateľný. Prisahám, že viac k šťastiu ani nepotrebujem. Aj som sa od radosti rozplakal.
Stretli ste sa v Žiline aj s vašim niekdajším spoluhráčom Vladimírom Weissom?
Nie, nebol na to priestor. Úplne to chápem, má dosť svojich problémov.
Spomínate si, ako ste nám pred rokmi rozprávali o Weissovom bozku?
Veľmi dobre. Svojho času som bol prvý Róm v lige a on, keď som dal gól, prišiel a dal mi bozk na čelo. Viete, aký to bol skvelý pocit? Dal mi obrovskú silu.
Pochopil som, že spoluhráči ma majú radi a to ma neskutočne nadnášalo. Nehrali sme spolu dlho, ale už vtedy som pochopil, že o futbale vie strašne veľa. Psychicky pomáhal mužstvu. Je to vlastne vidieť aj na jeho práci v Slovane.
Čítajte viac Keď v Slovane neboli peniaze, tréner nás poslal kradnúť paštéty. Vojin Prole spomína, ako v hneve zavesil spoluhráča na vešiak
Chceli by ste, aby vášho syna cepoval niekto taký prísny, ako je Weiss?
Ani jeden z nás dvoch by s tým nemal problém. Dúfam, že Kristián ešte zažije veľa trénerov a od každého si niečo vezme.
Mal to na začiatku futbalovej kariéry ľahšie ako vy?
V niečom asi áno, aj keď to boli úplne odlišné časy. U mňa do veľkej miery zohralo úlohu šťastie, veď Prievidžania si ma vyhliadli vo Fiľakove, kde som hrával len tretiu dorasteneckú ligu.
Hrali sme prípravný zápas, fukol som im dva góly a tak si ma vzali. Kristián vyrástol v akadémii DAC, no aj on musel ukázať kvalitu, aby sa dostal do mládežníckej reprezentácie.
Keby ste mu mali dať jednu zlatú radu, ktorej by sa mal držať, ako bude znieť?
Vždy mu vravím, aby zostal skromný, aby makal a nevšímal si, kto a čo hovorí. Stále mu opakujem, že treba snívať vo veľkom a potom sa z toho možno niečo splní. Prídu ťažké chvíle, nejaké už zažil, drží sa toho a je to v poriadku.
Má Žilina na to, aby na jar ponaháňala Slovan v boji o titul?
Keď sa pozrieme na rozpočty klubov, potom pre Slovan by bolo hanbou, ak by nevyhral slovenskú ligovú súťaž aspoň o deväť bodov. To je môj názor! Samozrejme, ak ho Žilina bude naháňať až do konca, budem len rád. Kvalita však zrejme nepustí.
Koľko času potrebuje žilinský tím, aby dozrel?
Robia to tam veľmi dobre, nič sa však nedá uponáhľať, chlapci sa potrebujú rozvíjať. Páči sa mi, že Žilinčania sa neboja dať do základnej zostavy 17-ročného chlapca, lebo jedine takto ho dokážu posúvať vpred.
Foto: TASR, Daniel Stehlík
Doteraz síce nehrali o majstrovský titul, ale vždy boli v prvej šestke, patrí im všetka česť. V minulosti sa im podarilo predať niekoľko veľmi kvalitných hráčov do prémiových klubov a vždy dokázali nájsť náhradu. V doraste alebo v béčku.
Ale mužstvo ťažko dosiahne svoj vrchol, keď príde prestupové obdobie a tí najlepší odídu… S touto filozofiou sa asi nedá konkurovať Slovanu.
Rozumiem vám. Ten klub však z niečoho musí žiť, lebo finančne nie je tak dobre zabezpečený ako Slovan. Musí predávať, pán Antošík na hráčoch potrebuje niečo zarobiť, lebo inak by to nešlo.
Kde-tu v Žiline započujem, že hrabe pre seba, na tom sa však môžem len schuti zasmiať. Tí ľudia nevedia, že futbal je drahý špás. Neviem, čo by v MŠK bez tohto majiteľa robili. Jeho filozofia má hlavu aj pätu. Robí to výborne.
Mimochodom, čo hovorí legenda DAC na to, že hoci majú v Dunajskej Strede elitné podmienky, výsledky sú len priemerné…
Že svoju pozornosť upriamili len na zahraničných hráčov a to nie je dobre. Iste, každý klub ich potrebuje, prinášajú istú kvalitu, ale čo je veľa, to je veľa. Legionár by mal svojim spôsobom vyčnievať.
A potom tréneri – nemajú s nimi trpezlivosť. Môžu za to aj fanúšikovia, ktorí vytvárajú tlak na vedenie, mužstvu nevyjde päť zápasov a už hromžia, že chcú na lavičke niekoho nového.
A verte, že na Slovensku či v Česku sú tréneri, ktorí by túto náročnú misiu zvládli. Len im treba dať čas. Škoda, lebo na Žitnom ostrove majú akadémiu európskych parametrov.
Čítajte viac „Stratený muž" Babnič v úprimnej spovedi: To, čo som si zarobil, zhltli automaty. Nič iné by som nechcel, len naspäť svoju rodinu
Na čo im je, keď hráči z nej nekončia v A-tíme?
To je otázka, že? Ani ja tomu nerozumiem. Chcú všetko hneď a zaraz. Neustále rozprávajú o titule a dostávajú sa tak pod zbytočný tlak. Mali by sa trošku upokojiť.
Bol som na zápase, keď tam Žilina vyhrala 3:0 a cítil som v tom prostredí akési pnutie – na každého nadávali. Je vidieť, že ľudia tam momentálne nie sú v pohode.
Kde by ste chceli svojho syna raz vidieť?
Iste, mám svoje sny, nie sú o Barcelone. Bol by som veľmi rád, keby sa predal niekam, kde sa finančne zabezpečí. O pár mesiacov bude mať 24 rokov, má priateľku a chce si založiť rodinu, jeho myšlienky by sa mali uberať aj týmto smerom.
Páčila by sa mi nejaká holandská, či belgická súťaž, kde by sa dokázal za desať rokov zabezpečiť. Od roku 2020 nemal manažéra, má ho až teraz – posledné tri týždne.
Vždy som mu vravel, že potrebuje čas, že ešte nie je pripravený odísť. Cítim však, že teraz už áno. Ak bude mať šťastie a Žilina bude ochotná pustiť ho preč, mohlo by to klapnúť.
Vy sám ste kedysi odmietli ponuku z Číny aj Kostariky kvôli rodin… Keby dnes takto rozmýšľal Kristián, čo mu poviete?
Žijeme úplne iné časy, aj Eugen Bari by dnes uvažoval inak, obliekol by si trenky a nikto by ho odtiaľ nedostal. A čo by som povedal synovi? Najprv by asi dostal facku. (smiech) Ale nie, žartujem. K tomuto nedôjde, s priateľkou by nemali najmenší problém pobrať sa inde.
Čítajte viac Blbosť, ktorú som odkázal Kozákovi, ma stála priveľa. Nič neľutujem, ale mohol som mať inú kariéru
Kedysi ste nám opisovali ťažké chvíle v Nitre, kde ste aj kvôli skinhedom rýchlo skončili. Posunulo sa Slovensko v tomto smere? Sme tolerantnejšia krajina?
Čo sa týka rasizmu, dnes by som o tom veľmi ani nechcel hovoriť.
Preto sa na to pýtame až na záver…
Ja len toľko, že Slovensko je dnes úplne niekde inde. Aktuálne tu máme Afričanov nielen v prvej, ale dokonca už aj v tretej lige a správame sa k nim slušne. Je to omnoho lepšie a chvalabohu za to. Verím, že v tomto smere ešte stále vieme spraviť krok vpred.
Stretli ste sa vy alebo Kristián za posledných desať rokov s nejakým náznakom rasizmu?
Myslím, že nie a hádam sa tak ani nestane. Viete, vždy sa nájde jeden či dvaja, ktorí sú mimo, ale s 90. rokmi, kedy som ja hrával, sa to vôbec nedá porovnávať.
Vianoce sú časom želaní… Čo by ste napísali Ježiškovi?
Len jedno. Aby sme boli všetci zdraví. Viem, prečo to hovorím. Nič iné si neželám. Všetkým, predovšetkým svojej rodine. Keď máte zdravie, ostatné vyriešite.
Kopačkami pod stromčekom by ste vari pohrdli?
Boli by už len na okrasu, nepotrebujem ich. Kedysi som si zvykol kopnúť za starých pánov, žiaľ, už ani to nie je.
Vianoce v rómskej rodine… Odlišujú sa v niečom?
Sú to skôr tradičné sviatky, ako kdekoľvek inde na Slovensku. Navyše, už osemnásť rokov mám nerómsku partnerku, takže som sa možno aj prispôsobil.
Čítajte viac Z DAC ma vyštval Adamec, z Nitry skinhedi. Silu mi dal Weissov bozk
V každom prípade platí, že hoci aj nejaké odlišnosti sú, keď je rodina pohromade, spoločne prežitý čas je vždy krásny. Dnes (v pondelok, pozn. red) má prísť domov do Fiľakova aj Kristián, idem sa pozrieť, či mi nepísal.
(na chvíľu sa odmlčí)
Je ešte v Žiline, ale o polhodinu vyrazí. Veľmi sa už teším.