Keby dnes za vami prišiel váš bývalý spoluhráč Tomáš Řepka zo Sparty, ktorý prehajdákal milióny, čo mu poviete?
Opýtal by som sa ho, prečo prišiel a čo chce. Čo potrebuje a ako mu môžem pomôcť. Vyčítať mu niečo, čo bolo, naozaj nemá zmysel a nikam to nevedie. Je to jeho osobná vec. Veľa záleží od okolia a partie, v ktorej sa pohybujete. Ak nemáte vnútornú silu, dochádza k zlyhaniam.
Řepka o konci kariéry povedal, že je to polosrmť…V apríli oslávite 40. narodeniny a stále hráte na vysokej úrovni – máte obavy z konca?
Nie. Som pripravený. Už teraz v lete. Mám sen, nastúpiť v lige ako 40-ročný a možno streliť nejaký ten gól. S koncom som stotožnený, pripravujem sa už štyri roky. Viem, čo budem robiť a baví ma to.
Dokážete si predstaviť, že raz to skĺbite s trénerstvom?
Nie, kdeže, to sa nedá. Keď sa raz niečomu venujete na sto percent, potom vám nezostane čas na iné. Je to nereálne. Z profesionálneho futbalu vycúvam, ak niekto bude chcieť radu, vždy pomôžem. Chcem však ukázať cestu svojim dvom synom.
Päťdesiatpäťročný Kazujoši Miura sa nedávno… (preruší otázku)
Áno, viem o tom. Japonec, ktorý hrá stále niekde v 2. lige v Portugalsku. Klobúčik dole, je to veľká vec.
Viete si predstaviť, že v sezóne 2037/2038 si ešte niekde obujete kopačky?
(smiech) Možné to je, nebudú však profesionálne. Nie je futbal ako futbal, rád si zahrám niekde na dedine za klobásku a pivko. Odkladám profesionálne kopačky, nie tie futbalové.