Pred druhým v poradí sa na lavičke vystriedali štyria. Podobný klub by sme vo svete hľadali lupou. V Žiline titul nikdy nezaručoval nedotknuteľnosť úspešného kouča.
Adrián Guľa patrí do inej kategórie borcov. Pod Dubňom sa hlásil v lete 2013 a hoci očakávané výsledky nespadli z neba, z klubu nevyletel ako sputnik na obežnú dráhu. Antošíkove letecké dni sú minulosťou. Guľa je najdlhšie slúžiacim koučom na lavičke MŠK.
Cesta k siedmemu titulu bola doteraz najhrbolatejšia a najkľukatejšia, trvala päť rokov. Je to cena za trpezlivosť. A, samozrejme, za kvalitu.
Čo si môže tím viac želať, ako rozhodnúť o titule na pôde najväčšieho súpera v priamom súboji? A päť kôl pred koncom, s veľkým náskokom. Slovanisti sa síce chvíľu bili do pŕs, že lídra potrápia, lenže v aprílových kolách zlyhali a tri zápasy za sebou prehrali.
Základ žilinského triumfu položila zlatá jeseň, majster v nej triumfoval o rekordných 17 bodov. V popredných kluboch razia rôzne cesty, ako sa dopracovať k úspechu. Žilina aktuálne preferuje riešenia na slovenský spôsob, s domácimi trénermi, s prevahou slovenských hráčov, s mladými futbalistami i odchovancami. Slovan mal naposledy v základe osem legionárov, ale nebol lepší.
Nebyť Myjavčanov, ktorí v zime odštartovali nevídaný ligový chaos, mohli mať Guľovi zverenci titul v suchu aj skôr. Nie sú supermani, ani hviezdy. Stali sa najlepšími na futbalovo zaostávajúcom Slovensku, ale konkurenciu predstihli o konskú hlavu. Najmä herne, ale aj mentálne, kultúrou i kvalitou klubového života. Možno sa prvý raz dočkáme, že tréner, ktorý im vrátil titul, prežije na ich lavičke nielen nasledujúci ročník.