V sobotu sa stal otcom a následne zamieril na zraz reprezentácie. Bol najlepším hráčom pondelňajšieho duelu Slovensko – Luxembursko (2:0).
Aj vďaka jeho asistencii sú Slováci naďalej v hre o priamy postup z kvalifikácie majstrovstiev sveta 2026 v USA, Kanade a Mexiku. V kvalifikačnej A-skupine je národný tím na druhej priečke s deviatimi bodmi, rovnako ako Nemecko.
„Chcem sa poďakovať aj Kristýnke (Plíškovej, partnerke, pozn.), že ma poslala, aby som prišiel chalanom pomôcť. Teším sa, že všetko takto dobre dopadlo,“ neskrýval ľavý obranca pred novinármi.
Aký kolotoč emócií máte za sebou?
Všetko sa skončilo šťastne. Celý týždeň nebol jednoduchý. Trošku ma mrzí, ako to vyzeralo v médiách, čo sa týka mňa a trénera. Boli sme v neustálom kontakte.
Dovolil mi, aby som zostal pri Kristýnke v Madride. Hneď, ako to bolo možné, znova sme komunikovali. Presne tak, ako sme sa dohodli. Chcel ma tu a prišiel som.
Mrzelo ma počas týždňa, že z toho boli zbytočné veci. Ja som tu nebol a aj tak sa to riešilo. Toto som chcel povedať.
Som šťastný a chcem sa poďakovať aj Krtistýnke. Pár hodín po pôrode mi povedala, aby som si to vybavil. Komunikoval som so zväzom, aby som mohol prísť.
Teším sa, že som pomohol, hoci to bol náročný duel. Bojovali sme a zvládli to v druhom polčase.
Čítajte viac Slováci predviedli šikovný signál a už to išlo. Výhra nad Luxemburskom si vyžiadala ďalšie zranenie
Keď synovi Dominikovi neskôr ukážete, kde ste boli a čo ste robili krátko po jeho narodení, to bude pekná spomienka, nie?
Samozrejme, bude to pekné. Cítil som sa výborne. Chalani ma skvele privítali. Veľký rešpekt, keď som volal s Miňom Škriniarom a ostatnými chalanmi.
Povedali, že budú radi, keď prídem kedykoľvek. Pokojne aj päť minút pred hymnou. To si veľmi vážim. Už ráno na rozcvičke som sa cítil dobre a uvoľnene. Odrážalo sa to odo mňa už vtedy a išlo mi.
Fyzicky to bolo náročnejšie, ale bol som plný života a radosti, čo bolo vidieť aj na trávniku.
Ako sa vám podarilo preorientovať myšlienky z pôrodnej sály na futbalový trávnik?
Možno som si nestihol ani robiť stresy okolo zápasu. Bol som rád, že po dvoch dňoch v nemocnici som bol s chalanmi na rozcvičke na trávniku.
Cítil som aj zodpovednosť, lebo som tu nebol a prišiel som rovno do základnej zostavy. Chcel som ukázať, že mužstvu pomôžem.
Čítajte viac Nemci sú na čele slovenskej skupiny aj po bitke v Belfaste, Francúzi stratili prvé body. Belgicko schladilo Wales
Prvý polčas nevydarený, druhý podstatne lepší. Čím to bolo?
Chceli sme zmeniť taktiku a napádanie. Luxemburčania nakopávali lopty a sťahovali Nora do stredu, čím sa otvárali kraje. Chceli sme hrať jeden proti jednému, ale v prvom polčase sme tam boli veľakrát neskoro.
Prechádzali nám často stredom. Cez prestávku sme to zmenili a po desiatich minútach sme začali dominovať. Cítil som, že je otázkou času, kedy nám tam niečo padne.
Po vašom presnom pase Ivan Schranz skóroval na 2:0, ale vzápätí sa zranil. Vyčítate si to?
Samozrejme. Ja som k nemu pribehol s najväčšou radosťou – že mám asistenciu, že sme dali druhý gól. A prvú vec, čo mi Schranzi povedal, je, že má niečo so svalom.
No, povedal to trochu inak. (úsmev) Mrzí ma to. Znova ukázal, aký je dôležitý. Stačia mu dve minúty a zavrie zápas. Moja prihrávka bola viac-menej naslepo.
Snažím sa to dávať za obrancov. Videl som nábeh Davida Strelca, taktiež ten Ivanov. Som rád, že sme dali upokojujúci druhý gól. Potom sme si to ustrážili.
Čítajte viac Prvých 35 minút to bol horor, mužstvo som nespoznával. Možno je to moja chyba, pripustil Calzona. Prečo v šatni nezvyšoval hlas?
Je sa na čo tešiť v novembrovom dvojzápase so Severným Írskom a v Nemecku?
Jasné, to bola naša motivácia – aby sme boli do poslednej minúty v hre o priamy postup alebo barážové druhé miesto. Som rád, že sme to zvládli.
Prišli sme však kvôli kartám o Ondríka Dudu. Takže uvidíme, ako to bude. Veríme, že aj Stano Lobotka sa dá dokopy. Videli sme chalanov, ktorí sú schopní ich zastúpiť.
Ideme do klubov, potom sa pripravíme na reprezentáciu. Už teraz sa teším na november.
