Takmer tretinu všetkých strelených gólov na šampionáte v Katare totiž dali Agentínčania z pokutových kopov (4 z 15). Na turnaji im rozhodcovia dali jedinečnú možnosť otvoriť skóre, alebo poistiť vedenie v stretnutí hneď päťkrát. A viete kedy sa mužstvo dočkalo toľkých jedenástok na predchádzajúcich šampionátoch?
Nikdy. V posledných rokoch mali aj tí najväčší favoriti zhruba dvakrát, maximálne trikrát možnosť skórovať z bieleho bodu. Štyrikrát sa k pokutovým kopom dostali len Portugalčania vedení Eusébiom na MS 1966 a Holandsko v čele s Johanom Cruyffom na MS 1978.
Mohlo by sa zdať, že Argentínčania hrali pekný útočný futbal a jednoducho ich ofenzívnym esám nestíhali obrancovia súperových tímov. No každá jedna penalta odpískaná v prospech Argentíny na MS v Katare bola diskutabilná.
Pripomeňme si ich: Pád Nicolása Otamendiho pri rohovom kope v úvodnom súboji proti Saudskej Arábii, zákrok brankára Wojciecha Szczesneho, pri ktorom vyboxoval loptu a s ňou aj Lionela Messiho.

Ďalšími boli zákrok Holanďana Dumfriesa na Acuňu, v semifinále zastavil chorvátsky brankár Livakovič prenikajúceho Álvareza a vo finále pád Di Maríu po kontakte s Dembelém. Koľko z nich bolo oprávnených a koľko nie? O tom môžu fanúšikovia diskutovať celé hodiny.
Faktom je, že Argentíny nevynikala v takmer žiadnej z ofenzívnych štatistík. Skôr naopak – okrem odpískaných penált bola suverénom v počte inkasovaných žltých kariet (17) aj v počte nedovolených zákrokov 100.

Je nespochybniteľné, že titul je v správnych rukách. Veď mužstvo okolo Lionela Messiho sa k nemu dopracovalo vďaka výsledkom. No cesta, ktorou sa k nim dopracovalo bola prinajmenšom zvláštna.
