V hlavnom meste moslimskej krajiny pôsobí už 21 rokov. Hovorí o živote v nej, o hokeji i majstrovstvách sveta vo futbale, ktoré sa prvý raz v histórii konajú v arabskom svete.
Katarský hokej je pre našinca prekvapujúce spojenie. Ako funguje v tejto horúcej krajine zimný šport?
Celoročne. V Katare je jediná ľadová plocha, v strede veľkého obchodného domu Villaggio hneď v susedstve Khalifovho štadióna, kde sa hrajú teraz stretnutia majstrovstiev sveta vo futbale. Klzisko je k dispozícii hokejistom, krasokorčuliarom i verejnosti aj v lete, keď sa vonku blížia teploty k päťdesiatim stupňom. Plocha spĺňa prísne normy Medzinárodnej hokejovej federácie, takže by sa tu mohli hrať aj zápasy majstrovstiev sveta (smiech).
Takú plochu tu majú už vyše dvadsať rokov?
Kdeže! Keď som sem prišiel, mali menšiu ľadovú plochu a hrali na nej svoj hokej. Síce na ľade, ale s loptičkou a štyria na štyroch. Toto klzisko tu stojí od roku 2007.
Akú úroveň má domáca súťaž?
Pôsobíme na absolútne amatérskej úrovni. Všetko je postavené na kamarátskych väzbách. Máme medzi sebou Kanaďanov, Švédov, Fínov… tvoríme skvelú partiu, takú som v športe asi nikdy nezažil. Nik sa nad iného nevyvyšuje, ani tí, ktorí majú za sebou lepšiu hokejovú minulosť a niečo v tomto športe dosiahli. Môže hrať každý, kto vládze, sú medzi nami mladí i starší. V tímoch sme mali v minulosti aj ženy. Hráme síce 60 minút, ale nie na čistý čas. Súťaž má svoju webovú stránku.
Pri ploche je aj malé hľadisko. Sledujú zápasy aj diváci?
Špeciálne na zápasy nechodia. Ale obchodný dom je stále plný, ľudia sa zastavia pri klzisku a sledujú dianie na ľade. Niektorí ho vidia prvý raz, je pre nich rarita. Ale pre hokej je to dobrá propagácia.
Aký úspešný je váš tím?
Môžem sa pochváliť, že mám štyri tituly majstra krajiny. Zaujímavosťou je, že chodíme pomerne často na rôzne turnaje do zahraničia, už sme dosť precestovali. Zväčša nastupujeme proti amatérom, rekreačným hokejistom, ale niektorí súperi majú solídnu úroveň, v tímoch sa nájdu bývalí hokejisti. Tak sa stalo, že v Prahe sme od Fínov schytali 0:19, alebo s CSKA Moskva 1:12.
Kde všade váš tím už hral?
Podobnú ligu ako my majú aj v Dubaji. Hrávame proti sebe medzinárodné zápasy. Okrem toho sme boli na turnajoch vo Fínsku, Litve, Bangkoku… Turnaje bývajú organizované na výbornej úrovni. Zíde sa aj dvanásť mužstiev. Je to paráda.
Na akom poste hrávate?
Som obranca, ale často aj útočím. My to až tak striktne neberieme. Pre nás je to v horúčavách veľmi príjemné spestrenie. Keď dohráme, vyrazíme na pláž. V lete je v lige prestávka, vtedy mávame len prípravné zápasy. Problém je najmä v tom, že v lete sa chodí zväčša na dovolenky, nedali by sme sa dokopy.
Foto: Archív Tomáša Hudáčka
Prilepšíte si hokejom aspoň trochu do rodinného rozpočtu?
Z hokeja, samozrejme, nemáme nič, okrem dobrého pocitu… Za hokej si musíme platiť. Platíme členský poplatok a prenajímame si na zápasy ľadovú plochu, ktorú vlastní obchodný dom.
Koľko stojí hráča jedna sezóna?
Ročne každý zaplatí asi tisíc eur, možno ešte o niečo viac. Ľad je kvalitný, hoci som hral už aj na lepšom, najmä vo Fínsku. Každú hodinu a pol ho upravuje rolba.
Aká početná je hokejová katarská základňa?
Momentálne je aktívnych asi 130 hráčov. Ich počet sa mení, pretože Katar je známy tým, že obyvateľstvo dosť migruje, takže bývali obdobia, keď tu pôsobilo aj dvesto hokejistov. V súťaži hrajú teraz štyri tímy a plus katarská reprezentácia.
Katar má aj hokejovú reprezentáciu?
Samozrejme, majú aj zopár šikovných hráčov, rýchlych, technických, ale v tejto krajine sa hokeju venujú zatiaľ krátko. V tíme sú všetko Arabi. Mali sme tu aj jedného Pakistanca. Ten sa pôvodne venoval pozemnému hokeju a postupne sa preorientoval na ľadový. Korčuľoval síce trochu slabšie, ale hokejku ovládal, mal výbornú techniku. Katar hrá aj na majstrovstvách sveta, ale v úplne najnižšej kategórii.
Ako je to s korčuľami a hokejovým výstrojom?
V Katare kúpite všetko, ale hokejové veci nie. Každý si ich musí zabezpečiť sám. Buď si ich kúpi doma a privezie sem, alebo bez problémov fungujú internetové obchody a pokojne si môže všetko objednať trebárs z Kanady. V lige hrá dosť pilotov z Qatar Airways, ak ich niekto požiada, korčule mu dovezú.
Foto: Pravda, Michal Zeman
Vy ste hrávali hokej aj na Slovensku?
Nie, pochádzam z Banskej Bystrice a v hokeji mám len slávnych kamarátov – napríklad Vlada Országha či Riša Zedníka, obaja si zahrali v NHL. Doma som hrával futbal. Ale nič mimoriadne, skončil som v juniorskom veku. Mojou prednosťou bola všestrannosť. Na rekreačnej úrovni robím viacero športov – aj lyžovanie, tenis, squash… Zabehol som už aj maratón.
Meno Hudáček je v slovenskom hokeji známe. Ste rodina s bratskou dvojicou reprezentantov?
Sme len menovci, dokonca sa ani nepoznáme. To sú v porovnaní so mnou páni hokejisti.
Čo vás priviedlo do Kataru?
Šport a veľká náhoda. Mal som dvadsaťpäť a ani som poriadne netušil, že nejaký Katar existuje. Naskytla sa mi tu práca fyzioterapeuta a využil som ponuku.
Koľko Slovákov žije v Katare? Stretávate sa?
Nepoznám presné číslo, žijú tu aj Slováci, s ktorými sa nestretávam. Dokopy ich môže byť viac ako sto. Ale takých, čo sú tu vyše dvadsať rokov, bude len málo.
Máte dve deti. Chodia tu do školy?
Saška má dvanásť a chodí do britskej školy. A školu už začal navštevovať aj Adamko, hoci má len päť, ale tu sa začína školská dochádzka skôr ako u nás. A, mimochodom, začal už aj s hokejom. Deti tu majú o tento šport záujem.
Čítajte aj VIDEO: 50 stupňov? Nijaký problém, v Dauhe sa korčuľuje celý rok
Momentálne však Katar žije svetovým šampionátom vo futbale. Chodíte na zápasy?
Zopár som ich videl. Bol som nadšený. Krásne plné štadióny, vládne na nich vynikajúca atmosféra. Veľkým zážitkom bol zápas Argentíny a Mexika, na ktorom bolo bezmála 90-tisíc divákov. Išli sme na zápas autom a boli sme príjemne prekvapení.
Bez problémov sme dorazili na parkovisko blízko štadióna, pozreli sme si futbal a po ňom sme sadli zasa do auta a pohodlne sa vrátili. Všetko sme zvládli bez zdržaní.
Klobúk dolu, mali to perfektne zorganizované, nikde neboli nijaké zápchy, nestratili sme naozaj ani minútu. V roku 2006, to som už žil v Katare, som bol aj na jednom zápase na MS v Nemecku, Česko hralo s Ghanou.
Koľko vás ako domáceho diváka vyšiel lístok?
Dva mi venovali a jednu vstupenku som si kupoval. Bola za babku, zaplatil som za ňu 40 rialov, čo je desať eur. Ale to bola ešte prvá fáza predaja asi pred rokom. A žiadal som lístky aj na iné zápasy, ale dostal som len jeden. Neskôr už boli vstupenky aj za 250 rialov.
V Katare sme si už zvykli na veľké podujatia. Boli tu majstrovstvá sveta v cyklistike, ktoré vyhral Peter Sagan. Ale aj svetový šampionát v hádzanej, atletike, preteky F1, veľa rokov sa tu jazdí svetový seriál v MotoGp, organizujú aj výborne obsadený tenisový turnaj…
Organizujú tu aj veľa kultúrnych podujatí, mnohé sú práve súčasťou majstrovstiev sveta. S manželkou sa chystáme na koncert Robbieho Williamsa (vystúpil tam 8. decembra, pozn. red). Na West Bay vybudovali veľkú scénu, tam sa konajú rôzne vystúpenia a koncerty.
Čítajte viac Jeden kolega má štyri manželky, ďalšiemu ženu zháňa mama
Máte tip, kto získa titul majstra sveta?
Zatiaľ ma najviac zaujali Francúzi. Vypadlo im zopár opôr a dokázali ich nahradiť. Tréner môže z lavičky hocikedy vytiahnuť rovnocenného hráča. Široký a kvalitný káder je v takomto dlhom turnaji veľmi dôležitý.
V Katare žijete už vyše dvadsať rokov. Usadili ste sa tu natrvalo?
Nie, nie… Toto nie je krajina, kde človek zostane už navždy.
Prečo nie?
Pretože tu sa dá žiť len v prípade, keď máte prácu. Keď ju nebudeme mať, tak nastane čas vrátiť sa. Nik by nás asi nevyhadzoval, ale z niečoho musíte žiť. Alebo mať množstvo peňazí. Cudzinec si môže kúpiť byt v časti, ktorá sa volá The Pearl, teda Perla. Potom sa stane rezidentom a môže tu žiť. Ale byty sú tu nesmierne drahé.
Neuvažovali ste o katarskom občianstve?
Je to veľmi komplikované. Mohol by som oň požiadať, lebo prvou podmienkou je, aby ste tu žili viac ako dvadsať rokov. Tú spĺňam. Ale potom je celý rad ďalších, ktoré nemám šancu splniť.
Napríklad?
Uchádzač musí ovládať arabský jazyk. A to nie je môj prípad. Arabčina je pre nás ťažká. Keby som sa jej venoval, naučil by som sa ju, ale to nemá pre mňa význam. Pochytil som len nejaké výrazy. Úradným jazykom v Katare je aj angličtina, s ňou si vystačím.
Čítajte aj Nemali sme žiadne úmrtie, tvrdí Slovák, ktorý staval metro v Katare
Ako by ste charakterizovali Katar a život v ňom?
Je to neuveriteľne dynamicky sa rozvíjajúca krajina. Keď som sem prišiel, mala 800-tisíc obyvateľov, teraz ich má skoro tri milióny. Pred dvadsiatimi rokmi tu nestáli skoro nijaké výškové budovy, chýbali chodníky, priechody pre chodcov… Mesto sa nám menilo pred očami.
Teraz je to iná krajina, s množstvom parkov i cyklistických chodníkov. Bicykel často využívam. Domáci vybudovali aj špeciálnu cestu pre bicykle, má 35 kilometrov. Celá je osvetlená, môžeme si zajazdiť aj večer. S kamarátmi sme si nedávno urobili výlet a na bicykli sme obišli všetkých osem štadiónov majstrovstiev sveta. Za deň sme takto prešli 170 km.
Ktorú časť mesta máte najradšej?
Je to zóna, keď prechádzate z tradičného arabského trhu na Souq Wagiff do úplne novej, modernej časti mesta v Msheirebe. Je v tom kus symboliky, tento koncept sa mi veľmi páči. Mám rád aj parky, ktoré v poslednom období vybudovali. Dá sa tam športovať, dokonca aj vo vyšších teplotách, pretože ich časti sú takisto klimatizované. Katar má aj pekné pláže, od Dauhy sú vzdialené asi 60 kilometrov.
Foto: Archív Tomáša Hudáčka
Blížia sa Vianoce, ktoré moslimská krajina neslávi. Ako ich strávite?
Veľmi podobne ako doma. Aj keď Katar tieto sviatky nemá, je tu veľa cudzincov a rešpektuje ich. V obchodoch je dokonca vianočná výzdoba a tovar. Máme stromček, aj ozdoby, robíme si naše klasické menu a dávame si darčeky.
Vráťme sa ešte k hokeju. Budú raz v Katare aj hokejové majstrovstvá sveta?
(smiech) To som len žartoval… Ale možno budú, kto vie, čo nás čaká za desať rokov. Pravdupovediac, o tom môžeme my hokejisti len snívať. Ale možno by tu v budúcnosti mohli odohrať nejaký zápas NHL, ako to býva v niektorých mestách v Európe. To by som videl ako perspektívnejšiu možnosť.