Po štúdiu na Fakulte telesnej výchovy a športu UK sa začal venovať trénerskej práci. Rodák z Humenného Martin Bercel (50) nastúpil pred necelými troma rokmi do ospevovanej Aspire Academy v katarskej Dauhe.
Pôsobiť v tejto prestížnej športovej škole je pre atletického experta niečo podobné, akoby sa stal mládežníckym futbalovým trénerom v Reale Madrid.
Naozaj je Aspire Academy taká výnimočná?
Podmienky sú v nej perfektné. Žiaci majú k dispozícii všetko pod jednou strechou. Využívajú ihriská, kvalitné trávniky, haly, plavecký areál, wellness vyzerá ako v päťhviezdičkovom hoteli.
Nechýba krytý futbalový štadión s hľadiskom pre šesťtisíc divákov, dvestometrový atletický ovál, na ktorom sa uskutočnili halové majstrovstvá sveta v atletike.
V Aspire sú dobre vybavené učebne, kde sa učia rovnako ako ich vrstovníci na iných školách. A k dispozícii dva internáty, ktoré sú výborne vybavené, čo potvrdzuje fakt, že si ich vybral austrálsky tím za prechodný domov v čase šampionátu. Deti v celom Katare dostali v priebehu majstrovstiev sveta prázdniny.
Čítajte aj Nemali sme žiadne úmrtie, tvrdí Slovák, ktorý staval metro v KatareTakže prázdniny máte aj vy…
Tréning by sa nemal na dlhší čas prerušiť, takže trénujeme stále. Ale je dosť náročné motivovať najmä menšie deti, keď majú v škole voľno. Nie je to niekedy jednoduché ani v priebehu roka. Viacerí žiaci pochádzajú z katarských dobre situovaných rodín.
Na Slovensku vravíme deťom, poctivo trénuj, keď budeš dobrý, môžeš zadarmo cestovať, uvidíš svet, keď budeš veľmi dobrý možno aj zarobíš nejaké peniaze. Tu to nezaberá.
Koľko stojí pobyt v akadémii pre talentovaného športovca, respektíve jeho rodičov?
Športovci majú všetko zadarmo. Stravu, bývanie, lekársku starostlivosť, stará sa o nich tím špecialistov. Na víkend chodia domov, pokiaľ bývajú v Dauhe a okolí.
V nedeľu ráno ich zvážajú do školy autobusmi. Ako tréner žasnem, aké vynikajúce podmienky tu dokážu vytvoriť. Akadémia funguje naplno od roku 2007 a ja v nej pracujem od roku 2020. Počúvam, že ročný rozpočet sa stále skresáva. Aj tu začínajú trochu šetriť a robiť racionálnejšie, ale stále je to nadštandardné.
Dostanú sa do akadémie len Katarčania?
Navštevujú ju len chlapci, čo súvisí s tradíciami, ale pozorujem, že začínajú byť aj v tejto arabskej krajine čoraz otvorenejší. Aj atléti už budujú ženský tím, rozvíjajú ženský šport.
V praktickom živote nijakú diskrimináciu necítim. V akadémii pracujú aj ženy, v administratíve a tiež ako trénerky. Zobral som na tréning dcéru, pýtal som sa predtým, či to nebude problém. Akadémiu môžu navštevovať aj žiaci inej národnosti, ale musia byť viditeľne lepší ako domáci. A ešte ideálnejšie je, ak sa narodili v Katare.
Prečo?
Je to potom jednoduchšie. Ak nepochádzajú z Kataru, sú dobrí a mohli by perspektívne reprezentovať krajinu, nedostanú klasické občianstvo, ale im udelia takzvaný mission passport. Stále presne neviem, čo tento dokument znamená. Umožňuje napríklad Egypťanovi reprezentovať Katar, keď však po dvoch-troch rokoch nemá očakávanú výkonnosť, mission pasport mu zoberú a opäť je Egypťan.
Plnohodnotné občianstvo získa cudzinec len veľmi ťažko. Má ho najznámejší absolvent školy Mutaz Essa Baršim, pôvodom Sudánec. A s ním i jeho rodina. To je však dnes jeden z najprominentnejších svetových športovcov, olympijský víťaz v skoku do výšky.
Navštevuje občas školu, ktorú absolvoval, stretáva sa s jej žiakmi?
Zopárkrát sa tu objavil. Asi pred mesiacom s ním natáčali v škole nejaký rozhovor. Jeho príklad je pre ostatných špeciálnou motiváciou. Ale najväčší výkonnostný skok urobil až v čase, keď už v škole nepôsobil a viedol ho poľský tréner Stanislaw Szczyrba.
Ako ste sa dostali práve do Kataru?
Plánoval som to dlhšie. Pracoval som v športovej škole v Košiciach. Nebol som spokojný a chcel som v mojom živote niečo zmeniť. Najprv som odišiel do Anglicka, aby som sa zdokonalil v jazyku. Pracoval som v jednej veľkej kateringovej firme, ktorá pripravovala jedlo pre letecké spoločnosti.
A popri tom som sa na ostrovoch začal zaujímať aj o trénerskú prácu v atletike. Už vtedy má lákalo pôsobenie v arabských krajinách, prvý raz som si všimol dobré výkony katarských reprezentantov na medzinárodnej scéne. Registroval som, že tam atletika ožíva, rozvíja sa a vedia aj trénerov solídne zaplatiť. Pripadalo mi to ako neznáme atletické eldorádo.
Mali o vašu prácu záujem?
Spočiatku to bola iba moja predstava, vrátil som sa do Humenného, založil si vlastný atletický klub a venoval sa príprave atlétov. Tri roky som pracoval aj vo volejbalovom extraligovom tíme v Prešove ako kondičný tréner. V Katare pôsobil atletický tréner Ľuboš Benko. Pozval nás tam dva razy na dvoj- a trojtýždňové kempy, viedol som v tom čase výškara Lukáša Beera. Spoznal som sa aj s ďalšími s trénermi v Aspire.
Do školy ste potom nastupovali vraj za dosť zložitých okolností…
Prijali ma až na druhý pokus, prešiel som dosť náročným výberom. Pricestoval som do Dauhy na začiatku marca 2020 a vzápätí naplno vypukla pandémia. Mal som malú výhodu, že som tu predtým bol na sústredeniach, trochu som poznal prostredie a prvé dni ešte fungovalo metro, ktoré už bolo kompletne dokončené.
Navštívil som niektoré známe miesta. Netrvalo však dlho a zostal som na niekoľko mesiacov zavretý v hoteli. S chlapcami som sa nestretol a dlho sme trénovali len on-line, cez mobily. Na Slovensko som sa dostal prvý raz po 17 mesiacoch.
Do Kataru vás prišla teraz navštíviť partnerka a dcéra. Aj ich prilákal futbal?
Vôbec neplánovali ísť na futbal. Ale stala sa kuriózna vec. Kúpili si letenky, chceli cestovať na začiatku novembra a na druhý deň zaviedli Hayya kartu, ktorá jediná umožňovala vstup do krajiny.
Aby ju dostali, museli si kúpiť lístok, tŕpli pri počítači, či sa im z rezervačného systému FIFA niečo ujde. Vstupenku som si kúpil aj ja a požiadal som tiež o Hayya kartu.
Ja som si vybral osemfinále Anglicko – Senegal, ale vtedy som ešte nevedel, kto v zápase nastúpi. Chvíľu sme potom uvažovali, že lístky predáme, ponúkneme ich späť do rezervačného systému. Niečo by sme stratili, ale najmä moje ženy nerátali, že sa vyberú aj na štadión, dcéra ma desať rokov.
Čítajte viac Diár z Kataru: Hit Hayya alebo "veľký brat ťa sleduje"Koľko vás vyšli vstupenky?
Moja osemfinálová bola drahšia, stála 750 rialov, ony za dve zaplatili 1 200 rialov. Dokopy nás stáli tri lístky asi 500 eur. Lenže keď Marcela i Mirkou prišli do Kataru, pohltila ich atmosféra, rozhodli sa, že využijú šancu a vyberú sa na futbal.
Nemusím dodávať, že na takom zápase boli prvý raz v živote. Vychutnávame si atmosféru šampionátu. Mesto je teraz príťažlivé, konajú sa tu mnohé podujatia. Chodíme na rôzne miesta, kde sa stretávajú fanúšikovia. Teším sa, že spolu strávime aj Vianoce. Kým tu neboli, varil som si sám a asi som na to aj doplatil (smiech).
Mali ste nejaké problémy?
V októbri mi zobrali žlčník. Pobolieval ma dlhšie, tak som sa rozhodol tento problém vyriešiť.
Ako prebieha operácia žlčníka v Katare? A aké podmienky sú v katarskej nemocnici?
V nemocnici som strávil minimum času. Členovia Aspire Academy majú výhodnejšie poistenie, ktoré nám hradí zamestnávateľ. Najskôr som išiel do súkromnej nemocnice, ktorú mám cez cestu.
Urobili mi hneď vyšetrenia, zistili, že mám kamene, že mi vyberú žlčník, povedali mi, že si môžem zvoliť termín operácie. Zavolali do mojej poisťovne a oznámili mi, že ma bude stáť 1 600 rialov, čo predstavuje asi 400 eur. To bol iba môj doplatok, inak operácia vychádza takmer na 4 000 eur. Poďakoval som a rozhodol som sa, že pôjdem do štátnej nemocnice Hamad, kde túto operáciu robia zadarmo.
Starostlivosť bola rovnaká ako v súkromnej nemocnici?
V tom nebol problém, aj v štátnej sieti Hamad majú dobrých lekárov a určite by to zvládli bez problémov na rovnakej úrovni. Jeden z kolegov, Poliak, to absolvoval v máji, bol spokojný. Ale tam všetko dlho trvá, majú oveľa viac pacientov.
Strávil som tam štyri hodiny a objednali ma na prvé vyšetrenie na 1. januára, na ultrazvuk, ktorý mi predtým spravili na počkanie… Rozhodol som sa, že radšej zaplatím. Hneď na druhý deň som sa znova hlásil na súkromnej klinike.
Dávame do pozornosti Kto je najlepší strelec? Štatistiky MS vo futbaleVzali vás späť?
Bez problémov. Komunikácia bola všade na vysokej úrovni. O tri dni som sa podrobil zákroku. Ráno som prišiel, o ôsmej ma previezli na sálu, uspali ma, operovali. O pol piatej poobede mi dali polievku, nejaké jedlo, vypil som džús i kávu. Po piatej som už stál pred nemocnicou, zapálil si cigaretu, čakal na kolegu, ktorý ma odviezol autom. Keď som odchádzal, pýtal som sa lekára, čo môžem jesť. Všetko, odvetil. A kedy môžem začať športovať? Hneď, ubezpečil ma. Neviem, ako to prebieha u nás, nemám s tým skúsenosti.
Katar ako dejisko finálového turnaja MS mnohí neprijali s pochopením. Ako vnímate, že sa organizuje doteraz v najmenšej krajine?
Nie som futbalista, ale mám veľa kamarátov aj vo futbalovom prostredí, napríklad trénerov, ktorí pracovali aj v reprezentácii – Ota Brunegrafa či Štefana Tarkoviča. Už dlhšie registrujem, že FIFA prezentuje futbal ako univerzálny šport pre celý svet.
Celý svet však nie je len Western World (západný svet). Svet je veľmi rozmanitý. V Katare vládne iná kultúra, iný spôsob života, pre nás je to často nepochopiteľné. Ale pre domácich prirodzené. Mňa láka práve ich inakosť. Katarčania sú priateľskí, ale sú aj maximalisti, chcú, aby všetko bolo top, najlepšie, ako sa dá.
Mám pocit, že kritiky na ich adresu je niekedy priveľa, často sa do nich neprávom obúvajú. Šampionát zvládajú veľmi dobre. Mňa fascinuje práve tým, že sa koná na malom priestore. Toto dáva aj mne, len sviatočnému futbalovému fanúšikovi, výnimočný pocit atmosféry veľkého podujatia.
Čítajte aj VIDEO: 50 stupňov? Nijaký problém, v Dauhe sa korčuľuje celý rokV čom sa prejavuje u Katarčanov iný prístup k životu?
To je viac vecí. S mnohými spolupracovníkmi mám veľmi dobrý vzťah, bavíme sa aj o ich súkromí. Jeden z nich má 51 rokov a štyri manželky, to je podľa zákona maximum. Najmladšia má devätnásť. U nás sa tento moment dosť démonizuje. Detaily, ako to funguje, nepoznám, ale napríklad jeho najstaršia prvá manželka žije teraz so svojou rodinou.
Ďalšia je v Maroku, kde má on dom, občas za ňou cestuje. Minule ma pobavil kolega, ktorý pochádza z Jordánska, absolvent akadémie, vyštudoval univerzitu, pracuje v škole ako dietológ, radí deťom, ako sa stravovať.
Prezradíte, o čo konkrétne išlo?
Má 26 rokov a priznal sa mi, že začína uvažovať o manželstve, že mama mu už hľadá ženu. Informuje sa u kamarátok, či nepoznajú nejakú vhodnú nevestu, či ich známe nemajú nejaké vhodné dcéry na vydaj, skrátka, že to už organizuje.
Zdalo sa mi to smiešne, vravel som o tom chorvátskemu známemu. Ten mi vraví, čo sa čuduješ, veď aj u nás to pred niekoľkými desiatkami rokov bolo podobné. Uvedomil som si, že má v podstate pravdu. Často sa mi stáva, akoby som tu videl niečo, čo bolo kedysi aj v našich kultúrach.
Čítajte viac Čo robia najlepší strelci MS? Senátor, podnikateľ - pribudli kilá aj šedinyČo vám v Katare prekáža?
Všetko sa tu neuveriteľne rýchlo, dynamicky mení. Mesto vyzerá úplne inak ako pred desiatimi – pätnástimi rokmi. Katarčania sa občas nedokážu mentálne tak rýchlo prispôsobiť tomu, čo sa okolo nich deje. Sú neskutočne ovplyvnení mobilnými telefónmi.
Aj u nás neraz hovoríme až o závislosti od mobilov, ale tu je to ešte desaťkrát horšie. Všade pri cestách sú veľké upozornenia, aby šoféri nepoužívali telefón. Ale len čo nastúpia do auta, už doň hľadia. Všimol som si, že aj na futbale pozerajú stále do mobilov. Márna sláva, oni nie sú fanúšikovia, ako ich poznáme z futbalových krajín.