Foto: Archív Rudolfa Androviča
Vzápätí ukazuje, čo táto vcelku banálna udalosť vyvolala. „Stalo sa to pred polhodinou a už mám o tom záznam. Ako sa to stalo, kde, aké opatrenia treba prijať, aby sa to neopakovalo…“
Vŕta sa najmä pod zemou
Špičkový slovenský odborník pracuje pre rakúsku firmu, pôsobil už v rôznych kútoch sveta. Na Slovensku budoval aj známy tunel Sitina v Bratislave.
„V Katare sa držia britských zákonov a noriem a z vlastnej skúsenosti viem, že tu sa na bezpečnosť práce kladie vyšší dôraz ako u nás. V katarských podmienkach sa bavíme o štátnych firmách a zákazkách.“
Dávame do pozornosti Víťazi a porazení. Tabuľky MS vo futbale
Androvič je projektový manažér a zabezpečuje náročné zákazky, ako je budovanie kanalizácie, tunelov, špecializuje sa najmä na podzemné práce.
„Vŕtam sa najčastejšie pod zemou,“ pokračuje. „Teraz budujeme trinásťkilometrový podzemný tunel, ktorý bude odvádzať splaškovú vodu do čističky. Predtým sme robili na desaťkilometrovom podmorskom tuneli. Ale najväčším naším projektom v Katare bolo metro, od prípravných prác až po odovzdanie stavby.“
Čísla, ktoré hovoria o smrteľných úrazoch, ho udivujú.
"My sme, našťastie, nemali ani jedno úmrtie. A to som tu desiaty rok a bol som v prvej línii, priamo na stavbách. Zaregistroval som, že v štatistikách sa uvádzalo až 6700 úmrtí.
V Katare pôsobia najmä robotníci z Indie, Pakistanu, Nepálu a zo Srí Lanky, to sú krajiny, odkiaľ pochádzajú ľudia, ktorých využívajú najmä na manuálnu prácu. V tých číslach sú uvedení všetci, čo za desať rokov zomreli v Katare, ale to neznamená, že na stavbách."
Dávame do pozornosti Kto, s kým a kedy? Kompletný program MS vo futbale
Vie aj o kurióznych nešťastiach, ktoré sa stali. „Robotníci využívajú každú voľnú chvíľku, aby si zdriemli, radi spia. Spomínam si na prípad jedného z nich, ktorý si cez poludňajšiu prestávku ľahol pod tatrovku. Šofér naštartoval a prešiel ho,“ približuje smutnú udalosť.
Tvrdé katarské normy
Súčasťou jeho povinností sú inšpekcie v ubytovniach.
„Chodíme tam raz do mesiaca. Aj na to existujú normy, ktoré musia ubytovne spĺňať. Je to dlhý zoznam. Kontrolujeme všetko možné. Musia mať posilňovňu, internetovú miestnosť, kliniku, obchod, kino, klimatizácia je úplná samozrejmosť. Pôsobil som aj na Srí Lanke či v Japonsku a viem, že v Katare majú robotníci lepšie podmienky ako u nás doma.“
Dávame do pozornosti Kto je najlepší strelec? Štatistiky MS vo futbale
Podľa Androviča je problém dosiahnuť, aby pracovníci dodržiavali bezpečnostné normy.
"Pracovné a ochranné prostriedky sú im cudzie. Nechcú nosiť helmu, rukavice. Na to musíme dávať pozor. Sme stále štátom monitorovaní. Cez leto, to je od 1. júla do 15. septembra, je zakázané cez obed pracovať.
Na štátnych stavbách je prestávka od 10.30 do 15.30. Máme dvojsmenné prevádzky a robotníci sa sťažujú, že odpracujú málo hodín, chceli by viac pracovať, mať nadčasy a aj viac zarobiť."
Keď otca troch detí zaviali pracovné povinnosti do Kataru, začínal v arabskej krajine bez rodiny.
Foto: Archív Rudolfa Androviča
„Päť mesiacov mi trvalo, kým som pochopil, že toto miesto je vhodné aj na rodinný život. Dohodli sme sa s manželkou, že tu zostaneme len dva a pol roka, kým najstaršia dcéra nezačne chodiť do školy. A už sme tu desať rokov.“
Pozná aj katarské domy a spôsob života domácich.
„Domy majú vždy dve časti. Mužskú a ženskú. Keď prídem do arabského domu, privítajú ma v mužskej časti, ktorá sa volá medžles. Keď príde na návštevu žena, vstúpi do ženskej. Muži sedia v obrovskej obývačke, kde fajčia vodnú fajku, sledujú futbal, debatujú o politike. Futbal ich baví, ale bežne na štadióny nechodia. Toto je ich kultúra, životný štýl.“
Nadchla ho logistika šampionátu
Do Kataru prišiel v roku 2013, prvý raz zažil aj zápas o Emirov pohár, ktorý je najväčšou domácou futbalovou udalosťou.
Foto: Archív Rudolfa Androviča
„Stavebné firmy autobusmi zvážali ľudí na štadión. Mnohí v živote neboli na futbale, nevedeli, ako sa tam správať, ako reagovať. Dôležité bolo, aby na fotkách všetci videli zaplnené hľadisko. To sa postupne mení, aj moji kolegovia sa niektorí už vyberú na štadión, ale stále väčšina zostáva doma pred obrazovkami.“
Atmosféru šampionátu to však neovplyvnilo, starajú sa o ňu predovšetkým desaťtisíce zahraničných fanúšikov. Vychutnáva si ju aj Rudolf Androvič.
„Priznám sa, bol som spočiatku dosť skeptický, ako organizáciu takéhoto veľkého rozsahu Katarčania zvládnu, najmä čo sa týka logistiky, keďže šampionát je v podstate v jednom meste. Po skúsenostiach z doterajšieho priebehu turnaja však musím povedať, že som veľmi príjemne prekvapený.“
Zúčastnil sa zatiaľ na dvoch zápasoch a má v pláne navštíviť aj ďalšie.
"Opäť musím spomenúť logistiku, tá ma doslova nadchla. V stredu som bol na stretnutí Austrália – Dánsko a ešte dve hodiny pred jeho začiatkom som sedel v kancelárii, ktorá je vzdialená dvadsaťtri kilometrov od štadióna Education City.
Asi mi to niekto neuverí, ale netrvalo viac ako 45 minút a sedel som v hľadisku s veľkým časovým predstihom. Zápas Argentína – Mexiko sledovalo 89-tisíc divákov, doteraz mám husiu kožu na tele, keď si na to spomeniem. Veď tam by sa zmestila celá Žilina, z ktorej pochádzam."
Zdôrazňuje, že favorita šampionátu nemá. „Držím palce futbalu a teším sa z atmosféry a ďalších zážitkov,“ rozlúčil sa Rudolf Androvič.
