Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Os zla i Veľký Satan. Matka všetkých zápasov si dnes dáva repete

Už žiadny priestor na zakopnutie. Odteraz je to už buď - alebo...

29.11.2022 09:30
Irán, USA Foto:
Vzácny moment. Hráči Iránu a USA sa pred duelom v roku 1998 spoločne odfotili.
debata (10)

Na majstrovstvách sveta vo futbale sa dnes začne hrať tretie kolo zápasov v základných skupinách. Pre viacero tímov to bude ostrá skúška pred samotným play off. Tí, čo uspejú, postúpia do vyraďovacej časti, druhá strana pôjde domov. Z B-skupiny to môže byť Irán alebo USA.

Oba celky proti sebe nastúpia v poslednom večernom zápase.

Tento duel má všetko. Neprekonateľnú rivalitu, nekonečne veľa napätia i obrovskú pozornosť. Keď sa spomínané tímy stretli pred 24 rokmi na šampionáte vo Francúzsku, stretnutie dostalo príznačné meno: matka všetkých zápasov.

Duel sa odohral necelých 20 rokov po iránskej revolúcii, ktorá stála za postupným vyostrovaním vzťahov. Neprospelo im, že Američania v 80. rokoch v iránsko-irackej vojne podporovali Irak.

Žiaľ, dodnes sa prakticky nič nezmenilo – Irán je pre Spojené štáty jednou z krajín „osi zla“, Spojené štáty sú zasa pre Irán „Veľkým Satanom“.

Sasan Khademnematolahi Čítajte viac Každý Iránec pozná Hamšíka. Ale s jeho účesom by si u nás nezahral

Vlajka bez Alaha

Krajinu v Perzskom zálive aktuálne zmietajú veľké demonštrácie, ktoré vypukli po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Krátko predtým, ako zomrela vo väzbe, ju zatkla teheránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy. Odvtedy sa v Iráne denne protestuje a zomierajú ďalší ľudia.

Tamojší režim to dáva za vinu Západu a predovšetkým USA.

„Máme špecifickú informáciu, ktorá dokazuje, že Spojené štáty, západné krajiny a niektorí americkí spojenci zohrali pri protestoch rolu,“ uviedol včera hovorca iránskeho rezortu diplomacie Náser Kanání.

Prejavy nesúhlasu s iránskym režimom však zaznievajú v Katare aj priamo od Iráncov. Napríklad od fanúšikov na tribúnach, ktorí odmietajú spievať vlastnú hymnu. Podobne sa v prvom zápase na šampionáte zachovali aj iránski futbalisti, pred druhým stretnutím svoj postoj – pravdepodobne pod tlakom – prehodnotili.

Aby bolo napätia medzi krajinami ešte viac, americká futbalová federácia pred vzájomným zápasom odstránila na sociálnych sieťach z iránskej vlajky slovo Alah. „Bola to jednorazová grafika ako vyjadrenie solidarity so ženami v Iráne,“ zaznelo z amerického tábora. Irán sa následne obrátil na FIFA a žiadal, aby tento strešný orgán vydal varovanie.

Američania následne príspevok odstránili s dôvetkom, že aj naďalej podporujú iránske ženy.

USA Irán Palestína Čítajte viac Američania odstránili Alaha. Vyhoďte ich z Kataru, soptí Irán

Politický futbal

Vráťme sa však do Francúzska, kde sa nezmieriteľní rivali stretli vôbec prvýkrát.

Keď 4. decembra 1997 v Marseille bývalý francúzsky reprezentant Raymond Kopa skompletizoval žreb futbalových MS, 38-tisíc divákov na štadióne Velodrome nechápavo krútilo hlavou. Futbal akoby odrazu vôbec nebol podstatný, osud totiž zviedol do jednej skupiny Irán a USA.

Sekretár amerického futbalového zväzu Hank Steinbrecher ešte niekoľko minút potom, ako na tabuli zostali svietiť výsledky žrebu, nemohol uveriť vlastným očiam.

„Keď nám najprv vylosovali Nemcov, pomyslel som si ‚skvelé, dva roky sme proti nim viedli vojnu. Nasledoval Irán a spomenul som si na rukojemnícku drámu. A že budeme hrať aj proti Juhoslávii? Čo na tom, veď práve ich bombardujeme,“ ironicky komentoval osud, ktorý sa s jeho tímom nemilosrdne zahral.

Práve konfrontácia USA a Iránu mala zatieniť súboje gigantov, najočakávanejšiemu duelu na MS 1998 prischol termín „politický futbal“.

Na prekvapenie všetkých práve prvá reakcia iránskych zástupcov v Marseille bola najtriezvejšia a politické pozadie zápasu nekomentovala. „Posolstvom FIFA je mier a súdržnosť a preto nie je na mieste ťahať sem politiku. Na šampionáte budeme hrať fair play,“ uviedol Dariush Mostafavi, prezident iránskeho futbalu.

Spoločná fotografia

Do výkopu zostávalo stále viac ako šesť mesiacov a príprava na ostro sledované stretnutie sa mohla začať. FIFA sa rozhodla vymenovať za vyslanca duelu Mehrdada Masoudiho. Ten mal na starosti mediálne i diplomatické pokrytie, ukázalo sa však, že prípravy bude sprevádzať aj veľa iných starostí.

„Prvým problémom bolo, že Iránci boli hosťujúcim tímom,“ vysvetľoval Masoudi. „Podľa pravidiel FIFA práve hostia idú pred duelom za súperom, aby mu podali ruku. Iránsky duchovný líder ajatolláh Alí Chameneí však mal inú predstavu,“ dodal. A tak sa Masoudi dohodol s Američanmi, že to budú práve oni, ktorí vykročia za podávaním rúk.

Podanie rúk pred zápasom na MS 1998. Foto: Profimedia
Irán, USA Podanie rúk pred zápasom na MS 1998.

To ale nebol jediný zádrhel pri organizácii „matky všetkých zápasov“, ako nazývali stretnutie v americkom tábore. Až sedemtisíc lístkov do Lyonu sa odrazu ocitlo v rukách irackej teroristickej organizácie Ľudových mudžahedínov, Mujahedeen-e Khalq, podporovanej Saddámom Husajnom. Skupina, ktorá mala za cieľ destabilizovať iránsky režim, plánovala počas zápasu veľký protest.

„Od ľudí znalých miestne pomery sme vedeli, na koho si dávať pozor. Kameramani aj fotografi dostali inštrukcie, aby vedeli, ktorých fanúšikov majú ignorovať. Na zápas sa pozeral celý svet a jednoducho sme nemohli dopustiť, aby niekto zneužíval futbal na svoje politické ciele,“ zaspomínal si Masoudi.

Keď hráči vybehli na lyonský trávnik, všade naokolo boli symboly FIFA. Presne tak si to priala iránska futbalová federácia. „Jej prezident chcel svetu ukázať krajinu v tom najlepšom možnom svetle a tak nás požiadal o bielu ružu pre každého hráča ako symbol mieru v Iráne,“ dodal.

Nasledovala spoločná fotografia hráčov a stretnutie sa mohlo začať.

Viac ako politici

Samotný zápas sa nemohol vyvíjať pre Peržanov lepšie. Bol plný napätia, ostrých súbojov, ale všetko v rámci fair play. Iránci sa ujali vedenia gólom do šatne, ich náskok zvýraznil v 84. minúte v tom čase ešte len mladík Mehdi Mahdavikia. Američan Brian McBride už iba skorigoval skóre na konečných 1:2 a tak sa súper tešil z vôbec prvého víťazstva na MS.

To sa však rovnalo triumfu na celom šampionáte.

„Keď sa Irán kvalifikoval na šampionát do Francúzska v súboji proti Austrálii v Melbourne, celá krajina oslavovala. Ľudia tancovali v centre Teheránu, bez zábran pili alkohol a ženy si spontánne strhávali šatky dole. Revolučné gardy, ktoré mali dohliadať na poriadok, neurobili nič. V tej chvíli boli tiež v prvom rade fanúšikmi. Iránsky režim sa toho trochu obával,“ tvrdil Masoudi.

Po zápase v Lyone sa tento scenár zopakoval. Vtedajšiu Eufóriu v uliciach nám nedávno potvrvdil aj Sasan Khademnematolahi, Iránec, ktorý už zopár rokov pracuje v Slovenskej akadémii vied v Bratislave.

„Mal som osem rokov, ale vydržali sme až do tretej ráno. Pre teheránsky režim je výhra nad USA viac ako postup zo skupiny. Bude to platiť aj dnes,“ zamýšľal sa.

Iránski fanúšikovia počas zápasu v Lyone v roku... Foto: Profimedia
Irán, futbal, USA Iránski fanúšikovia počas zápasu v Lyone v roku 1998.

Dvadsaťštyri rokov stará prehra Spojených štátov znamenala pre Yankees vyradenie z turnaja, hráči si však uvedomovali, že sa stali súčasťou športovo-politickej histórie. „Za 90 minút sme urobili viac, ako politici za dvadsať rokov,“ poznamenal americký obranca Jeff Agoos.

A mal pravdu. O osemnásť mesiacov neskôr na seba narazili oba tímy opäť. V kalifornskej Pasadene sa odohral priateľský zápas, na ktorého príprave už spolupracovali obe federácie bez asistencie FIFA. „To by sa však nikdy nestalo, ak by stretnutie na MS vo Francúzsku nezožalo tak veľký úspech,“ myslí si Masoudi.

Hoci ani Iránci na šampionáte žiadnu dieru do sveta neurobili, na lyonskom trávniku prežili najsladších 90 minút. Zdolali „Veľkého Satana“, z ktorého sa aspoň na chvíľku stal veľký priateľ.

10 debata chyba
Viac na túto tému: #americkí futbalisti #iránski futbalisti