Hoci na predchádzajúcich šampionátoch v československom drese štartovalo viacero vychýrených slovenských kanonierov, nik z nich neprekonal súperových brankárov viackrát. V nedeľu sa začne najväčší futbalový sviatok planéty. V Katare budú slovenskí reprezentanti chýbať.
Od pamätného afrického šampionátu uplynulo viac ako dvanásť rokov. Vybledli už spomienky?
To by som nepovedal. Pre všetkých, ktorí sme tam boli, to bol zážitok do konca života. Azda aj pre viacerých ľudí na Slovensku, ktorí majú radi futbal. Verím, že si spomenú aj na to, čo dosiahli v minulosti aj iní bývalí slovenskí hráči. Slovensko nemá až tak veľa futbalových úspechov. Historické chvíle by sme si mali vážiť a nezabúdať na ne.
Ako často si pozriete svoje góly z Afriky?
(smiech) Sám si ich nikdy nepustím… Nie som typ, ktorý by sa často obzeral dozadu. Vnímam realitu, stojím pevne na zemi a zaujíma ma viac budúcnosť. Pre mňa je vždy dôležitejšie, čo ma čaká. Z toho, čo bolo, sa na Slovensku vyžiť nedá.
Ale moje africké góly občas vidím, objavia sa na internete i v televízii, v nejakých upútavkách, pri rôznych výročiach. Alebo mi ich niekto pripomenie, ako vy teraz. Vždy ma poteší, keď sa ešte stále stretnem s ľuďmi, ktorí mi povedia: Ďakujeme za Afriku!
Patríte k slovenským ligovým stovkárom, 23 gólov ste pridali v reprezentačnom drese. Kam radíte štyri góly z majstrovstiev sveta?
Boli to najdôležitejšie góly mojej kariéry. To je pochopiteľné, podľa mňa by to rovnako vnímal každý iný futbalista. Majstrovstvá sveta sú vždy vrcholom, je to najsledovanejší turnaj.
Máte medzi nimi aj nejakú hierarchiu?
Všetky boli dôležité, všetky si vážim. Ale pripúšťam, že dva góly proti Taliansku boli ešte dôležitejšie. Najmä preto, že najviac pomohli mužstvu, čo je vždy najpodstatnejšie. Vďaka nim sme postúpili zo skupiny do osemfinále a vyradili sme obhajcov titulu.
Myslím si, že každý si ich zapamätal najviac. Napríklad hneď prvý gól, ktorý som strelil v zápase proti Novému Zélandu, má prívlastok historický. Bol prvý vôbec, ktorý si pripísalo Slovensko na šampionáte. Ale na víťazstvo nestačil, v závere sme inkasovali a zápas sa skončil 1:1.
Na MS 2010 ste zažili vrchol kariéry, ale nestali ste sa futbalistom roka, hoci to mnohí čakali. Preskočil vás vtedajší kapitán mužstva Marek Hamšík. Boli ste sklamaný?
Na individuálnych oceneniach som si nikdy nezakladal. Netvrdím, že nepotešia, ale v kolektívnom športe naozaj nie sú najpodstatnejšie. Futbalistom roka som sa stal už predtým. Áno, veril som, že môžem opäť túto poctu získať, ale Marek Hamšík mal takisto výborný rok, titul som mu želal.
V ankete som bol druhý i tretí a vždy zvíťazili výborní hráči. Napríklad Marek Mintál, ktorý bol môj spoluhráč v Norimbergu. Stal sa najlepším strelcom bundesligy, čo bolo niečo neuveriteľné. Bol dva razy futbalista roka, úplne zaslúžene. V roku 2010 som sa stal laureátom Krištáľového krídla, čo bolo pre mňa veľké zadosťučinenie.
Čítajte viac Weiss mu dal dôležitosť, Kozák krídla. Môj syn nikdy nič nevypustil
V Afrike ste mali 28 rokov. Ale svoje hviezdne chvíle ste v ďalšej kariére nezužitkovali. Boli problémom len zdravotné komplikácie?
Nielen tie. Mohol som to dotiahnuť možno ďalej, keby som pochádzal z inej krajiny. Škoda, že som sa vtedy neposunul, ale nebola to len moja chyba. Doplatil som na to, že som bol trochu naivný, príliš som dôveroval jednému človeku… Ale ani v tomto prípade sa už nechcem obzerať dozadu.
Slovákov viedol v Afrike Vladimír Weiss. Vaše cesty opäť nedávno spojil futbal, keď ste vstúpili do manažmentu Slovana. Ako ste prijali novú funkciu?
Keď som v uplynulých rokoch študoval marketing v akadémii UEFA, vždy som uvažoval o podobnej práci. Dostal som šancu ešte o niečo skôr, ako som školu dokončil. Teším sa na spoluprácu s Vladimírom Weissom, považujem ho za jedného z najlepších slovenských trénerov, ak nie je v súčasnosti vôbec najlepší.
Privítal som, že bol od začiatku naklonený tejto spolupráci. Kedysi som bol jeho zverenec, teraz budeme budovať vzťahy na inej báze, ale som si istý, že ma táto práca obohatí, získam veľa cenných skúseností.
Vrátili ste sa do klubu, kde ste vyrastali, na Slovensku ste pôsobili iba v belasých farbách…
Slovan bude pre mňa určite skvelá škola aj na novom poste. Uvedomujem si, že zatiaľ mám málo skúseností, len začínam a musím sa najmä učiť. Ostatné sa uvidí.
Nastúpili ste na post riaditeľa pre medzinárodné vzťahy a keď to trochu odľahčíme, tak krátko po príchode ste dosiahli prvý úspech – mužstvo vyhralo skupinu v Konferenčnej lige…
(smiech) Takto to určite nevnímam. A myslím si, že môžem hovoriť aj za Roba Tomascheka, ktorý vstúpil do Slovana so mnou ako športový riaditeľ. Nijaké zásluhy si na tomto úspechu nerobíme.
Je to výsledok niekoľkomesačnej práce trénerov, hráčov, celého klubu. Je to pre nás akurát dobrý odrazový mostík do ďalšej práce. Aj preto, že sa zlepšila klíma v klube. Predtým nebola úplne ideálna.
Slováci sa pokúšali v ére samostatnosti postúpiť na svetový šampionát sedemkrát, ale podarilo sa im to iba raz. V niektorých kvalifikáciách ste bojovali aj vy. V čom vidíte problém, že mužstvo napokon takmer vždy zostalo pred bránami turnaja?
To je proces futbalového dospievania. My sme začali po roku 1993 budovať samostatnú slovenskú reprezentáciu. A v prvých rokoch bol aj postupový kľúč náročnejší. Dostať sa na finálový turnaj MS či ME bolo komplikovanejšie.
Pred MS 2010 dozrela silná generácia hráčov, viedol nás výborný tréner Vladimír Weiss. K tomu sme mali aj trochu šťastia, bez nebo by to nešlo. V tejto súvislosti musím pripomenúť aj nezabudnuteľný dramatický zápas v Poľsku, kde sme rozhodli definitívne o postupe.
Čítajte viac Calzona robí 10-krát tvrdšie ako my, vraví Hamšík pred posledným zápasom
O štyri roky privítajú tri krajiny na šampionáte 48 účastníkov. Ste zástancom takéhoto dramatického rozširovania počtu tímov?
Vnímam to ako správny trend. FIFA i UEFA majú v tomto smere úplne jasno. Chcú dať šancu aj menším krajinám. To sa týka aj klubových súťaží, robia kroky, aby boli zaujímavé a dostupnejšie aj pre menšie, slabšie krajiny a tímy. Cesta na veľké turnaje sa stáva jednoduchšia a otvára to nové možnosti aj slovenskému futbalu.
Najbližší turnaj sa uskutoční v Katare. Ako ste prijali toto rozhodnutie?
Vnímam ho ako kontroverzné. Vieme, čo všetko spôsobilo, aký dopad malo aj na popredných funkcionárov. Lenže majstrovstvá sveta sú najmä o skvelom futbale, vynikajúcich hráčoch na výnimočnom turnaji.
Verím, že toto bude dominovať. Futbalový šampionát je jedna z najsledovanejších udalostí vôbec. Či sa koná v Katare alebo niekde inde. Očakávam, že podmienky budú pre všetkých férové, rovnaké, bez rozdielu odkiaľ účastníci pochádzajú, aká je ich národnosť, pôvod, presvedčenie, vierovyznanie.
Nedávno ste dokončili štúdium marketingu a športového biznisu v akadémii UEFA. Stretávali ste sa s viacerými bývalými hviezdami svetového futbalu. Debatovali ste na túto tému? Majú podobný názor?
Bavili sme sa neraz aj o šampionáte a mám pocit, že ho vnímajú podobne. Viacerí – Kaká, Júlio César, Khalilou Fadiga – sú ambasádori svojich krajín. Myslím si, že Kaká dokonca aj celého šampionátu. Budú mať v Katare svoje povinnosti, už dlhšie sa na turnaj pripravujú a tešia sa naň.
Čítajte viac Žiadny alkohol! FIFA zmenila pravidlo dva dni pred štartom MS
Zvládnu Katarčania náročný turnaj?
Investovali do prípravy obrovské peniaze, postavili luxusné štadióny. Nemyslím si, že čakajú návratnosť, domácim ide najmä o prestíž. Šampionát prinesie aj niekoľko výhod pre fanúšikov, najmä krátke vzdialenosti medzi dejiskami, čo umožní návštevníkom vidieť aj viac zápasov za deň, ak budú mať o to záujem.
Pôsobili ste okrem Slovenska v Nemecku, vo Francúzsku, v Turecku, chvíľu aj v Maďarsku… Francúzi a Nemci budú patriť na šampionáte k favoritom…
Keď sme nemali v turnaji mužstvo, zameral som sa vždy na krajiny, kde som hrával, ktorých futbal som dobre poznal. Tak to u mňa vždy fungovalo.
Francúzi i Nemci majú silné mužstvá, oba tímy hrajú pekný futbal, sú turnajové mužstvá, myslím si, že pôjdu ďaleko. Francúzi mali naposledy v Lige národov aj slabšie chvíľky, ale predpokladám, že na MS budú opäť dobre nachystaní.
To sú tradične silné krajiny. Môže niekto prekvapiť?
Asi na každom turnaji vyskočí aj niekto, s kým sa nepočíta, rodia sa prekvapenia. Predpokladám, že to bude aj teraz. Najmä futbal v Ázii a Afrike stále napreduje, verím, že sa to potvrdí aj v Katare.
Čítajte viac Katar zacinkal mešcom a kúpil si MS. Budú najlepšie, verí šéf FIFA
Existuje nejaký tím, na ktorý sa špeciálne tešíte?
Vždy je zaujímavé i príjemné vidieť v základných skupinách aj mužstvá, ktoré reprezentujú menšie krajiny. Poznáme ich menej a rád sa pozriem aj na ich stretnutia. Som zvedavý na výbery krajín, ktoré ležia neďaleko Kataru, v podobných geografických podmienkach, budú mať dobré zázemie, fanúšikovskú podporu.
Koho považujete za favorita?
Hovoril by som o okruhu favoritov, mužstiev s najvyššími ambíciami je viac. Uvidíme, v akej forme príde Argentína, v ktorej drese sa posledný raz predstaví na šampionáte Messi. Alebo Brazília, ktorá na predchádzajúcich šampionátoch nedosiahla výsledky, na ktoré si trúfala.
Očakávam konfrontáciu týchto dvoch tímov s európskymi zástupcami, reč už bola o Francúzoch a Nemcoch. Keď som spomenul Messiho, v podobnej pozícii je Ronaldo, aj on sa bude zrejme lúčiť so šampionátom.
Rátate medzi favoritov aj Portugalčanov?
Portugalsko možno nie je úplne topfavorit, ale nie je bez šancí na úspech. Je to tiež turnajové mužstvo, vie sa na dlhé podujatie pripraviť, dobre načasovať formu. Múdrejší budeme po prvých stretnutiach. Pred šampionátom, ale aj v priebehu roka bolo menej času, mužstvá neodohrali toľko zápasov ako v minulosti. Ťažšie sa odhaduje ich aktuálna výkonnosť a prognózujú šance.
Chystáte sa do Kataru?
Chystal som sa, ale neviem, či mi to časovo vyjde. Mám obavy, že moje pracovné povinnosti mi to neumožnia.
