Pred takmer storočím, podobne ako dnes, nebolo zvláštnosťou, ak hráči reprezentovali národný tím inej krajiny.
Rovnako ako na lavičke úradoval cudzinec. Ale ešte sa nikdy nestalo, aby mužstvo, ktoré získalo titul majstra sveta, viedol zahraničný tréner.
Len Pozzo má dva tituly
Talian Vittorio Pozzo drží svetový primát. Je jediným trénerom, ktorý so svojimi zverencami dvakrát triumfoval na svetovom šampionáte. Titul získal v Taliansku 1934 a vzápätí ho obhájil vo Francúzsku 1938. S takmer úplne novým mužstvom.
Do tajov futbalového umenia prenikal v kolíske najpopulárnejšej hry. Rodičia ho poslali študovať do Anglicka a tam sa stal futbalovým nadšencom a veľkým fanúšikom Manchestru United. Dokonca sa odmietal vrátiť domov. Rodičia mu museli poslať spiatočný lístok…
Skúsenosti z ostrovov využil dokonale. Tri razy sa vrátil na taliansku lavičku. Najprv na nej sedel na olympiáde 1912. Po nej sa venoval práci futbalového komentátora v denníku La Stampa. V roku 1924 opäť viedol olympijský tím v Paríži. Keď sa ujal trénerského žezla do tretice, držal ho viac ako dvadsať rokov (1927 – 1948).
Il Vecchio Maestro (starý majster) urobil z Talianska v tridsiatych rokoch minulého storočia takmer nezdolateľný tím. Za desať sezón podľahol iba sedemkrát. Medzi dvoma titulmi majstra sveta ho priviedol Pozzo aj k zlatu na OH 1936.
Na MS 1934 v Taliansku zdolal vo finále Československo a získal titul aj s podporou rozhodcov a diktátora Benita Mussoliniho. O štyri roky na francúzskych ihriskách už bola situácia iná. Pozzo tím radikálne prestaval a jeho prevahu už nik nespochybňoval.
Čítajte viac Dotkla sa jej Božia ruka. Lopta z pamätného duelu ide do dražby
Vo futbalovej histórii sa hovorí, že bol prvý tréner, ktorý presne vedel, čo chce, ordinoval mužstvu jasnú stratégiu i taktiku, ako zdolať súpera. Ale aj on bol najmä výborný psychológ a motivátor.
Potvrdzoval to aj legendárny futbalista Giuseppe Meazza: „Pozzo nám dal zápalistými slovami viac, ako všetci taktici dovedna. Po nich sme cítili, ako sa nás zmocňuje nadšenie a viera vo víťazstvo. Bol to futbalový Napoleon.“
Svoje vojsko viedol znamenite. S 93 zápasmi a 63 výhrami s reprezentáciou zostal neprekonaným talianskym rekordérom.
Mal prsty v štyroch tituloch
Nemec Franz Beckenbauer sa stal majster sveta ako hráč (1972) a potom aj ako tréner (1990). Ale nebol prvý. Na svete sú dvaja muži, ktorí sa tešili z takého triumfu. Brazílčan Mário Lobo Zagallo mal prsty v štyroch tituloch.
Najskôr si viezol zlato z MS ako hráč základnej zostavy – v roku 1958 zo Švédska a v roku 1962 z Čile. A v Mexiku 1970 získali kanárici titul už pod jeho taktovkou.
Čítajte aj Prvý i posledný raz. FIFA prosila tímy, aby išli na majstrovstvá sveta
Podľa mnohých to bol najlepší tím v histórii futbalu. Pravda, Zagallo ho prevzal len tri mesiace pred štartom turnaja. Tréner Saldanha sa rozhádal s brazílskou asociáciou a vedením tímu poverili reprezentačného začiatočníka.
Dostal do rúk fantastický tím, v ktorom boli Pelé, Jarzinho, Tostao, Rivelino a ďalšie hviezdy. Bolo pre 38-ročného trénera ľahké ukočírovať mužstvo s takými persónami? Alebo platil presný opak? Zagallo sa mohol odvtedy pochváliť tým, že bol spoluhráčom i trénerom futbalového kráľa Pelého i ďalších legiend brazílskeho futbalu.
Sám o tom v rozhovore pre Pravdu hovoril:
"V niečom to bolo zložité a v niečom nie… Ľahké to bolo v tom, že im nebolo potrebné dávať extra pokyny a motivovať ich. Išli vždy na doraz a chceli dostať zo seba maximum.
Náročnú úlohu som mal v tom, že sme mali veľa vynikajúcich futbalistov a všetci nemohli nastúpiť. Musel som vždy niekoho poslať na lavičku a pritom dávať pozor, aby sa neurazil, necítil menejcenný a nevyužitý."
Zagallove skúsenosti a trénerskú erudovanosť využívali Brazílčania ešte desiatky rokov a jeho bilancia na MS je najlepšia zo všetkých trénerov.
Na MS v USA 1994 stál ako asistent po boku kouča Carlosa Alberta Parreiru, keď sa Brazília tešila zo štvrtého titulu (spolu ju viedli aj na MS 2006). Vo Francúzsku 1998 doviedol tím ako šéf lavičky opäť do finále. V ňom však nestačil na Francúzov.
Veľký tím strýka Gusztiho
Maďar Gusztav Sebes nezískal titul majstra sveta. A predsa mu v čestnej galérii najväčších trénerských osobností patrí popredné miesto. Bol to muž, ktorý menil futbal a posúval ho dopredu. Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov stvoril Sebes „zázračnú jedenástku“.
Základom najlepšieho tímu sveta sa stali hráči dvoch budapeštianskych tímov – Honvédu a MTK. Budoval systém, ktorému sa neskôr hovorilo totálny futbal. Mal na tento spôsob hry geniálnych hráčov.
Potvrdzovali to aj slová slávneho útočníka Ferenca Puskása: „Keď sme útočili, útočili sme všetci. Keď sme sa bránili, platilo to isté.“
Maďari sa postarali o niečo nevídané: zbúrali anglickú legendu o neporaziteľnosti na ich pôde, ktorá trvala 90 rokov. Do histórie sa zapísal 25. november 1953 vo Wembley, kde Maďari zdolali Anglicko 6:3.
A o rok v máji v odvete v Budapešti ich rozdrvili 7:1. Anglické legendy odvtedy tvrdili, že lepších futbalistov ešte nevideli.
Sir Tom Finney: „Bol to najsilnejší reprezentačný tím, proti akému som hral.“ Sir Stanley Matthews: „Maďari tvorili najlepšie mužstvo, aké som videl. Najlepšie v celej histórii.“
Tím strýka Gusztiho, ako ho familiárne oslovovali hráči, nenašiel premožiteľov od mája 1950, vyše štyri roky a 31 zápasov. Stal sa aj suverénnym olympijským šampiónom v Helsinkách 1952.
Úspešná séria sa šokujúco skončila vo finále MS 1954. V ňom podľahli NSR 2:3, hoci už v 8. minúte viedli 2:0 a tomu istému súperovi v skupine nedali najmenšiu šancu (8:3).
Po tomto zlyhaní sa rozzúrení fanúšikovia obrátili proti svojim miláčikom a dav zdemoloval Sebesovu i Puskásovu vilu. Sebes odstúpil z funkcie po revolučných udalostiach v Maďarsku v roku 1956, keď sa mu po svete rozutekalo veľa hviezd.