Odvaha a luxus v Katare. Štadióny pre MS stoja na trase metra

Na futbalových majstrovstvách sveta v Brazílii pred ôsmimi rokmi niektoré tímy strávili takmer toľko času vo vzduchu ako na zemi. Najviac sa nalietali Američania. Svoj stan si rozložili v Sao Paule, ale „odskočili" si aj do amazonského dažďového pralesa, kde ich v Manause čakali Portugalci. A odtiaľ sa ponáhľali na pobrežie Atlantiku do Recife.

Vyrátali, že v lietadle v úvodnom týždni strávili 16 256 kilometrov. Také čosi v Katare nikomu nehrozí. Ak by sa našiel fanúšik, ktorý má dostatok času a peňazí, mohol by možno navštíviť aj všetky zápasy. Šampionát pri Perzskom zálive sa začína o päť týždňov.

V Brazílii sa hralo na dvanástich štadiónoch a bol to šampionát obrovských vzdialeností. Dejiská delili aj tisíce kilometrov. Niečo podobné zažil futbalový svet pred štyrmi rokmi v Rusku. Vzdialenosť medzi najvýchodnejším hostiteľským mestom Jekaterinburgom a najzápadnejším Kaliningradom bola bezmála 2 500 kilometrov. To je asi toľko ako z Moskvy do Londýna.

Katar pripravil unikátny turnaj. Vystačí si s ôsmimi štadiónmi, ktoré sa nachádzajú v okruhu niekoľkých desiatok kilometrov. V minulosti sa výnimočne stávalo, že sa stretnutia odohrávali na dvoch štadiónoch v jednom meste. V rozľahlej Moskve sa uskutočnili v Lužnikách a na štadióne Spartaka.

Štadióny pre MS vo futbale v Katare 2022 Fotogaléria - 16 fotiek Všetky fotky

Na šampionáte v Juhoafrickej republike 2010 sa takmer v štvormiliónovom Johannesburgu hralo na štadióne Soccer City i v Ellis Parku, na ktorý majú skvelé spomienky aj slovenskí reprezentanti. Práve tam zdolali obhajcov titulu Talianov a postúpili do osemfinále.

Projekt Kataru bol od začiatku ambiciózny, netradičný i prekvapujúci. Štyri štadióny sú situované v hlavnom meste Dauha a štyri ďalšie v mestách, ktoré sú v jeho tesnej blízkosti. Väčšina je dostupná metrom. Dva dokonca delí len jediná zastávka!

Katarčania pripravili na šampionát odvážne, architektonicky príťažlivé stavby, ktoré sú zaujímavé aj z pohľadu technologických riešení či ekológie. Iba jeden z nich, Khalifa International Stadium, stál už dávno predtým, ako najmenšiemu štátu v histórii odklepli právo organizovať finálový turnaj majstrovstiev sve­ta.

Postavili ho ešte v roku 1976 a prešiel komplexnou prestavbou a modernizáciou. V minulosti hostil už mnohé významné podujatia – Ázijské hry, Arabský pohár, Ázijský pohár, majstrovstvá sveta v atletike 2019. Teraz sa na ňom okrem iného rozhodne o držiteľovi bronzovej medaily.

Čítajte viac Málo ubytovania v Katare? Žiadny problém. Spať sa bude na vode

Ďalších sedem štadiónov vybudovali špeciálne na svetový šampionát. Najväčší je Lusail Iconic Stadium, ktorý pojme až 86 250 divákov a uskutoční sa na ňom najviac, desať stretnutí turnaja vrátane finále, ktoré naplánovali na 18. decembra. Okolo neho vyrástlo úplne nové mesto.

V hľadisku nebude horúco
Práve termín podujatia, ktorý zasiahne až do absolútneho predvianočného času, je najväčšou revolúciou v dejinách svetového futbalu. Všetky doterajšie finálové turnaje sa konali v lete, v júni a v júli. Dôvod na posunutie bol jasný: v tradičnom termíne vládnu v Katare neznesiteľné horúčavy, teploty stúpajú až nad 40 stupňov Celzia.

Ak by išlo len o zápasy, nebol by to problém. Všetky štadióny sú klimatizované a futbalisti i diváci by sa na nich cítili komfortne v ideálnych teplotách. Komplikácie by však vznikali v okamihu, ako opustia hľadiská. V Katare očakávajú viac ako milión návštevníkov z celého sveta.

Katarský rozpočet narástol na astronomické sumy. Viaceré zdroje uvádzajú sumu 220 miliárd dolárov. Doteraz najdrahší bol brazílsky šampionát s 15 miliardami dolárov. Katarčania vysolili mastné sumy aj na štadióny. Náklady na ich výstavbu a vybudovanie ich zázemia sa pohybujú až do výšky sedem miliárd dolárov. To je suma, ktorá je výrazne vyššia ako celý rozpočet väčšiny doterajších futbalových majstrovstiev sve­ta.

Čítajte viac Prekliata penalta. Argentíne hrozí, že príde pred MS o jednu z opôr

Štadióny pútajú vždy zvýšenú pozornosť, čo architekt Csaba Ambrus z projekčnej kancelárie Adif považuje za normálny jav. „Pri náročnejších športových stavbách vyšších kategórií, najmä hál a štadiónov, je nevyhnutné držať sa predpisov a odporúčaní európskych či svetových federácií.

Športové stavby navštevuje v porovnaní s inými najväčšia masa návštevníkov, logicky ich teda pozná širšia verejnosť, sú ňou viac vnímané, tešia sa väčšej pozornosti," pripomína muž, ktorý navrhol už tri moderné štadióny na Slovensku. Mol aréna v Dunajskej Strede je kompletne dokončená, najnovšie štadióny v Trenčíne a Košiciach sa už tiež využívajú a postupne ich v etapách finalizujú.

Aj nádherná stavba môže byť nanič
V uplynulých rokoch absolvoval Ambrus množstvo ciest do zahraničia, zbieral skúsenosti a vedomosti o moderných štadiónoch, inšpiroval sa na novovybudovaných objektoch v Nemecku, Rakúsku, Chorvátsku, Taliansku, Maďarsku i inde. Mimoriadne vyzdvihuje najmä londýnske štadióny: Olympic Stadium a Wembley Stadium, popri nich nový stánok Tottenhamu, ale tiež mníchovskú Allianz Arenu.

Páčia sa mu aj nové katarské štadióny: „V podstate každý z ich ôsmich architektov mohol presadiť svoj umelecký koncept a vznikli výnimočné diela. Vybavené zaťahovacími strechami, tieniacimi fasádami či klimatizovanými tribúnami."

Čítajte viac Messiho veľká novina pred šampionátom v Katare: Rozhodnutie padlo

Domnieva sa, že v porovnaní s nedávno dokončenými podobnými stavbami zásadné zmeny v technológiách či materiáloch nenastali. „Princípom zostáva štadióny bez problémov naplniť, zabezpečiť, odohrať zápasy a vyprázdniť. A podľa finančných možností a nových technológií spraviť všetko potrebné pre vyšší komfort a estetické zážitky návštevníkov i aktérov, či už športového, alebo iného podujatia," dodáva.

Podľa Ambrusa boli na budovanie katarských štadiónov dané všetky potrebné podmienky, ale až majstrovstvá sveta ukážu, ako architekti a inžinieri vyriešili jednotlivé úlohy. „Aj preto vždy spomínam anglické štadióny, lebo tam je už storočie vždy, ako sa vraví, plný dom. Platí, že hocijaká vysokotechnologická a nádherná stavba je nanič, ak ju ľudia nezaplnia."

Upozorňuje najmä na Stadium 974, známy aj pod menom Ras Abu Aboud, ktorý leží na pobreží mora. „Skladá sa z 974 kusov rôznofarebných lodných kontajnerov, vkladaných do rozmontovateľných oceľových nosných konštrukcii a pod rozmontovateľnú oceľovú strechu. Hlavná inovácia spočíva v tom, že po skončení turnaja sa tento štadión kompletne rozoberie a jeho jednotlivé časti, kontajnery, sedadlá, celá strecha budú znovu použiteľné v iných projektoch športových stavieb v Katare alebo v zahraničí. Hoci v zákulisí sa už šepká, že ho ponechajú zatiaľ na pôvodnom mieste, lebo práve tento štadión sa teší medzi turistami už teraz veľkej obľube a patrí medzi najnavštevovanejšie stavby v Dauhe."

Výstavba priniesla aj obete
Ambrus sa nevyhol ani skutočnosti, ktorá sa v uplynulom období v súvislosti s výstavbou katarských štadiónov, ďalších objektov, kompletnej infraštruktúry často spomínala. „Tento šampionát sa od začiatku vnímal aj ako kontroverzný, ovešaný viacerými negatívami, od rozhodnutia o mieste konania i o termíne až po ľudskoprávne a pracovné problémy počas výstavby."

Čítajte viac Sofistikovaná voľba Dánska. Takto si uctí v Katare mŕtvych robotníkov

Na tieto problémy upozorňovala aj Amnesty International a viaceré humanitné organizácie, hovorilo sa o tisíckach nevysvetlených úmrtí robotníkov, ktorí pochádzali najmä z okolitých chudobných krajín. Až pod vplyvom ostrej kritiky a pod prísnou kontrolou medzinárodných organizácii urobila katarská vláda ústretové kroky a postupne sa posilnili práva robotníkov.

Iným problémom zostáva, či sa bude využívať osem veľkých štadiónov v krajine s vyše dvoma miliónmi obyvateľov aj po skončení svetového šampionátu. Dajú sa využiť na iné účely, budú vyťažené aj v budúcnosti? „O kvalite pudingu sa presvedčíme, až keď ho ochutnáme," usmieva sa Csaba Ambrus.

„V praxi to znamená, že až po tom, keď sa štadióny zaplnia divákmi v čase majstrovstiev sveta a aj po nich, budeme môcť povedať, či to malo zmysel. Ak sa to nestane, potom aj katarským športoviskám, žiaľ, hrozí to, čo zažilo napríklad Grécko po aténskej olympiáde 2004, keď investované prostriedky nepriniesli efekt, novobudované olympijské mesto so štadiónmi a športoviskami schátralo v priebehu niekoľkých rokov."

Ambrus si myslí, že nezáleží na tom, koľko obyvateľov má štát. Spravil prvý krok, vybudoval chýbajúcu infraštruktúru: „Takýto bohatý štát mal doteraz iba jeden moderný štadión. Katar má veľký potenciál aj pre širší región organizovať často podujatia – futbalové, kultúrne i náboženského charakteru a využívať tieto objekty aj po majstrovstvách sveta."

Dávame do pozornosti Aktuality, diskusie, komentáre... Pridajte sa k nám a sledujte našu FB stránku Šport.Pravda.sk