Foto: Reuters, CHARLES PLATIAU
V krajine nepoznajú pamätnejší dátum ako 14. júl. Francúzi slávia najvýznamnejší sviatok – Deň dobytia Bastily. A futbalisti sú opäť národní hrdinovia. Po období trápenia i afér dobyli Lužniki a posadili sa na svetový futbalový trón.
Presne ako pred dvadsiatimi rokmi, keď získali titul pre zmenu v predvečer pamätného dňa. Bolo to všetko ešte výnimočnejšie. Nielen preto, že to bol ich prvý triumf. Ale zrodil sa v ich národnom stánku Stade de France.
Stále si pamätám to šialenstvo, ktoré vypuklo po finále s Brazíliou. Parížska noc bola dlhá a najmä modrá. Na modro sa rozžiarila aj Eiffelovka a mnohé významné budovy v meste.
Fanúšikovia oslavovali tri dni a tri noci. Niečo v menšom vydaní zažila v nedeľu Moskva. France, champion du monde, znel donekonečna popevok z tisícok hrdiel. Na štadióne, v metre, v centre mesta.
Presne ako vtedy v Paríži na Champs Élysées a vo všetkých vychytených častiach francúzskej metropoly.
To najlepšie na koniec.
Šampionát zažil vrchol, za ktorý sa nemusí hanbiť. Emotívne i atraktívne finále s výnimočnou atmosférou.
Jasné, tréner Dalič by mohol vyčítať hráčom šesť minút v druhom polčase, keď neubránili Francúzov, inkasovali dva góly a bolo po paráde. Ani Lloris neurobí možno už nikdy v živote taký kiks, po ktorom inkasoval gól a vlial ešte maličkú nádej do chorvátskych sŕdc.
To všetko patrí aj k takýmto výnimočným zápasom. Ani Chorváti nemusia byť dlho smutní, futbalovo neboli o nič slabší ako ich súper.
Ale na titul v najpopulárnejšej hre planéty majú stále nárok iba veľmoci a Uruguaj, ktorý to stihol ešte vo futbalovej dobe kamennej.
Na bráne, ktorou sa vchádza do futbalového neba a cez ktorú prešlo stále len osem krajín, nových členov už dlhšie neprijímajú. Visí na nej veľký zámok a pred ňou tabuľa s nápisom – Malým vstup zakázaný!