Foto: SITA/AP, Diether Endlicher
Podceňované africké mužstvo sa v úvodnom zápase B-skupiny postaralo o jednu z najväčších senzácií v histórii futbalových majstrovstiev sveta. „Les Lions Indomptables“ (Neskrotní levi) zdolali argentínskeho obhajcu titulu 1:0, napriek napriek tomu, že dohrávali deviati.
„Talianov som vyliečil z rasizmu. To je pekné, nie?“ pýtal sa ironicky Diego Maradona po záverečnom hvizde. Najväčšia hviezda nielen juhoamerického tímu, ale celého záverečného turnaja, narážala na svoju neobľúbenosť v hlavnom meste Lombardska. Diego Primadona, ako ho prezývali priaznivci milánskeho AC, im necelých 6 týždňov predtým uchmatol titul s Neapolom – o dva body pred rossoneri.
Afričania nestáli za zmienku
Svet si nepripúšťal, že Argentína pod jeho kapitánskym vedením a s hráčmi ako Claudio Caniggia, Oscar Ruggeri či Jorge Burruchaga na úvod šampionátu takto pohorí. Na predchádzajúcom mundiale v Mexiku ich kamerunský súper ani neštartoval. V Taliansku sa stal tím, zložený prevažne z hráčov domácej ligy a nižších francúzskych súťaží, najväčším prekvapením.
Seriál: Z histórie MS
Už onedlho si planétu znovu podmaní futbal. Pravda.sk vám pri príležitosti blížiacich sa MS prináša seriál z histórie šampionátov. Spoznajte s nami príbehy slávnych i menej známych hrdinov. Všetky diely nájdete TU
Na Apeninský polostrov pritom pricestoval v chaotickom rozpoložení. Hádky a konflikty nemali medzi sebou len hráči, ale aj reprezentačné vedenie, zväz a dokonca vláda. To všetko len posilnil stereotypy, aké panovali v Európe o afrických tímoch. Veľakrát ich brali len ako mužstvá do počtu.
Tréner Argentíny Carlos Bilardo sa napríklad po decembrovom žrebe základných skupín o Kamerune ani nezmienil. „Sovietsky zväz je ťažký súper, ale celkovo som spokojný. Nie sme v najľahšej skupine, ale nemali by sme mať problém s postupom,“ hovoril optimisticky. Štvrtým tímom v „béčku“ bolo Rumunsko.
Kamerunu dávali na zisk trofeje šancu 500:1. Jeho hráči síce mali talent a bojového ducha, ale chýbali im usmernenie a disciplína. Na doplnenie chýbajúcich prvkov sa podujal samotný prezident stredoafrickej krajiny Paul Biya. Niekoľko rokov pred pamätným turnajom rozhodil siete.
Trénerove pokyny tlmočil šofér
V otázke trénerskej výpomoci sa obrátil aj na futbalových predstaviteľov Sovietskeho zväzu. Ich odpoveďou bol Valerij Nepomniaščij. Bývalý útočník si v pozícii hlavného kouča odkrútil len jednu sezónu – v tretej ruskej lige. Napriek tomu mu Biya dôveroval a poveril ho vedením reprezentačného mužstva.
Nepomniaščij prevzal kamerunský tím po nevydarenom vystúpení na Africkom pohári národov, kde skončil už v základnej skupine. Za zmienku stojí jeho komunikácia s hráčmi. Z angličtiny ovládal len základy, z francúzštiny ani tie. Jeho pokyny novým zverencom tlmočil šofér kamerunskej ambasády v Moskve…
Do majstrovstiev sveta zostávalo niekoľko týždňov a hlava štátu sa odhodlala k ďalšiemu kroku, ku ktorému ho prinútili veľké rezervy mužstva v útoku. Médiá písali o tom, ako sa na hrote vystriedal každý, kto dal počas sezóny viac ako tri góly. Nikto však výraznejšie neoslnil.
Biya preto do tímu povolal Rogera Millu, 38-ročnú niekdajšiu hviezdu, ktorá si už tri roky užívala futbalový dôchodok na malom ostrove Réunion východne od Madagaskaru. Tam rekreačne nastupoval za tím Saint-Pierroise. Milla prezidentovi prikývol a zvýšil vekový priemer výberu.
„Som vždy pripravený obliecť sa do farieb mojej rodnej krajiny,“ povedal. Napokon z neho bola nezabudnuteľná postava hneď dvoch šampionátov.
V roku 1990 sa stal najstarším strelcom gólu v histórii MS a o štyri roky neskôr svoj rekord ešte posunul – skóroval vo veku 42 rokov a 39 dní.
Brankár odmietal nastúpiť
Prípravu poznačili nielen trpké prehry, ale aj slovné šarvátky súvisiace s oneskorenými vyplateniami odmien. Od turnaja počnúc milánskym vstupom nečakali zázraky ani samotní hráči.
Tréner sa po jednej z hádok päť hodín pred výkopom zápasu s Argentínou rozhodol, že do bránky pôjde Thomas N’Kono namiesto skúsenejšieho Josepha-Antoina Bella.
„V žiadnom prípade,“ reagoval N’Kono po tomto rozhodnutí. „Necítil som sa byť pripravený, trénerovi som neveri. Prehovárali ma siedmi či ôsmi ľudia. Myslel som si, že máme hrozný tím a kruto prehráme. Nakoniec som sa porozprával so samotným prezidentom a s ťažkou dušou som privolil,“ napísal brankár vo svojej biografii Outsider.
Keďže jeho manželka nečakala, že by mohol nastúpiť, vybrala sa na nákupy. Nezabudnuteľné zákroky, ktorými dvíhal divákov zo sedačiek, si tak pozrela až zo záznamu.
S úžasom ich sledoval aj vtedy dvanásťročný Gianluigi Buffon. Práve N’Kono bol dôvodom, prečo sa chlapec z Toskánska presunul zo stredu poľa do bránky.
Majster sveta z roku 2006 dokonca pomenoval po Kamerunčanovi svojho syna. Po tom, ako sa Talianom vlani nepodarilo kvalifikovať na MS, vyjadril N’Kono Buffonovi podporu. „Hlavu hore, si legenda,“ odkázal mu cez Twitter.
Argentíne presilovka uškodila
Presuňme sa však v čase o 28 rokov k jednej z najpamätnejších deväťdesiatminútoviek afrického futbalu. Napriek nezmazateľnému zápisu do histórie nešlo o pekný zápas. Kamerunčania hrali tvrdo, pomáhali si faulami. Francúzsky rozhodca Michel Vautrot často prerušoval hru, jeho píšťalka bola v neustálej pohotovosti.
Po hodine okopávania vytiahol prvú – veľmi prísnu – červenú kartu po tom, ako André Kana-Biyik poslal na zem Cannigiu. Verdiktu pripísali v Afrike rasistický podtón (,,Rozhodca je predsa Francúz…").
Presilovka, paradoxne, Argentíne uškodila. „Dovtedy sme mali všetko pod kontrolou, hra Kamerunu s 10 mužmi nás však úplne dezorganizovala,“ povedal argentínsky tréner Carlos Bilardo.
O sedem minút dostalo jeho mužstvo šokujúci úder. Po štandardnej situácii predviedol Francois Omam-Biyik obdivuhodný výskok a hlavičkou otvoril skóre. Lopta vykĺzla z rúk zmätkujúceho brankára Neryho Pumpida a skončila v sieti.
Na trávniku sa rozpútala zeleno-červeno-žltá radosť, ešte však nebol koniec. Argentínčania zvýšili tempo a začali hrať vabank. Ich šance však kryl N'kono, už s podstatne sebavedomejším prístupom ako pred zápasom. Dve minúty pred koncom si Kamerunčania vykoledovali ďalšiu červenú kartu, tentoraz oprávnenú.
Do situácie bol opäť zapletený rýchlonohý Caniggia, ktorého nešetrne zastavil Benjanim Massing. Tento faul, pri ktorom sa previnilcovi vyzula kopačka, neskôr označovali za najbrutálnejší v histórii MS. Médiá si video z momentu pripomenuli aj koncom minulého roka, keď Massing zomrel (mal 55 rokov). Oslabený Kamerun nemožnú úlohu zvládol – obhajcu trofeje zdolal 1:0!
ĎALŠÍ DIEL SERIÁLU SI PREČÍTAJTE V PIATOK 8. JÚNA
Keď Brazília krvácala a Nemci si povedali: už dosť!
„Uspieť v súboji proti Maradonovi bolo niečo nemysliteľné. Nik nám neveril. Ale my sme vedeli, čoho sme schopní,“ hovoril strelec Omam-Biyik.
„Neznášame, keď sa nás európski novinári pýtajú, či jedávame opice alebo či máme čarodejníckych lekárov. Sme skutoční futbalisti, čo sme dnes dokázali,“ dodal. V tíme hral aj jeho brat André.
Finále alebo pád lietadla
„Sme smrteľne zahanbení. Nebudem sa obhajovať a hľadať výhovorky. Kamerun vyhral, pretože bol lepší,“ uznal Maradona. Ani raz sa nezmienil o zarastenom nechte, ktorý ho trápil. Cestou na letisko ani jeden z hráčov neprehovoril. Inokedy temperamentní Juhoameričania mlčky prijali aj fakt, že ich let do Neapola na ďalší zápas presunuli.
„Buď sa dostaneme do finále, alebo dúfajme, že lietadlo, ktorým sa budeme vracať do Argentíny, sa zrúti,“ prihovoril sa kouč Bilardo k hráčom. Prianie o finálovom boji mu neskôr vyšlo – podľa viacerých najodpudivejším futbalom s nešportovými prvkami sa doň prebojovali a podľahli Nemecku 0:1.
Kamerun aj po triumfe nad Argentínou dokázal, že výsledok zo San Sira nebol dielom náhody. V skupine zdolal aj Rumunsko a keď bolo isté, že mu to zabezpečí postup z prvého miesta, prehral s posledným ZSSR 0:4. S raritne negatívnym skóre 3:5 prenikol do osemfinále, v ktorom vyradil Kolumbiu (2:1).
Oheň horí doteraz
V neapolskom štvrťfinále proti Anglicku Kamerunčanom nestačil ani heroický výkon. Od 61. do 65. min sa proti kolíske futbalu postarali o obrat na 2:1, po dvoch penaltách Garyho Linekera (v 83. minúte a v predĺžení) sa ich sen o medailovom boji rozplynul. V najlepšej osmičke sa dovtedy žiadny iný africký tím neocitol. Až v roku 2002 sa do nej prebojoval Senegal a na MS 2010 Ghana.
„Boh vie, čo robí. Za seba mu ďakujem, že nás zastavil vo štvrťfinále. Keby sme zdolali Anglicko, Afrika by explodovala. Prišlo by k mnohým úmrtiam,“ reagoval znovuzrodený Milla.
Na turnaji strelil štyri góly. Jeho spontánne oslavné tance pri rohovej zástavke inšpirovali viacerých hráčov a patria medzi obľúbené motívy tvorcov futbalových dokumentov.
Z Kamerunčanov sa stali nielen miláčikovia Afriky a talianskeho turnaja, ale sympatie mu vyjadroval celý svet. Istá žena v Bangladéši sa do povzbudzovania vžila tak, že ju stálo život – po vypadnutí mužstva spáchala samovraždu. V liste na rozlúčku napísala, že koniec Kamerunu na turnaji znamená aj koniec jej života.
„Oheň z Talianska v nás horí doteraz. My Afričania milujeme príbehy, v ktorých sa nemožné stane skutočným. A radi ich robíme hrdinskejšími, ako v skutočnosti sú,“ usmieval sa úspešný útočník ďalšej kamerunskej generácie a historicky najlepší strelec reprezentácie Samuel Eto’o.
Po návrate do rodnej krajiny muselo lietadlo s novými hrdinami viackrát zopakovať pristávací manéver, na dráhu ich totiž nepustila masa oslavujúcich ľudí. Partia z MS 1990 zanechala Kamerunu kultúrne dedičstvo a vďaka nej FIFA v ďalšom šampionáte pridala právo štartu tretiemu africkému tímu.
Fanúšikovia levov však tento rok môžu spomínať na niekdajší úspech z MS – napriek tomu, že vlani vyhrali Africký pohár národov, na záverečný turnaj sa nekvalifikovali.