Ak je to tak, mal by slávny Španiel v nepríťažlivej, priam nechutnej disciplíne mimoriadne tvrdú konkurenciu. Najmä vo Frankovi Rijkaardovi – Holanďanovi, ktorý je hrdinom nášho dnešného príbehu.
Ale pekne po poriadku…
Matka všetkých prehier
Šport, futbal obzvlášť, je desaťročia zdrojom nesmiernej rivality. Ponúka súboje, v ktorých nejde len o body a víťazstvá. Ale aj o česť – jednotlivých hráčov, tímov či dokonca celých národov.
Nie div, že na trávnikoch či tribúnach neraz padajú ostré slová, zatínajú sa päste, v horších prípadoch tečie krv. Z futbalových kamarátov sa – na 90 minút (a často aj po ich uplynutí) – stávajú nepriatelia, ktorí si nevedia prísť na meno.
O emócie na hranici únosnosti (či slušnosti) sa vo futbalovej histórii starajú najmä dva národy. Keď sa na ihrisku stretnú Nemci s Holanďanmi, nebýva o vypäté okamihy núdza.
Seriál: Z histórie MS
Už onedlho si planétu znovu podmaní futbal. Pravda.sk vám pri príležitosti blížiacich sa MS prináša seriál z histórie šampionátov. Spoznajte s nami príbehy slávnych i menej známych hrdinov. Všetky diely nájdete TU
Veď si len spomeňte…
- Rok 1974, finále majstrovstiev sveta (Nemci zvíťazili 2:1): Nemci na domácom šampionáte zdolali vo finále Holanďanov 2:1. Pre partiu okolo legendárneho Johana Cruyffa to bolo obrovské sklamanie. Také, že holandské médiá dodnes označujú tento zápas veľavravným pomenovaním – Matka všetkých našich prehier.
Dres ako uterák
- Rok 1980, základná skupina majstrovstiev Európy (Nemci zvíťazili 3:2): v zápase, ktorý priniesol viacero nechutných faulov i štipľavých slov, sa do potýčky dostali nemecký brankár Toni Schumacher s Holanďanom Huubom Stevensom, následne si účty vybavovali aj René van der Kerkhof a Bernd Schuster.
„Pred zápasom sme sa zaprisahali, že vyhráme. Bola to otázka cti. Len ma mrzí, že Holanďania nás nenávidia viac ako my ich,“ vravel po záverečnom hvizde nemecký stredopoliar Karl-Heinz Förster.
ĎALŠÍ DIEL SERIÁLU SI PREČÍTAJTE V PONDELOK 4. JÚNA
Krádež na ekvádorský spôsob. Rozhodca skončil vo väzení
- Rok 1988, semifinále majstrovstiev Európy (Holanďania zvíťazili 2:1): po zápase prilial olej do rozpáleného ohňa Ronald Koeman. S dresom Olafa Thona si – tak trochu znevažujúco – utieral chrbát, čo v Nemecku vyvolalo vlnu pobúrenia. Zatiaľ čo Holanďania veľkolepo oslavovali.
„Áno vyhrali sme šampionát (vo finále zdolali Sovietov, pozn.), ale všetci dobre vieme, že ozajstným finále bol pre nás už súboj s Nemcami,“ hlásil po návrate nadšenému davu pred Kráľovským palácom v Amsterdame tréner Rinus Michels.
„Na tento moment som čakal štrnásť rokov. Pred zápasom som si spomenul na okamihy, keď som ako tínedžer sledoval v televízii zápasy našich s Nemcami. To zvýšilo môj hnev. Som hrdý na to, že sme staršej generácii, ktorá si prešla útrapami druhej svetovej vojny, dali takýto darček,“ pridal sa brankár Hans van Breukelen.
Matthäus ako Hitler
Áno, druhá svetová vojna. Práve tá je ohniskom holandskej nenávisti k Nemcom. Počas piatich rokov okupácie prišlo o život štvrť milióna z nich. Práve s najkrutejšími rokmi, aké kedy ľudstvo prežilo, súvisí aj ďalší príklad holandsko-nemeckej rivality.
Oba tímy sa stretli v kvalifikácii majstrovstiev sveta 1990. Pred zápasom v Rotterdame rozvinuli domáci fanúšikovia obrovský transparent. Kto na ňom bol? Nemecký kapitán Lothar Matthäus. Nič zvláštne. Keby ho dav neprirovnával k Adolfovi Hitlerovi.
Kto mohol vtedy tušiť, že Holanďania a Nemci sa stretnú znovu už čoskoro – v podstatne dôležitejšom súboji. A práve počas neho prišlo k ďalšiemu – hádam najznámejšiemu – incidentu spomedzi holandsko-nemeckých stretov.
Osemfinále majstrovstiev sveta 1990. Štadión San Siro v Miláne. Najprv hrá nemecká hymna – holandskí fanúšikovia z plných hrdiel spievajú. Nasleduje holandská. Z hľadiska sa ozýva mohutné: Deutschland! Deutschland!
Vo vzduchu je znovu cítiť ohromnú rivalitu, nenávisť, jedna negatívna emócia strieda druhú. Atmosféra je vypätá. Úrodná pôda pre ďalší z holandsko-nemeckých škandálov je pripravená.
Völlerova trvalá
Úvodných dvadsať minút však ničomu výnimočnému nenasvedčuje. „Som tak trochu sklamaný z toho, čo zatiaľ predvádza Frank Rijkaard. Taký talentovaný hráč dosiaľ nič nepredviedol, len stráži Jürgena Klinsmanna,“ hovorí do mikrofónu Brian Moore, komentátor ITV.
Netrvá dlho a aj on je v šoku. Rijkaard, ten Rijkaard, ktorý ho dovtedy ničím nezaujal, sa v priebehu niekoľkých sekúnd vtesná do pozície hlavného hrdinu. Keby šlo o film, neušla by sa mu úloha Supermana či Batmana. Skôr padúcha a lotra.
Čo sa udialo?
V zápase, ktorý priniesol množstvo zákerných, bezcharakterných faulov, plynie dvadsiata minúta. Rijkaard v sklze fauluje unikajúceho Rudiho Völlera. Vidí žltú kartu. Po nej vie, že ak Holandsko postúpi, v ďalšom zápase si nezahrá.
Zlosť a frustráciu si slovne vybíja na rozhodcovi, neskôr uteká za Völlerom. Najprv na súpera kričí, vzápätí urobí čosi, čo do slušnej spoločnosti nepatrí: pľuje – priamo do Völlerových kučeravých vlasov pripomínajúcich trvalú. Nasleduje vojna tvrdých slov.
„Bol to výsledok atmosféry, ktorá v tých rokoch medzi nami vládla. Vo vzduchu nebolo pred našimi zápasmi cítiť nič iné, len antipatiu,“ spomínal neskôr Völler.
Je to on, kto s pľuvancom vo vlasoch beží za hlavným arbitrom. Protestuje, ukazuje, čo za nechutnosť má na hlave. Zbytočne. Argentínčan Juan Carlos Lousteau ťahá z vrecka žltú kartu aj pre neho.
„Rijkaardov pľuvanec sa Rudimu hompáľal vo vlasoch ako guľa na vianočnom stromčeku,“ píše britský denník The Guardian.
Rijkaard ako lama
Nasleduje priamy kop. Lopta letí do holandskej šestnástky, Völler ide do súboja s brankárom, vyhýba sa mu. Padá na zem. V okamihu je pri ňom Rijkaard. Vyťahá Nemca za ucho, háda sa s ním. Opäť. Z rúk rozhodcu vidia obaja kohúti znovu žltú kartu, vzápätí červenú.
„To nie je možné. Je to škandalózne rozhodnutie,“ kričí do mikrofónu Heribert Fassbender, komentátor nemeckej televízie. „Počas štyridsiatich rokov, čo som pri futbale, som horšie rozhodnutie nezažil,“ dodával neskôr.
To však nie je všetko. Ani zďaleka. Akoby toho nemal Rijkaard na rováši dosť, prechádza okolo Völlera a zopakuje predošlú scénu. „Až kdesi zo svojich najhlbších útrob vyťahuje ďalší pľuvanec, ktorý tentoraz končí na Rudiho tvári,“ pridáva postreh The Guardian.
To všetko sa odohráva v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. Rýchlo reagujú aj nemecké médiá. Rijkaarda premenujú na – lamu. Na znak toho, že aj toto zviera vo veľkom pľuje.
Obe mužstvá dohrávajú s desiatimi mužmi. Po záverečnom hvizde sa tešia Nemci – víťazia 2:1 a pokladajú pevné základy ďalšieho titulu majstra sveta.
Romantika v županoch
A čo Rijkaard s Völlerom?
Holanďan sa neskôr sokovi ospravedlňuje. Ten jeho úprimné slova prijíma. Natoľko, že obaja futbalisti o niekoľko rokov končia za spoločným stolom. Odetí v županoch, popíjajúci kávu, džús, pojedajúc čerstvé pečivo. S priateľskými úsmevmi na perách. Hotová romantická idylka.
To všetko je výsledok vtipnej holandskej reklamy na maslo – s veľavravným sloganom: Za jeden stôl ich dostanete len so skutočným maslom…