História svetových šampionátov si však spomína na dva momenty, ktoré dodnes mnohým nedajú spať. V 1986 v Mexiku zmenila chod futbalových dejín božia ruka, 20 rokov predtým vo Wembley zasa sovietska.
Je 30. júl 1966, 16.56 britského času, Geoff Hurst – obrátený chrbtom k bránke, si na niekoľkokrát spracuje prihrávku a z otočky páli. Hans Tilkowski sa naťahuje, ako len môže a špičkami prstov pohladí oranžovú loptu. Tá zatrasie brvnom a odráža sa smerom k bránkovej čiare. Dopadá na zem…
Nemecký obranca Wolfgang Weber z 1. FC Kolín pokračuje a loptu odhlavičkuje na roh. Angličan Roger Hunt však už nehrá, dvíha ruky nad hlavu a oslavuje…
Seriál: Z histórie MS
Už onedlho si planétu znovu podmaní futbal. Pravda.sk vám pri príležitosti blížiacich sa MS prináša seriál z histórie šampionátov. Spoznajte s nami príbehy slávnych i menej známych hrdinov. Všetky diely nájdete TU
Tilkowski, Horst-Dieter Höttges aj samotný strelec Hurst obrátia svoj zrak na rozhodcu na čiare – Sovieta Tofika Bakhramova a potom aj na toho hlavného – Švajčiara Gottfrieda Diensta.
Rátajú sa najdôležitejšie sekundy šampionátu a možno aj futbalovej histórie vôbec.
K oslavujúcemu Huntovi sa pridáva aj Bobby Charlton, máva rukami, Weber sa ho snaží zastaviť. „Prestaň. Čo to robíš?“ hnevá sa na slávneho Angličana a snaží sa krotiť jeho oslavné gestá.
Čo sa to stalo? Napätie vo Wembley sa stupňuje, priechod emóciám dáva aj komentátor nemeckej televíznej stanice, ktorá vysiela priamy prenos. Rudi Michel doslova kričí: „Pozor! Pozor! Lopta ešte nebola v bránke. Žiadny gól! Alebo žeby predsa?“ povie sa na záver.
Aj Charlton na chvíľu zaváha. „Bola v bránke? Hm?“ pýta sa Hunta, ktorý má ruky ešte stále nad hlavou.
Ani nemecký záložník Sigrief Held nerozumie, čo sa deje. Nechápe, prečo čiarový rozhodca stojí na mieste a tvári sa, akoby nevedel, čo má robiť. „Ak si myslel, že to bol gól, mal ísť do stredu ihriska, on sa však správal veľmi zvláštne,“ hnevá ho netypická reakcia Bakhramova.
Aj Dienst stráca istotu, netuší, čo mu rodák z arerbajdžanského Baku svojím (ne)pohybom vlastne naznačuje. „Videl som, ako sa lopta odrazila od brvna. Nevedel som – a nemám najmenší problém priznať si to – či to bol gól. Pozrel som sa teda na svojho asistenta, ktorý svoju zástavku držal v úrovni svojich očí. Spočiatku som len hádal, čo mi tým chce povedať,“ vysvetľuje hlavný rozhodca.
Dienst podíde bližšie k postrannej čiare a po krátkej porade ukazuje smerom k stredovému kruhu. Je to GÓL!!!
Foto: SITA/AP
V hľadisku sedí aj labouristický premiér Harold Wilson. Pozrie sa na grófa Harewooda a vrávi mu: „Pred pár dňami ma kritizovali za návštevu Sovietskeho zväzu a pozrite, oplatilo sa. No nie?“ smeje sa.
Nemci obklopia muža v čiernom a žiadajú vysvetlenie. Tu vzniká prvá z legiend, ktoré sprevádzajú tieto napínavé minúty. „Stalingrad,“ odpovedá vraj Bakhramov na nekonečné otázky futbalistov. Slovo, ktoré pripomína veľké utrpenie Rusov počas 2. svetovej vojny, však v komunikácii medzi hráčmi a rozhodcom nikdy neodznelo. Zrejme ani na jeho smrteľnej posteli, tak ako o tom píšu niektoré zdroje.
Angličania vedú 3:2, tesne pred koncom predĺženia pridávajú štvrtý gól a tešia sa z prvého a dosiaľ aj posledného titulu majstrov sveta. Zaslúžene? Otázka, na ktorú nenašiel odpoveď ani čas.
„Tento gól naveky zostane tým najdiskutovanejším zo všetkých,“ napísal hneď na druhý deň taliansky denník Corriere della Serra. „Ruský čiarový rozhodca rozhodol o majstroch sveta,“ pridal sa nemecký Welt am Sontag.
Aj sám Bakhramov po rokoch nepriamo priznal pochybnosti. „Neviem, či bola lopta za bránkovou čiarou, videl som však, ako Huntove ruky vystrelili do vzduchu a zároveň smutný výraz nemeckého brankára. Musel to byť teda gól,“ povedal v jednom z rozhovorov. V inom zasa tvrdil, že lopta sa podľa neho neodrazila od brvna, ale od siete za ním.
Na opačnej strane ihriska stál druhý čiarový rozhodca – Bratislavčan Dr. Karol Galba. Od inkriminovanej situácie bol pomerne ďaleko, aj preto jeho odpoveď nemeckým futbalistom, ktorí ho žiadali o vyjadrenie, bola jasná: „Neviem, nevidel som.“
V roku 2006 poskytol bývalý arbiter rozhovor denníku Pravda. Na dianie po zápase si spomína takto: „V šatni som sa Bakhramova hneď spýtal: Videl si ho? Nezaváhal. Dokonca nás presviedčal, že všetko videl úplne jasne. Tým to bolo pre nás uzavreté. Medzi sebou sme o tomto góle vraveli už iba minimálne. A po šampionáte sme sa viac nestretli,“ povedal Galba.
S odstupom času si však na spornú situáciu spravil názor. „Aj mňa tento problém zaujímal. Bral som si na pomoc dokonca matematiku, teórie o uhle dopadu a uhle odrazu. Skôr som toho názoru, že gól nebol. To sú však len hypotézy,“ dodal.
Prikláňa sa k nemu aj sám strelec. Hurst po rokoch predsa len uznal, že lopta asi za bránkovou čiarou nebola. „Každý chápal sklamanie Nemcov. Boli presvedčení, že boli olúpení o titul. Možno mali pravdu. Keď som si po rokoch vypočul všetky pre a proti, a v televízii som si pozrel opakovačku aj viac ako stokrát, musím pripustiť, že lopta asi neprešla za bránkovú čiaru.“
Jeho spoluhráč Bobby Moore má dokonca pochybnosti, či Bakhramov gól naozaj videl. „Myslím si, že ho presvedčila Huntova reakcia, ktorý zodvihol ruky nad hlavu,“ povedal. „Tešili sa, aby zmiatli rozhodcu,“ hneval sa aj po rokoch Weber.
Keď sa slávny britský komentátor Kenneth Wolstenholme spätne opýtal Hunta, prečo sa nepokúšal loptu doraziť do siete, ale oslavoval, dostal takúto odpoveď: „Jednoducho preto, že loptu som už videl za čiarou. Každý, kto bude tvrdiť niečo iné, stál inde než ja,“ presviedčal.
A čo Charlton? Ten mal na neutíchajúce pochybnosti svojráznu odpoveď. „Kedykoľvek sa ma na to Nemci pýtajú, poviem im jediné: ‚Snažíte sa mi naznačiť, že ak by tento gól rozhodcovia neuznali, vyhrali by ste?‘ Nik z nich mi ešte nepovedal, že áno,“ povedal.
Vraví sa, že po vojne je každý generál. Nie však v tomto prípade. Gól nerozdeľuje iba názory samotných aktérov, verejnosti, ale dokonca aj vedcov. Zatiaľ čo štúdia univerzity v Oxforde uznala, že Hurst gól nedal – chýbalo mu vraj šesť centimetrov, Sky Sports tvrdí opak.
Spoločnosť pri svojom výskume použila dostupné štatistiky od renomovanej firmy Opta, špeciálnu dotykovú obrazovku Sky Pad a virtuálnu realitu z počítačovej hry od vývojárov z EA Sports. Výsledok? Lopta bola za čiarou celým objemom. Či však bola táto analýza presná, sa môžeme – opäť – iba domnievať. Jej autori sú predsa Angličania.
Nemci tejto argumentácii stále neveria. Po viac ako 50-tich rokoch sa však pri tejto téme už kŕč z ich tváre vytratil a sú ochotní vtipkovať. Pred britským referendom o vystúpení z Európskej únie denník Bild pripustil platnosť Hurstovho gólu výmenou za zotrvanie kráľovstva v Únii. Ako to dopadlo, už dnes všetci vieme – nezabralo to.
História sa neraz opakuje. V roku 2010 na MS v Juhoafrickej republike narazili Nemci na Angličanov opäť. V zápase, v ktorom triumfovali 4:1, hlavný rozhodca neuznal Lampardovi zjavne regulárny gól. Po situácii, ktorá zaváňala Wembley 1966.
„Na tento moment čakalo futbalové Nemecko 44 rokov. Pomsta je sladká. Teraz má aj Anglicko svoj gól z Wembley,“ napísal vtedy denník Die Welt. „Sorry, teraz sme si kvit,“ poznamenal Süddeutsche Zeitung.
Pochopiteľne, nebola to žiadna odveta. Azda len pripomienka, či malá škodoradosť, ktorá určite desaťročia starú ranu nezahojila. „Myslíte si, že teraz cítim nejakú satisfakciu? Vôbec nie. Toto bol totiž jasný gól, lopta bola evidentne za bránkovou čiarou. Myslím si, že toto by videl aj starý Bakhramov,“ reagoval pamätník veľkého finále Weber.
Športovci vravia, že prehry treba hodiť za hlavu. Sú však aj také, ktoré bolia roky, alebo rovno polstoročie. „Das Wembley Tor“ v Nemecku navždy zostane synonymom podrazu.