Vyštudovala dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, vydala sa za Brazílčana Jorgeho a už 42 rokov žije v Riu de Janeiro. Väčšinu tohto obdobia pôsobila na vysnívanom mieste v Museo de Bellas Artes ako kurátorka. Hovorí, že v Brazílii je aj futbal umením.
Bývate na ideálnom mieste v Riu, na skok od nádhernej pláže. Zmenila sa v posledných dňoch v čase šampionátu?
Na Copacabane je rušno celý rok, aj teraz tam vládne skvelá nálada. Stretávajú sa tam fanúšikovia z celého sveta, oslavujú víťazstvá, ale i smútia. Na pláži sú veľkoplošné obrazovky, takže môžu sledovať zápasy svojich mužstiev a zároveň si užívať oddych.
Ste ako obyvateľka Ria hrdá, že sa vo vašom meste hrajú zápasy majstrovstiev sveta?
Boli chvíle, keď som nebola nadšená, ale teraz som rada. V stredu mi pod oknami vyspevovali fanúšikovia Čile, do piatej rána oslavovali víťazstvo nad Španielskom. Nehnevám sa, chápem ich. Som na také veci zvyknutá. Tu sa stále čosi deje a oslavuje. U nás je to normálne.
Sledujete aj vy majstrovstvá sveta?
Sledujem, mám prehľad. Držím palce Brazílii. Venujem jej národnému tímu všetky sympatie. Keby tu hrali Slováci, prípadne Česi, delila by som ich medzi všetkých.
Čím sa viac cítite: Slovenkou alebo Brazílčankou?
Brazílčankou. V tejto krajine som prežila už väčšinu života, tu mám svoj domov. Slovensko mi však zostalo v srdci a rada sa tam vraciam. Občianstvo mám stále brazílske, ale aj slovenské.
Žijú v Riu ďalší Slováci, ktorých poznáte?
Neviem o nikom, ale to neznamená, že tu nejaký Slovák nie je. Stretávam sa najmä s brazílskymi priateľmi.
Ako sa prejavuje vaše brazílske vlastenectvo v čase šampionátu?
V deň, keď hrá Brazília zápas, ale často nielen v ten deň, si oblečiem žltý dres. Idem do obchodu a kúpim si nejaký symbol – vlajku, odznak, niečo podobné. To všetko k tomu patrí. A potom prežívam zápas pred televíznou obrazovkou. Je zaujímavé, že rozľahlú krajinu a početnú brazílsku spoločnosť, všetkých ľudí, či žijú v Riu alebo v dažďovom pralese, spájajú dve veci: portugalčina a futbal. To považujem za zázrak.
Naozaj platí, že každého Brazílčana nadchýna futbal?
Vo všeobecnosti to platí. Samozrejme, doslova sa nedá tvrdiť, že úplne každého futbal zaujíma, ale to sú iba výnimky. Futbal je súčasťou životného štýlu. A každý si v Brazílii aj futbal zahrá, je to najprístupnejší, najlacnejší, ľudový šport. Keď vrátnici v týchto domoch, ktoré sú popri pláži, alebo aj nejakí ďalší zamestnanci, skončia službu, idú si aj po šichte zahrať futbal.
Vyberiete sa niekedy aj na štadión?
Už nie. Na novej Maracane, ktorú zrekonštruovali len nedávno, som ešte nebola. Dúfam, že je pekná. Je to jednoznačne dominanta, ktorá k tomuto mestu neodmysliteľne patrí. Kedysi som na futbal chodila pravidelne. Som veľký fanúšik Flamenga. Keď sa hrá derby s Vasco da Gama alebo s Fluminense, mesto je hore nohami. Flamengo je ľudový a veľmi populárny klub.
Prečo už nechodíte na futbal?
Chodila som na zápasy s manželom, ale odvtedy, ako zomrel, už ho sledujem len v televízii. Jorge miloval Flamengo, on ma ovplyvnil. Videla som viacero zápasov ešte na starej Maracane, keď jej kapacita bola raz taká ako teraz. Bola som ohromená, nadšená, behali mi po tele vždy zimomriavky. Chodila som do kotla a bol to obrovský zážitok.
Brazílčania výhry berú ako samozrejmosť. Ako prežívajú futbalové neúspechy?
Veľmi ťažko, dokonca aj ja bývam smutná, keď reprezentácia prehrá.
Získa Brazília titul?
Určite. Nič iné jej nezostáva…(smiech)