Čokoládová pleť, trochu kučeravé čierne vlasy, veselé iskričky v očiach, večne dobrá nálada. To je Carlos. Muž z Ria.
Na Copacabane predáva kolu, čosi si pospevuje a vlní sa v rytme. Jeho bosé nohy sa zabárajú do piesku a dlhý úsek slávnej pláže prejde za deň zopárkrát. Tu som vyrastal, cítim sa tu doma, usmieva sa od ucha k uchu asi tridsaťročný chlapík.
Otázka, ako si predstavuje ideálny deň, ho pobaví. Má to jasné. Nepotrebuje veľa. Ležať na piesku, občas sa ponoriť do vĺn oceánu, podľa možností veľa nerobiť. A, pravdaže, debatovať od rána do noci o futbale a ženách a pritom pojedať grilované kuracie krídielka.
Muž z Ria je slobodný ako vták. Má hlboko do vrecka, ale vyzerá šťastne. Na futbalovú tému zaberá okamžite ako ryba na háčiku jeho kamaráta. Brazília bude majstrom sveta. Je jedno, s kým sa stretne vo finále. Brazília je totiž najlepšia. Na tejto pláži vyrastali veľkí hráči. Viete, kto bol kráľom Copacabany? Predsa Romário. Aj ja som si s ním zopárkrát zahral.
Zápas s Mexikom ho nenadchol. Trochu ohŕňa nos, ale hneď má zasa dôvod na radosť. Budeme hrať už len lepšie. Neymar je Boh a aj Messiho strčí do vrecka.
Ešte nebol ani na jednom zápase v Riu. Všetky videl v televízii na pláži. Vyberie sa na nejaký? Záporne pokrúti hlavou a naznačí, že nemá vstupenky. Ani keď Brazília bude hrať vo finále? Ani.
Carlos vášnivo miluje futbal. Ale svoj tím na Maracane neuvidí.
Muž z Ria na to nemá…