Keď sa brazílskeho kouča pred necelými dvoma rokmi pýtali, aký kontrakt podpísal, len pokrčil ramenami. Podpísal som, buď trest smrti alebo vstupenku do neba, žartoval.
A možno to myslel smrteľne vážne. V Brazílii totiž neexistuje nič medzi tým – buď raj alebo peklo. Po zápase s Chorvátskom môže kouč, ktorý na lavičke prežíval dlho muky, nahodiť aspoň ľahký úsmev. Radovať sa? To by bolo nezodpovedné i predčasné.
Dokonca aj v prípade, ak by jeho tím už postúpil do finále. Ako ukázal aj prvý zápas celého turnaja, do neho ešte povedie dlhá a kľukatá cesta. Vo finále stále hrozí aj druhé miesto, a to sa rovná priam katastrofe. Pre mnohých možno trochu nepochopiteľná rovnica. Pre každého Brazílčana jasné ako facka.
V Brazílii panuje názor, že prehrať vo finále je tá najhoršia vec, ktorá by sa mohla kanárikom stať. Keď tesne pred štartom turnaja poskytoval slávny brazílsky futbalový frajer Rivelino rozhovor televízii Globo a padla otázka, čo by sa stalo, keby Brazília prehrala vo finále podobne ako v roku 1950, rýchlo sa prežehnal, pozrel hore a medzi zubami precedil: Len to nie!
Brazílčania tvoria pobožný národ a často sa obracajú k všemohúcemu. Vo štvrtok večer ich vypočul. Zdá sa, že v krajine, kde je futbal náboženstvom, bude jej národný tím potrebovať tento mesiac ešte veľa modlitieb…