Z Brazílie prichádzajú teraz zväčša negatívne správy. Majú mať fanúšikovia pred štartom šampionátu obavy?
Ak narážete na často diskutovanú bezpečnosť, mám pocit, že sa to trochu dramatizuje. Do Brazílie som prišiel prvý raz v roku 1995 a odvtedy som nemal jediný negatívny zážitok. Odvážil som sa ísť sám aj do favely, čo je najnebezpečnejšie miesto. Domorodci si ma prekvapene obzerali, ale v pohode som to prežil. Na Copacabane som x-krát nechal uterák s fotoaparátom, ale nezmizli mi. Tým nechcem tvrdiť, že si návštevníci Ria či Sao Paula nemajú dávať pozor, sú to obrovské mestá, netreba riskovať a chodiť najmä za tmy do ich neznámych a nebezpečných častí.
Čo štrajky? Narušia hladký priebeh MS?
Samozrejme, nejde o náhodu, štrajky sú načasované na toto obdobie. Raz vládne nespokojnsoť so školstvom, potom so zdravotníctvom, potom vyskočí dačo iné. Domáci cítia obrovskú príležitosť ukázať svetu, že tieto oblasti sú zanedbané. Nemyslím si, že útočia na futbal a na šampionát. Ale v Brazílii je problém, že sa prehlbujú rozdiely medzi bohatými a chudobnými, priepasť je už neúnosná.
Môžu štrajky zničiť šampionát?
Ten môže zničiť len jediná vec – zlyhanie domáceho tímu. Ak Brazília nepostúpi zo skupiny, tak ľudia podpália Maracanu. V takom prípade by som veril, že sa krajina zmobilizuje a ľudia začnú búrať štadióny. Som presvedčený, že by hrozili oveľa väčšie nepokoje ako súčasné protesty. Štrajkujúci chcú upozorniť na svoje problémy, ale nerozbíjajú, neničia. Veľký futbalový neúspech by bol tragédiou, vypukli by vášne.
Chodíte aj na brazílsku ligu. Akí sú domáci fanúšikovia?
Neskutočne spontánni a impulzívni. Ak domáci hrajú zle a prehrajú, prejavujú svoju nevôľu, na plochu lietajú rôzne predmety, v Santose som zažil, že nahnevaný otecko hodil na ihrisko detský kočík. Na druhej strane, nestáva sa, že sa ku svojmu klubu obrátia chrbtom. Hnevajú sa, ale stále ho podporujú.
Čo očakávajú od reprezentácie?
Šampionát sa vrátil do Brazílie po 64 rokoch. Všetci tu vedia, ako dopadli predchádzajúce majstrovstvá sveta, Brazílčania nezískali doma titul. Teraz chápu MS ako šancu na reparát. Berú len titul. Tréner Scolari sa už vyjadril, že ak ho nezíska, musí sa z krajiny okamžite vysťahovať. A to isté už odporučil aj hráčom. Asi by som to nemal hovoriť, ale Brazília titul nezíska…
Z čoho vychádzate?
Toto mužstvo je najneskúsenejšie na MS – v celej histórii brazílskeho futbalu. To je fakt. Scolari mal pomerne málo času, aby sformoval úspešný tím. Jedna generácia skúsených hráčov skončila a teraz všetci čakajú, že mladý Neymar spasí Brazíliu. Hodili to na jeho plecia, tlak je enormný. Chýbajú mu stále väčšie medzinárodné skúsenosti, v Santose bol kráľom, ale nezväzovali ho nijaké úlohy. Tréner ho poslal na ihrisko a mal voľné ruky. V Barcelone je ešte len necelý rok, často bol aj zranený a prežíval útlm. Musí sa podriaďovať taktike, chýba mu väčšia voľnosť. To nehovorím o tom, že sa mu môže obnoviť zranenie a bude zle. Kto je okrem neho ešte hráč, na ktorého sa dá vždy spoľahnúť? Marcelo…? Asi už nik viac.
Pritom Scolari vynechal v nominácii niektorých skúsených – Ronaldinha či Robinha… Urobil dobre?
Každý z nich je iný prípad. Robinho je síce geniálny futbalista, ale lajdák, futbal nie je pre neho priorita. Dokonca pre neho nie je prioritou ani to, aby stabilne hrával v AC Miláno, čo je pre mňa nepochopiteľné, ešte toho nedosiahol toľko, aby sa mohol na všetko vykašlať. Scolari však urobil chybu – mal nominovať Ronaldinha, ktorý pôsobí v Brazílii. Z dvoch dôvodov – hral v poslednom období vo výbornej forme a doma je nesmierne populárny. Už jeho účasť v tíme by bola psychickou podporou.
Prečo ho teda nenominoval?
Dal na kibicov najmä zvonka. Napriek tomu, že Ronaldinha veľa ľudí zbožňuje, má aj dosť neprajníkov. Už Scolariho predchodca Dunga ho ignoroval a to mu stopercentne krivdil, vtedy bol mladší a ešte lepší ako teraz. Dunga to vnímal osobne, s Ronaldinhom sa ešte stretol v jednom tíme ako hráč Porto Alegre. Vtedy mu dal mladý Ronaldinho na tréningu tri razy jasličky, celá Brazília sa zabávala na týchto televíznych šotoch a Dunga to nedokázal prehltnúť. V nominácii však mal byť aj ďalší skúsený borec – Kaká.
Nie je už za výkonnostným zenitom?
Je to stále výborný futbalista, ktorý by tímu pomohol, hoci prežil aj istý herný útlm. Doma je takisto veľmi populárny, nie sú za ním nijaké škandály, považujú ho za predstaviteľa čistoty brazílskeho futbalu. Je hlboko veriaci a aj to mnohým Brazílčanom imponuje. Keby mal Scolari v tíme Ronaldinha a Kaká, získal by slušné alibi. Keby s nimi Brazília prepadla, mohol by povedať, že mal v tíme všetkých najlepších futbalistov.
Brazíliu nevidíte ani vo finále?
Netvrdím, že tam nemôže byť, ale keby sa hral turnaj niekde inde, má väčšie šance. Práve pre extrémny tlak. Domáce prostredie môže byť nevýhodou. Keď sa Brazília do finále prebojuje a nevyhrá, to bude pre ňu druhý rok 1950, čierny deň národa. Ale keď sme už pri čiernych scenároch, ešte by mohla nastať aj horšia situácia…
Ktorá?
Keby Brazíliu vyradila Argentína.
Je to podobná rivalita ako Barcelona – Real či Celtic – Rangers?
Celtic – Rangers…? To je len nedeľná omša v porovnaní s tým, čo sa deje v súbojoch juhoamerických futbalových gigantov. Medzi nimi vládne najväčšia rivalita, akú poznám, je neskutočná, až nenávistná. Je to rizikový zápas najvyššej kategórie. Keď sa hrá na Slovensku derby Slovan – Trnava a povolajú tisíc policajtov, tak potom tu by museli zmobilizovať celú čínsku armádu. Už keď narazia na seba v Copa Libertadores brazílsky a argentínsky klub, tak horí pôda pod nohami. Zasahujú policajti zo širokého okolia, ale ustrážia to, dlho som nepočul o nijakej tragédii.
Kto je podľa vás najväčším favoritom?
Asi Argentína, hoci v príprave toho neukázala veľa a jej líder Messi je podstatne úspešnejší v Barcelone ako v reprezentačnom drese. Z Európanov najviac verím Nemcom a menej Španielom, od zisku titulu majstrov sveta nevidieť výraznejší pokrok. Prekvapiť môžu Francúzi.
Čo Belgičania? Tých niektorí tipujú za čierneho koňa turnaja…
O nich v Brazílii nik nič nevie, ak by dosiahli dobrý výsledok, bola by to senzácia. Ak hovoríme o čiernych koňoch pre mňa sú to dve juhoamerické mužstvá – Ekvádor a Čile. Hrajú výborný futbal, sú technicky zdatní, pritom aj fyzicky silní. Brazílii historicky nesedí nepríjemný Uruguaj, ak ho dostane za súpera, tak je vždy nešťastná. S ním nevyhľadáva ani priateľské zápasy. Ak by Brazília získala doma šiesty titul majstra sveta, mal by podľa mňa pre ňu väčšiu cenu ako všetkých päť predchádzajúcich.